Joshinki - recenzia

27. února 2013 v 14:26 | Rangiku |  Recenzie
Ani sama tomu neverím, ale dopísala som ďalšiu recenziu :D Síce mi to trvalo hrozne dlho, keďže som ju dočítala, asi tak pred piatimi mesiacmi, ale predsa :D Je to na jednu knihu od japonskej autorky, ktorú som čítala na Noinom blogu. Noe túto knihu má doma, ale je len po maďarsky (na Slovensku ani nevyšla) a keďže maďarčina je jej druhý jazyk, bola taká dobrá a preložila to pre nás :) Ak by vás recenzia zaujala a chceli by ste si ju prečítať, tak tu máte link, kde ju nájdete. Ja knihu rozhodne odporúčam, veľmi ma zaujala a rada som ju u nej čítala :) Zvyšok nájdete v recenzii :)

Originál: Joshinki
Iné názvy: Bohyňa smrti
Žáner: mysteriózny, fantasy, dráma
Autorka: Natsuo Kirino
Rok: 2011
Krajina: Japonsko
Spracovanie: jedna kniha (Joshinki)
Vydavateľstvo (v SR): táto kniha v slovenčine zatiaľ nevyšla
Väzba: brožovaná väzba
Postavy: Namina, Kamikuu, Mahito, Izanami, Izanaki, Jajoi, Mikura-sama, Hieda no Are, Unaši, Masago...














Umihebi. Najvýchodnejší ostrov súostrovia Tatokai. Je to maličký ostrov v podobe slzy a hovorí sa o ňom, že práve tu slnko vychádza a zachádza ako prvé. Bohovia vraj zostúpili na tento ostrov ako prví. Je to tiež miesto, ktoré si zakladá na rovnováhe dňa a noci, mŕtvych a živých. Obyvatelia tohto ostrova nie sú práve najbohatší, práve naopak, ich ostrov stíha veľká chudoba. Preto sú muži z ostrova preč celé mesiace, len aby niečo ulovili a vymenili to za iný tovar. Ženy a deti zatiaľ na ostrove bojujú o svoje životy a modlia sa k svojej veľkňažke, ktorá ich, ako aj celý ostrov, má chrániť pred všetkým zlým.

Rozprávačom príbehu je mladé šestnásťročné dievča menom Namina, ktorá sa na tomto ostrove narodila a žila. Avšak svoj život nemala dlhý, teda aspoň ten pozemský nie. No začneme pekne od začiatku.
Namina od narodenia žila na ostrove Umihebi so svojou rodinou - matkou, otcom, o rok staršou sestrou Kamikuu a dvoma bratmi, ktorí však neustále rybárčili, takže s nimi nemala taký silný vzťah ako s Kamikuu. Mikura-sama, terajšia kňažka ostrova, veľké Orákulum, bola jej stará mama. Tým pádom jej rodina patrila medzi tie najprestížnejšie z ostrova. Preto aj jej detstvo bolo šťastné. Celé dni sa mohla hrať so svojou sestrou Kamikuu, o ktorej sa na ostrove hovorilo, že je veľmi krásna, múdra, inteligentná a dokonca vedela aj nádherne spievať. Niet divu, že v nej Namina videla svoj vzor a neustále ju všade nasledovala. Vedela, že sa môže na ňu spoľahnúť, preto ju mala aj zo všetkých najradšej. Avšak osud im predurčil odlišné životy, ktoré im boli predpísané dávno predtým, než sa obe narodili. Osudy kňažiek dňa a noci.
Všetko sa to začalo na oslave šiestych narodenín Kamikuu. Oslava to bolo naozaj honosná, pretože tu boli pozvaní všetci ostrovania. Až na Naminu, tá sa zúčastniť nemohla. Len potichu pozorovala svoju sestru a vtedy sa cítila od nej tak vzdialená. Keď Kamikuu vyšla z domu, Namina to využila a pribehla k nej. Ich rozhovor sa však skončil skôr ako začal. Mikura-sama ich od seba ihneď odtrhla a Naminu ešte nazvala nečistou. Namina, samozrejme, nechápala, prečo zrazu nemôže byť so svojou sestrou, prečo sa s ňou nemôže rozprávať, keď doteraz mohli tráviť svoj voľný čas spolu. Namina mala toľko otázok, ktoré jej však onedlho boli zodpovedané.
Kamikuu sa mala stať veľkňažkou ostrova. Preto celé dni začala tráviť svoj čas mimo domu s Mikuri-sama, aby sa zaučila. Neskôr sa k nej Kamikuu aj nasťahovala. O nejaký čas si Namina myslela, že bude znova môcť vidieť svoju sestru, pretože ju náčelník ostrova poverili jednou úlohou a tá bola, že musí nosiť Kamikuu jedlo. A tak každý jeden deň chodila s košíkom plného jedla na bralo, kde sa nachádzal malý domček, kde so starou mamou žili. Avšak táto úloha mala isté pravidlá - nikdy sa nesmela pozrieť na jedlo, ktoré bolo pripravené pre Kamikuu, nieto sa ho ešte dotknúť alebo zjesť ho. Prinesený košík musela len nechať pri dverách domčeka, kde ju čakal vždy košík s predchádzajúceho dňa, ktorý mala odniesť naspäť. Keď však cítila, že v košíku je ešte nejaké jedlo, musela ho vyhodiť z útesu do mora a nikomu o tom nemohla povedať. Tieto pravidlá musela prísne dodržiavať a ešte stále aj to, že sa s ňou nemôže stretávať a rozprávať, aby ju nepošpinila, z čoho bola naozaj nešťastná. Avšak svoju sestru ľutovala viac, pretože si myslela, že ona to bude mať ťažšie. To však netušila, že ona má spečatený ešte horší osud.
Ubehlo sedem rokov a Namina stále vykonávala túto činnosť. Za ten čas ani raz neporušila pravidlá, až jeden večer. Keď už po niekoľký raz odnášala úplne plný košík plný dobrôt, ktoré Kamikuu nezjedla, stretla sa s Mahita. Mahito bol chlapec z ich ostrova a mal šestnásť rokov. Jeho rodina bola druhá rodina, ktorá mala zabezpečiť rovnováhu kňažiek dňa a noci. Keby sa Namininej rodine nepodarilo splodiť dve dievčatá, tak by to bolo na Mahitovej rodine, aby priviedli na svet Orákulum. No žiaľ, Mahitova matka nemala to šťastie a rodila len samých synov, preto ich ostrovania vylúčili a nazvali ich prekliatymi. Teraz bola jeho mama znova tehotná, ale bola už staršia a tehotenstvo ju oslabovalo. Preto potrebovala nejaké jedlo a tak Mahito poprosil Naminu, či by mu ten košík s jedlom nedala. Namina po dlhom váhaní pristala a dokonca Mahitovi sľúbila, že mu nabudúce dá z košíka znova.
A tak sa začali stretávať každý večer. Namina mu vždy dávala zvyšné jedlo z košíka až pokým Mahitova mama neporodila, no znova chlapca. Vtedy Mahito na nejaký čas prestal chodiť. No nebolo to nadlho, pretože sa pri útese, kde Namina mala zhadzovať jedlo znova objavil. Tentoraz jej navrhol, aby jedlo zjedli oni dvaja. Keďže bola Namina do Mahita zaľúbená a cítila, že Mahito cíti to isté, súhlasila. To však nebola posledná vec, s ktorou zhrešili.
Prešli ďalšie štyri roky a ostrov postihol veľký žiaľ, pretože Mikura-sama zomrela. Po jej pohrebe mala na jej miesto už právoplatne nastúpiť Kamikuu. Naminu to tiež veľmi zasiahlo, ale v tej dobe prežívala aj šťastné chvíle, chvíle s Mahitom. Ich láska bola síce hriešna, ale Naminu úplne napĺňala. Museli si však vždy dávať veľký pozor, aby nikto nezistil, čo medzi nimi je a hlavne to, že Namina nosí Mahitove dieťa. Nastal deň pohrebu a Kamikuu viedla rozlúčkový obrad. Po jeho skončení sa pre Naminu všetko zmenilo, pretože jej náčelník oznámil, že ona musí zostať na cintoríne, pretože je kňažka noci. Prikázali jej nielen zostať na ostrove po zvyšok života, ale musela dávať pozor aj na mŕtvych, ktorí sa nachádzali na cintoríne. Už nikdy viac sa nemohla vrátiť na ostrov medzi ostatných, nikdy sa nemohla stretnúť so svojom rodinou ani s nikým iným. Musela zostať na tomto mieste a plniť si svoje povinnosť ako kňažka noci. Namina ten nápor nevydržala a odpadla. Keď sa zobudila, na tom mieste už nikto nebol, nechali ju tam samú. Bála sa všetkých tých mŕtvol naokolo, bála sa, čo bude s Mahitom a ich dieťaťom, bála sa samoty a toho, že tu bude musieť zostať na celý život.
V ten večer sa Mahitovi podarilo dostať sa k Namine. Tá sa mu konečne priznala, že je s ním tehotná a tak Mahito vymyslel plán - plán úteku. Sľúbil jej, že sa postará o jedlo a zoženie čln. Namina sa spočiatku bála, aby ich nechytili, ale poháňala ju túžba byť voľná. Chcela odísť s Mahitom, porodiť ich dieťatko a žiť pokojným životom niekde ďaleko od ostrova, kde musela plniť tieto nezmyselné úlohy kňažky noci. Spoločne s Mahitom sa im napokon podarilo vyplávať na more a Namina mohla porodiť ich dcérku Jajoi. Avšak aj napriek tomu, že sa pokúsila zabojovať a zmeniť svoj osud, neskôr si uvedomila, že pred ním sa proste nedá ujsť. Krátko po pôrode ju zabil človek, od ktorého to najmenej čakala. Ten, s ktorým chcela prežiť zvyšok svojho života.
Namina sa po smrti sa dostáva do Sveta mŕtvych, kde sa spoznáva s jeho bohyňou, Izanami. Ako bolo už od pradávna dané, jej osudom bolo proste zostať s mŕtvymi a tak sa aj stalo. No jej príbeh tu ani zďaleka nekončí.

Na začiatok by som sa chcela podotknúť niekoľko vecí. Táto kniha nie je preložená do slovenčiny. Ja som ju čítala u Noe, ktorá si s tým dala toľkú námahu a preložila celú knihu z maďarčiny a postupne pridávala jednotlivé kapitoly. Kniha ma fakt uchvátila, už pri prečítaní Noinej recenzii na jej blogu :) Je tiež pravda, že už je to nejaký piatok (no dobre, už asi päť mesiacov), čo som ju dočítala a fakt dlho som sa chystala napísať na to recenziu, len akosi to nevydalo :D Keď som ju dočítala, váhala som, či mám vôbec na to písať recenziu. Bála som sa totiž písať recenziu na knihu, ktorú som nemala fyzicky v rukách a nemohla som si v nej prelistovať, ale napokon som si povedala, že prečo nie. Avšak akosi stále som to odďaľovala, pretože som nevedela ako začať, mala som napísaný iba jeden odsek (ktorý som aj tak úplne zmenila :D) a to bolo asi tak všetko. Teraz cez prázdniny som si však povedala, že už to musím fakt dopísať, pretože, keby som to nedopísala teraz, tak najskôr až cez letné prázdniny, čo by sa mi už vonkoncom nechcelo :D A tak som ju dopísala, na čo som hrdá. Dosť som si pomáhala Noiným prekladom, pretože som si isté veci už nepamätala a nebola som si s nimi istá, tak som si musela prvé časti znova prečítať. Tak dúfam, že to nie je až tak veľmi skopírované, preto sa vopred Noe ospravedlňujem za to, keby tu našla isté podobnosti, príp. tie isté vety z jej prekladu. Naozaj sa to dosť ťažko písalo po tak dlhom čase. Preto prijímam aj kritiku, príp. vynadanie za kopírovanie :D Chcela by som vám napísať aj niečo o autorke, ale nič o nej neviem. Pri tejto knihe som o nej počula prvýkrát, ale Noe mala napísané na blogu, že za túto knihu dostala najprestížnejšie cenu Japonska. Niet sa čomu čudovať, pretože bola fantastická. Bolo to úplne niečo iné, čo som s japonskou tematikou doteraz prečítala a práve to sa mi na tom tak páčilo :)

POSTAVY
Namina
- dievča z ostrove Umihebi a kňažka noci, nečistá. Spočiatku si užíva svoje šťastné detstvo po boku svojej sestry, s ktorou má veľmi silný vzťah, a v ktorej vidí svoj vzor a ideál. Po tom, čo sa dozvie, že jej sestra sa má stať kňažka ostrova a nemôže sa s ňou vídať a rozprávať, je z toho nešťastná, no ľutuje najmä ju. Keď sa Kamikuu začne zaúčať na svoju pozíciu, niekoľko rokov je poverená nosiť a odnášať jej jedlo v košíku, čo do istého času, aj poctivo plní. Zamiluje sa do Mahita, pre ktorého je schopná urobiť čokoľvek, od porušenia pravidiel po obetovanie vlastného života. Na mori sa jej narodí dcéra Jajoi

Kamikuu
- Naminina o rok strašia sestra a kňažka dňa. Od jej šiestych rokov sa zaúča od svojej starej mami, Mikuri-sama, ku ktorej sa aj presťahuje. Na ostrove je známa svojou krásou, inteligenciou a prekrásnym spevom. Pri jednej príležitosti sa Namine prizná, že je zamilovaná do Mahita, ktorého jej zakázali, pretože ich rodina je prekliata. Po smrti Mikuri-sama sa z nej stáva právoplatná kňažka ostrova

Mahito
- mladý chlapec, ktorého rodina je vyčlenená spomedzi ostrovnom, pretože jeho matka stále nemôže porodiť dievča, aby modli udržať krvnú líniu. Raz v noci sa stretne s Naminou, ktorú poprosí o jedlo pre jeho tehotnú matku. Postupne s Naminou začne tráviť čoraz viac a viac času. Dokonca jej navrhne porušiť pravidlá. Vie, že Namina je do neho zamilovaná. Keď sa dozvie, že Namina čaká jeho dieťa, navrhne jej, aby znova porušili pravidlá - aby odišla z ostrova už navždy a žili niekde ďaleko. Na mori sa o ňu stará, no potom ju, pre Naminu z neznámeho dôvodu, zabije

Mikura-sama
- kňažka ostrova, veľké Orákulum a zároveň strará mama Namini a Kamikuu. Zaúča Kamikuu, aby po jej smrti mohla prevziať jej miesto. Naminu nestále nazýva nečistou a pripomína jej, aby sa ku Kamikuu nepribližovala a aby dodržiavala ich pravidlá. Má mladšiu sestru Nami-no-ue-sama, ktorá bola kňažka noci.

Izanami
- bohyňa Sveta mŕtvych. Namina sa s ňou stretáva hneď po svojej smrti a Izanaki ju do svojho paláca Jomi. Jej partnerom bol Izanaki, s ktorým má nevyriešenú minulosť

OBRÁZKY


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Noe Noe | E-mail | Web | 27. února 2013 v 17:19 | Reagovat

No, na to, že si čítala iba ten môj šibnutý preklad to máš dosť podrobne a presne napísané :D
Vieš čo? Ja ani neviem čo-kde mám napísané, takže som nič "kopírované" nenašla :) Žiadne vynadanie sa nekoná, ani keby si tam niečo také mala, by som to nepovedala xD
Ináč zbožňujem túto knihu, len na ňu teraz nemám čas - aj by som si ju znova prečítala xD
Aha, tak ty vravíš, že si to päť mesiacov odkladala, nuž ja dokážem, že som o stokrát horšia, lebo ja prekontrolovanie a nahranie na stránku odkladám už odvtedy, čo som to dopísala a asi ešte ďalších päť mesiacov budem odkladať xD Bojím sa vlastného prekladu... :D :D
Moc sa ti vydarila recenzia, takže gratula, ja by som to bez napísať takto podrobnú recenziu bez knihy v ruke asi nezvládla xD

2 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 28. února 2013 v 16:06 | Reagovat

Rukia: tiež sa musím poďakovať Noe za preklad, inak by sme sa k tomu nikdy nedostali :D rada som si to prečítala, pretože to bolo niečo iné, prvý krát to nebola kniha o niekom, kto ide do Japonska, ale od japonskej autorky, ktorá napísala príbeh z japonskej mytológie :-) a tiež ťa obdivujem za recenziu, na to, že si ju písala na knihu s tak komplikovaným dejom a nemala si ju ani v rukách, je to veľmi dobrá recenzia :-)

3 Orihime Sado Orihime Sado | 4. března 2013 v 17:41 | Reagovat

tato recenzia sa mi velmi pacila :D mozno by som si ju aj precitala :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama