Tragédia Vanmarského sídla - 4. kapitola

26. března 2014 v 13:23 | Rukia |  Ostatné poviedky
Tak teda pokračujeme štvrtou kapitolou, ktorá nám zase prezradí niečo viac a kde Minu ďalej trápim. Začala som si to sama po sebe v skratke čítať len tak pre tú srandu, pretože som si už veľmi nepamätala, čo presne som sem písala xD Občas mám chuť to prepísať, ale dá sa to prežiť :D


Tragédia Vanmarského sídla

4. kapitola

Až potom zistila, že práca jej zabrala toľko času, až nestihla večeru. Iba si otupene mávla rukou a vrátila sa do svojej izbičky. Pred Sam nahodila veselý úsmev. Tá však predsa mala vlastný rozum.
"Prečo si dnes nebola na večeri? Nevidela som ťa tam."
A Mina automaticky, skôr než by si uvedomila, čo robí, nahodila prekvapený výraz.
"Akože nie? Veď som ti aj kývala, tak ako obvykle, len ty si sa na mňa nedívala, ale obzerala si sa všade okolo."
Sam zažmurkala a zneistela. Dôverovala svojim zmyslom, ale Mine dôverovala hádam ešte viac. Nikdy by jej neklamala. A tak sa napokon uspokojila s týmto vysvetlením. Mina jej zaspievala pesničku a uložila ju do postele. Sama potom prešla do kúpeľne, aby sa umyla. Podišla k zrkadlu a zadívala sa na vlastnú tvár. Čo to spravila? Nikdy predtým Sam neklamala. A teraz, zrazu akoby jej to nerobilo najmenší problém. A čo ju k tomu vlastne viedlo? Prečo nedokázala pred Sam povedať pravdu? Pomaly sa zviezla na zem. Nielen Sam, ale ona ešte nikdy v živote nikomu neklamala. Tak ju vychovali, tak žila. Čo sa v nej zlomilo? Vystrela si pred tvár roztrasené ruky. Vzápätí si do nich zaborila tvár. Nevydala ani hláska a chvejúc sa potláčala v sebe násilím všetky vlastné pocity.

Ráno sa Mina nemohla dočkať raňajok. Vďaka tomu sa jej podarilo umelo si vsugerovať pocit šťastia a tak sa mohla pred Sam tváriť veselo a tá jej to uverila.
Pri stole sa stretla so Silvien a o chvíľu sa k nim pripojila aj Marianna.
"Včera si nebola na večeri," spustili.
"Viem. Zdržala ma práca, prepáčte."
"Ale to nič. Dnes dokončíme konečne tie čipky na povliečkach a zase nám dajú čosi iné," usmiala sa Silvien.
"Iste," opätovala jej Mina úsmev. Alebo zase ja budem mať niečo iné ako vy.

Veľmi sa nemýlila. Lebo hneď na ďalší deň ju opäť poctilo návštevou jeho veličenstvo. Dalo sa to čakať a Mina, hneď ako ho zbadala vo dverách, vykročila k nemu. Aj tak vedela, že je tu len kvôli nej. Ostatné slúžky z jej oddielu si o nej niečo ticho šepkali, no ona ich ignorovala.
Keď vyšli zase niekam na chodbu, Mina už len čakala, čím ju zase tak "milo" prekvapí.
"Dnes by si mohla umyť okná na hlavnej chodbe," navrhol.
Snáď nemyslí tie veľké...?
"Áno, myslím tie veľké farebné, čo sú v ľavom krídle," prikývol, keď z jej výrazu uhádol, na čo myslí.
Mina vedela, ktoré mal na mysli. Boli to veľké úzke, no niekoľko desiatok metrov vysoké okná s farebného skla, zdobené zlatým rámom. Boli... príliš vysoké. Umývať ich bolo... príliš nebezpečné.
K prvému oknu bol už priložený vysokánsky tenký drevený rebrík. Araki sa oprel o stenu a zvedavo ju sledoval.
Mina pohodila vlasmi. Ak dúfa, že sa zľakne, tak bude veľmi sklamaný. Ona sa totižto nedá zastrašiť. Nesmie. A týmto namyslencom už vôbec nie.
Vyliezla na ten rebrík, pomaly zisťujúc, že čím vyššie naň vylezie, tým väčšmi sa nebezpečne kýva. Dole sa to okno umývať dalo, no čím vyššie postupovala, tým viac sa začínala báť, že zletí dole. Také čosi bolo veľmi nebezpečné a ona zvažovala, či túto robotu robí vôbec nejaká slúžka. Ale ak hej, niekto jej ten rebrík musí snáď aspoň držať.
Už bola v troch štvrtinách a zatiaľ si počínala veľmi dobre. Šibla dole pohľadom na Arakiho, ktorý si nezaujato čítal nejaký list a pri tom poklepkával nohou, akoby len stál niekde vonku a pristavil sa počas prechádzky. Ten sviniar.
Vyšla až hore, dokončila okno a už sa pustila dole, s výdychom, že to má za sebou. Keď už jej však chýbalo len päť schodíkov, zvrtla sa jej noha a spadla. Našťastie to nebolo z takej výšky, aby si vážne ublížila, ale cítila, že ten členok ju bolí. Rebrík za ňou sa nebezpečne kýval a ona už videla, ako padá a zavalí ju, no napokon sa len vyrovnal a zostal stáť.
Araki zložil list.
"Dobre. Ale nemyslím, že už máš čas sa tu povaľovať. Pokračujeme v práci predsa," zaškeril sa a Mina v tej chvíli túžila, aby ten rebrík spadol a privalil jeho.
S námahou, napriek bolesti, vstala a vyrovnala sa. Noha ju bolela po zvyšok dňa, no ani pípnutím to nedala najavo. Len si tichučko pocitov robila svoju prácu, tak ako zvyčajne. A Araki ju samozrejme všade nasledoval ako pes.
Slnko pomaly zapadalo a ona sa tešila, že má konečne ďalší deň za sebou. Nakoniec zastala na hlavnej chodbe pri veľkom okne bez skla. Vyzrela von. Bolo to bočné okno, ktorým bol nádherný výhľad do diaľky, taký, že siahal takmer po horizont. Ním sa dalo vidieť aj za brány záhrady Vanmarského sídla, kde stála na drevenom pódiu veľká majestátna gilotína, ktorou sa vykonávali všetky popravy. Nejako z nej nedokázala odtrhnúť zrak.
Cítila, ako sa k nej Araki zozadu naklonil a potom poznamenal: "Vraví sa, že kto sa na ňu díva pridlho, ten raz na nej bude visieť."
Povzdychla si a odtiahla sa od neho.
"Bolo mi potešením pomáhať vám a plniť vaše rozkazy počas dnešného dňa," povedala neúprimne, schmatla metlu a šla preč, pri čom ju len ledabolo ťahala za sebou.

Výhodou toho bolo, že od neho mala aspoň na ďalších päť dní pokoj, než sa znova ukázal a potom ho zase nejaké tri dni nevidela. Tie dni, keď ho nemusela ani vidieť Mina celkom obľubovala, no zdalo sa jej ich akosi málo a mala pocit, že ostatné slúžky z oddielu sa s ňou rozprávajú akosi menej.
A nezdalo sa jej to. Potvrdila si, že ostatné slúžky sa jej väčšinou vyhýbajú a nekomunikujú s ňou vôbec. Myslela si, že je to len preto, že odchádza tak často preč. Ale bolo v tom čosi viac.
V tom sa utvrdila, keď jej na konci jedného dňa počas návratu do svojej izby, zatarasila cestu Nanet. Tá protivná ženská mala niečo proti nej už od samého začiatku. No a teraz sa to prejavilo. Nanet nebola sama. Boli s ňou ďalšie tri slúžky. A bola tam aj Silvien.
"Ale pozrimeže, naša veľká slečinka, čo sa vodí za bohatými," preniesla Nanet sladko.
Mina vedela, že nemá kam ujsť. Do izby to mala ešte ďaleko, späť do jedálne tiež a ostatní zamestnanci sa už rozišli. Napriek tomu podvedome trochu cúvla, pripravená na únik.
"Čo chceš, Nanet?" zašomrala, aby prerušila ticho, ktoré za tým nastalo.
"Povedz mi, moja pekná, čo robíš, aby ti z rodiny Vanmary zobali z ruky? Čím ich podplácaš? Vysvetli nám všetkým, čo s nimi robíš, keď odídeš, ty úbohá lacná podradná chudera?" osopila sa na ňu Nanet.
A Mina len nechápavo zažmurkala. Takže o to išlo. Ony na ňu žiarlili. Ony jej závideli, lebo si mysleli, že je stredobodom pozornosti. Hlupane. Naivky. Čo to nechápu?
Trpko sa usmiala. Nemalo zmysel odpovedať. Nemalo zmysel vysvetľovať. Príliš ťažko sa to opisovalo. A keď už by to aj opísala, neverili by jej. Pretože videli len to, čo chceli a boli tým zaslepené.
Všimla si, že ju ostatné slúžky obkolesili do kruhu a všimla si aj ako Nanet vytiahla z vrecka na šatách nožnice.
Mina prebehla pohľadmi po ostatných slúžkach. Na Nanetine slová len horlivo prikyvovali a ju prebodávali pohľadmi. Pozrela na Silvien. Tá za celý čas nepovedala ani jedno slovo. Mina dúfala, že sa Silvien aspoň v poslednej chvíli pokúsi Nanet nejako, aspoň slovkom, zastaviť, ale márne. Len mlčala a dávala si pozor, aby sa jej nedívala do očí.
Zradkyňa.
"Tam," mykla Nanet nožnicami smerom napravo.
Slúžky Minu pritisli k stene a držali ju, aby sa im nemohla vytrhnúť. Nanet si spokojne zdvihla pred tvár nožnice. Boli kovovo lesklé, tenké s dlhými čepieľkami. A veľmi ostré.
Nanet sa s nimi priblížila k Mininej tvári a jemne ich priložila k jej vlasom. Mina privrela oči. Ozval sa zvuk spojenia čepelí nožníc a ona cítila, ako sa jej pár prameňov vlasov ošuchlo o tvár, keď padali dole. Nanet zastrihla ešte dvakrát a odstrihla jej ďalšie pramene. Potom sa nožnice sklopila a schytila Mininu ruku. Nožnicami jej zastrihla do rukáva a roztrhla ho až po rameno a ešte vyššie až ku krku. Spojenými nožnicami jej poklepkala po nahom ramene.
"Bez tých vlasov budeš vyzerať lepšie. Dáme ich dole všetky, čo povieš? A možno ak mi to nebude stačiť, trochu ti ozdobím aj tvár," zašepkala Nanet a usmiala sa.
Mina sa pokúsila pomykať rukou, ktorú jej držala Silvien, ale ona jej ju zvierala tak pevne, až mala pocit, že jej do nej neprúdi ani krv. Mina vedela, že ak niečo neurobí, Nanet jej ostrihá všetky vlasy a ona bude všetkým na posmech, alebo omnoho horšie, Nanet ju dobodá nožnicami k smrti.
V čírom zúfalstve, keď jej Nanet zarezala nožnicami do ramena a pocítila stekajúcu krv, Mina hodila hlavu dozadu, až si ju tresla o stenu a kopla do slúžky, ktorá jej držala jednu nohu. Tá spadla, ostatné slúžky preniesli myseľ na ňu a Mina využila príležitosť a vytrhla sa im. Utekala po prázdnej chodbe. Uvažovala, či pôjdu za ňou, ale ani sa neobzerala. Hlava ju bolela - udrela sa príliš silno, takmer nevidela ani pred seba. Do niekoho vrazila a to ju prinútilo zastaviť. Keď sa naňho pozrela, zistila, že je to Araki Vanmary.
"Čo robíš?" nechápavo na ňu pozrel.
Mina nemala náladu ani silu niečo mu vysvetľovať alebo sa s ním vôbec rozprávať. Keď sa ju pokúsil chytiť za plecia, bez jediného slova sa mu vytrhla tak, že mu v rukách zostal iba zdrap z jej šiat, a utekala ďalej, pričom potláčala slzy.
Toto miesto... kiežby som sem nikdy nebola vkročila.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Noe Noe | E-mail | Web | 26. března 2014 v 15:08 | Reagovat

No, ako som vravela, neskutočný "sympaťák"... I ja by som si na mieste Miny priala, aby ho ten rebrík krásne privalil xD A tie slúžky sú pekne protivné, ale to nie je až také čudné, to sa dalo čakať.
Som zvedavá ako sa to bude vyvíjať ďalej :)

2 Sayo Sayo | Web | 27. března 2014 v 18:45 | Reagovat

Ja sa priznám že to čo jej spravili tie ostatné slúžky ma prekvapilo, to že jej ostrihali vlasy sa ešte dalo ale zaťanie nožníc do pleca, to je moc.
No a Araki je naozaj "vychovaný a veľmi milý človek, každý si ho hneď zamiluje" :-D  :-D  :-D  :-D

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 6. května 2014 v 2:03 | Reagovat

tie sluzky su totalne kravy to oni by si zasluzila stat hlavu gilotinou, chuderka Mina

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama