V ohromení a strachu - recenzia

19. července 2013 v 16:18 | Rangiku |  Recenzie
Prinášam vám recenziu na jednu knihu, ktorú som dostala ešte na Vianoce a mám ju tým pádom, aj dosť dlho už prečítanú, no recenzia mi "trošku" trvala :D Hlavne, že som sa k nej vôbec dostala a, že sa mi ju podarilo dokončiť :D Nie je to bohviečo, ale ja som rada, že je to vôbec hotové :D Na túto knihu je tiež natočený film, ale ten som ešte nevidela, takže som ho v recenzii veľmi nezahŕňala (nedala som z neho ani obrázky, len trailer), keďže je to recenzia najmä na knihu :)

Originál: Stupeur et tremblements
Iné názvy: Strach a chvenie, Fear and trembling
Žáner: autobiografický román
Autori: Amélie Nothombová (kniha), Alain Corneau (film)
Rok: 1999 (kniha; u nás 1. vydanie v roku 2003, 2. vydanie v roku 2012), 2003 (film)
Krajina: Francúzsko
Spracovanie: jednodielna kniha, 107 minútový film
Vydavateľstvo (v SR): Albert Marečin - Vydavateľstvo PT
Väzba: brožovaná väzba
Postavy: Amélie, Fabuki Mori, pán Saito, pán Omoči, pán Haneda, pán Tenši...















Amélie je mladá Belgičanka, ktorá sa po štúdiu obchodnej japončiny rozhodne pricestovať do Japonska, aby sa zamestnala ako tlmočníčka v jednej z najväčšej a najúspešnejšej obchodnej spoločnosti. Čo sa jej aj podarí a začiatkom roku 1990 nastúpi do spoločnosti Jumimoto na jednoročnú stáž.

"Pán Haneda bol nadriadeným pána Omočiho.
Ten bol nadriadeným pána Saita,
ktorý bol nadriadeným slečny Mori
a tá bola moja nadriadená.
A ja, ja som nebola nadriadená nikoho.
Mohli by sme to povedať aj inak.
Plnila som príkazy slečny Mori, ktorá plnila príkazy pána Saita, a tak ďalej...
V spoločnosti Jumimoto som teda bola každému podriadená."

V prvý deň v práci jej pán Saito dá úlohu po anglicky napísať list istému pánovi Adamovi Johnsonovi, kde v jeho mene potvrdiť prijatie Johnsonovho pozvania na partiu golfu, ktorá sa mala konať v nedeľu. Amélie sa s veľkým nadšením chopí jej prvej výzvy v novej práci a list má čoskoro napísaný. Keď ho však prinesie pánovi Saitovi, po prečítaní ho roztrhne a povie jej, aby ho prepísala. A tak ho Amélie musí prerobiť. Avšak ani tento list sa mu nepozdáva a znova ho roztrhá. A to sa opakuje ešte niekoľkokrát.
Ten istý deň sa Amélie spoznáva so svojou priamou nadriadenou, slečnou Mori. Už pri prvom stretnutí ju táto pre ňu neobyčajne krásna osoba uchváti a to nielen svojím zovňajškom, ale aj príjemným vystupovaním. Slečna Mori jej podáva nejaké spisy na preštudovanie a vysvetľuje jej rôzne veci. Neskôr chce, aby jej čítala, čo je v spisoch.
Ako dni plynú, Amélie stále nič zmysluplné nerobí. Nerobí dokonca ani to, na čo bola sprvu prijatá do tejto spoločnosti. Len sedí za písacím stolom a číta spisy, ktoré jej dala slečna Mori. Amélie ani netuší, aké je jej postavenie v tejto spoločnosti, no to ani veľmi neprekáža. Pretože vždy túžila pracovať v japonskej firme a aj pracovala.
Amélie je neskôr poverená nalievaním a nosením kávy. Keďže to je jej jediná úloha, berie ju naozaj zodpovedne. Naozaj sa rýchlo naučí zvyky a chute každého šéfa. Jedného rána jej však pán Saito oznámi, že do ich firmy príde veľká delegácia z partnerskej firmy a jej úlohou bude pripraviť kávu pre dvadsať ľudí. Tejto úlohy sa znova s nadšením chopí. Do kancelárie vojde s veľkým podnosom a kávu začne podávať, vyberá tie najvyberanejšie japonské frázy, pri čom nezabúda zdvorilo skláňať zrak a ukláňať sa, ako je to v Japonsku bežné. O niekoľko hodín, keď delegácia odíde dostane Amélie riadne vynadané. Pán Saito na ňu nahnevano kričí a hovorí jej, že hlboko pobúrila delegáciu a vyvolala dojem, že hovorí dokonale po japonsky. Amélie tomu naozaj nerozumie, pretože si nie je vedomá, že by povedala niečo zlé alebo nezdvorilé. Nakoniec jej ešte zakáže hovoriť po japonsky, z čoho je Amélie naozaj pobúrená, pretože ju spoločnosť prijala práve pre to, že ovláda ich jazyk. Amélie sa zdá tento príkaz naozaj nezmyselný. Veď ako môže niekto zabudnúť hovoriť nejakým jazykom? V tom momente Amélie uvažuje aj o výpovedi, ale napokon sa rozhodne zostať, pretože v tom čase v spoločnosti pracovala len mesiac a to sa jej zdalo naozaj potupné. Jej oporou sa stane slečna Mori, ktorá ju veľmi uteší a povzbudí ju do ďalšej práce.
A tak sa Amélie znova vracia k svojej rutinnej prácu nalievania kávy. Keďže jej táto práca nezabrala až tak veľa pracovného času, rozhodne sa pre roznášanie pošty. No keďže si sama pridelila funkciu bez povolenia svojich podriadených, ktorú mal na starosti niekto iný, dostala za to vynadané.
Neskôr jej napadla myšlienka, že by mohla na kalendároch nastavovať správny dátum, pretože si všimla, že v žiadnej z kancelárii nebol správne nastavený dátum. Tentoraz si však nezabudla vypýtať povolenie, ktoré aj dostala. Ďalej však dostáva ďalšiu dôležitú úlohu a to prekopírovanie asi 1000-stranového golfového poriadku, ktoré nikdy nebolo natoľko dokonalé, aby sa to jej nadriadenému páčilo. Rovnako ako pri písaní listu. Pán Saito jej však nedal pokoj. Nechal jej kopírovať ten golfový poriadok už niekoľko dní a stále to nebolo podľa jeho predstáv. Amélie pri kopírke strávila celé hodiny, ale bezúspešne. Teda až do toho dňa, kedy za ňou neprišiel istý pán Tenši z oddelenia mliečnych výrobkov a nenavrhol jej, aby pre neho vypracovala správu ohľadne jedného belgického podniku.
Na druhý deň ráno sa hneď pustila do práce. Správu mala onedlho hotovú a pán Tenši s ňou bol nadmieru spokojný. Pri otázke, či má na schôdzi povedať, kto je autorom správy, len pokrútila hlavou. Vedela, že by mali z toho obaja veľmi zle, preto to nechali, tak ako to je a nikomu nič nepovedali. O niekoľko dní však prišla dráma, keď si Amélie pán Omoči zavolal do kancelárie, kde tiež čakal pán Tenši. Amélie akosi hneď vedela, že to niekto na nich povedal. No ani vo sne by si nepredstavovala, že to bude jej priama nadriadená slečna Mori. No lístok na s jej menom na Omočiho stole bol presvedčivý dôkaz.
Po rozhovore so slečnou Mori sa dozvedela, že to urobila preto, lebo podľa nej sa Amélie usilovala o povýšenie, na ktoré nemala nárok. Pretože Fabuki sa o svoju pozíciu, ktorú zastáva len od minulého roku, veľmi bila, preto bolo neprípustné, aby také niečo dosiahla len za niekoľko týždňov. Od tohto momentu sa vzťah medzi Fabuki a Amélie veľmi zmenil. Rovnako ako sa postupne menil Améliin pracovný rebríček, z ktorého doslova spadla až na samé dno. Dokáže sa s tým Amélie vysporiadať a pri tom nestratiť svoju tvár? No do kedy takto vydrží?

"V starobylom japonskom cisárskom protokole je uvedené, že pred cisára človek predstupuje "v ohromení a strachu". Vždy sa mi páčila táto formulácia, ktorá tak dobre vystihuje hru hercov vo filmoch o samurajoch, keď hlasom roztraseným od nadľudskej úcty hovoria so svojimi šéfmi."

Je to už nejaký čas (konkrétne od Vianoc), čo som túto knihu dostala, ale už ste si mohli zvyknúť, že ja tie recenzie píšem "veľmi skoro" :D Znovu tu ide o autobiografický príbeh z pohľadu autorky, tentoraz však nečítame o nijakých gejšách, či hosteskách, ktoré si v baroch a rôznych kluboch musia zarábať peniaze, aby v Japonsku mohli prežiť. To vôbec, tu ide už o celkom iný príbeh. Autorka nám tu totiž približuje fungovanie japonskej spoločnosti, o mentalite Japoncov, ich rôznych názorov, ale tiež tu opisuje postavenie ženy v japonskej spoločnosti. V tejto knihe je v podstate opisovaný len jej život v Jumimote, zo spoločnosti sa v knihe nepohneme ani na krok. Podľa mňa má kniha veľmi peknú obálku, aspoň mňa zaujala a bol to aj jeden z dôvodov, prečo som si ju vypýtal na Vianoce. Ten druhý bol, že som chcela čítať nejaký japonský príbeh, ktorý sa už netýkal len hostesiek. Nie že by ma to už nebavilo, len som chcela zmenu :D Knižka je veľmi malá a dosť tenunká, človek ju má zakrátko prečítanú. Nie sú tú siahodlhé opisy, knihu zapĺňajú najmä dialógy medzi Amáliou a jej nadriadenými, no tiež aj autorkine úvahy, ktoré siahajú až do miernej irónie až sarkazmu. Dalo by sa povedať, že tu japonský negatívny systém veľmi nechváli alebo sa s ním proste nestotožňuje. Rovnako, akoby sme sa s ním nestotožnili asi ani my ostatní ľudia zo Západu, nevedeli by sme si naň zvyknúť. Znovu sa nám tu ukazuje tá odlišnosť Východu a Západu :D
Avšak Amélie tu nekritizuje celú krajinu, pretože Japonsko miluje, je to predsa jej rodisko, miesto, kde sa narodila a prvých päť rokov svojho detstva žila a naučila sa aj po japonsky. Takže na krajinu vychádzajúceho slnka určite nezanevrela, ani po odchode do Belgicka. Autorka žila tiež v Číne, USA, Barme a v Laose, čiže trošku precestovala svet :D To však nie je jediné, čím nás môže ohúriť. Fascinuje a šokuje tiež svojou originalitou svojej tvorby, svojím výzorom vystupovaním a aj svojím životným štýlom. Teraz žije a tvorí v Belgicku. Každý rok začiatkom septembra vydáva vo Francúzku nový román :)
Na záver by som chcela ešte spomenúť, že na túto knihu je natočený z roku 2003 rovnomenný film, ktorý sme s Rukiou ešte nevideli, uvidíme, čo prinesie budúcnosť, že či si ho vôbec pozrieme :D Ale dala som vám sem do recenzie aspoň trailer, nech si to viete ako tak predstaviť :)

POSTAVY
Amélie
- 22-ročné belgické dievča, ktoré prichádza na jednoročnú stáž do spoločnosti Jumimoto. Postupne si uvedomí, že v spoločnosti má každý svoje miesto, svojho podriadeného a, že je naozaj ťažké si udržať túto prácu, hlavne, ak je človek cudzinec. Už od začiatku plní nezmyselné úlohy a postupne padá na dno pracovného rebríčka a dostáva tie najpodradnejšie práce v spoločnosti

Fabuki Mori
- 29-ročná Améliina priama nadriadená. Améliu už od samého začiatku fascinovala. Spočiatku sa správa k Amélii veľmi milo. Zoznamuje ju s chodom spoločnosti, vysvetľuje je mnoho vecí. V prvých rokoch pracovania v spoločnosti veľmi trpela a svoju terajšiu pozíciu si musela veľmi tvrdo odpracovať. Preto keď pán Tenši navrhne Amélii, aby mu vypracovala istú správu, cíti sa ohrozene a túto informáciu podáva pánovi Omočimu

pán Saito
- šéf ústredného účtovníctva a nadriadený slečny Mori. Práve on dával Amélii plniť nezmyselné úlohy, ako kopírovanie golfového poriadku a podobne. Nemá rád zbytočné otázky a všetko, čo mu Amélia doniesla vypracované a hotové priamo na stôl, sa mu nepáčilo a dal jej to opraviť

pán Omoči
- viceprezident spoločnosti Jumimoto. Vždy v Amélii vzbudzoval strach. Práve on vydal príkaz pánovi Saitovi, aby Amélii zatrhol hovoriť v ich spoločnosti po japonsky

pán Haneda
- prezident spoločnosti Jumimoto. V spoločnosti viedol úsek Import-Export, je veľmi inteligentný a dobrý

pán Tenši
- šéf oddelenie mliečnych výrobkov. Mal rovnaké postavenie ako pán Saito. Raz, keď Amélie plnila jednu zo svojich nezmyselných úloh, sa jej prihovoril a navrhol je, či by mu nevypracovala jednu správu. Amélii nechal pri tomto projektu úplne voľnú ruku, čím jej prejavil veľkú dôveru, no sám pri tom veľmi riskoval

OBRÁZKY


















TRAILER NA FILM
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayo Sayo | Web | 19. července 2013 v 19:22 | Reagovat

Asi si tú knihu vypýtam aj ja :-D  :-D Vyzerá to na super knihu a páči sa mi že sú tam rozdieli medzi našou a Japonskou spoločnosťou a hlavne čo sa týka práce a že autorka aj napriek tomu Japonsko neodcudzuje :-)  :-)  :-) Takže si to určite prečítam :-)  :-)

2 Noe Noe | E-mail | Web | 21. července 2013 v 16:34 | Reagovat

Noo, vyzerá to naozaj zaujímavo a fakt ma to láka xD Možno si ju niekedy kúpim xD

3 Sunako Shiffer Sunako Shiffer | E-mail | Web | 21. července 2013 v 21:19 | Reagovat

Děj knihy vypadá vážně zajímavě! A ten trailer :D hned nazačátku ono trhání listů.. myslí si, že bych se v Jponsku nejspíš zbláznila, ale přes to bych tam chtěla :D Autorka vypadá hodně extravagantně :D A nejdřív jsem čekala, že to bude něco naten styl jako knížky dřív, o ženách co si v Japonsku musí vydělávat jak to jenom jde :-D

4 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 23. července 2013 v 12:55 | Reagovat

Rukia: bola to naozaj dobrá kniha, rozhodne stála za prečítanie, pretože ponúkala úplne iný pohľad na Japonsko, keďže sa odohrávala vo firme a v zamestnaní a všetko zobrazovala tak úprimne a neskreslene :-) páčil sa mi Améliin pohľad aj štýl, akým bola kniha písaná, takže som bola rada, že som mala možnosť si ju prečítať :-) ale popravde ma trochu dosť miatol ten názov, ktorý by som najradšej vyčítala, no autorka to neskôr vysvetlila, takže budiž :D inak autorka svojím výzorom zaujala :D ktovie, aký je film.. možno aj ten by mohol byť dobrý :D

5 Orihime Sado Orihime Sado | 26. srpna 2013 v 19:10 | Reagovat

tato kniha vyzera dobre :D rada by som si ju precitala :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama