Barový kvet - recenzia

4. dubna 2012 v 14:19 | Rangiku |  Recenzie
No, ono je to tak, že som túto knihu prečítala asi tak pred 3 mesiacmi, ale tak poznáte ma - ja dokým sa k niečomu dokopem :D Inak dostala som ju na Vianoce (samozrejme, že tip som mame dala ja, alebo lepšie povedané, som jej ju nakázala kúpiť :D). Takéto typy kníh mám totižto rada - myslím príbehy nejako spojené s Japonskom, len škoda, že ich je tak málo. A keďže mám kúpenú ešte jednu knihu takéhoto žánru, ktorú som už (konečne) začala čítať, som sa prinútila dopísať recenziu na túto knihu (aby sa mi to potom neplietlo :D). Možno ju niektorí z vás poznáte, možno ju máte dokonca aj doma, ale aj tak :) Hádam sa vám bude páčiť (a aj recenzia, lebo je to moja prvá, ktorú som písala sama :D).

Originál: Bar Flower
Iné názvy: žiadne
Žáner: biografický román
Autorka: Lea Jacobsová
Rok: 2008 (u nás 2011)
Krajina: USA
Spracovanie: jedna kniha (Barový kvet)
Vydavateľstvo (v SR): Ikar
Väzba: pevná, s prebalom
Postavy: Lea Jacobsová, mama Destiny, mama Mari, Lindsey, Hideo, či-mama Angela, či-mama Jackie, Cheri, Jadie, Anica, Miči, Rachel...

















Lea Jacobsová už na strednej škole začala študovať japončinu a vždy dúfala, že bude môcť navštíviť Japonsko, ktoré ju vždy tak fascinovalo. Preto ako čerstvá absolventka bakalárskeho štúdia angličtiny a japončiny sa rozhodne opustiť Ameriku a ísť tam pracovať. Po príchode do tejto exotickej a veľmi vzdialenej krajiny si však rýchlo uvedomuje, že nie je všetko také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá.
Po prílete na letisko sa stretáva s istou Yumiko Ito, sekretárkou predsedu materskej školy, kde má onedlho nastúpiť ako učiteľka angličtiny. Tá jej všetko vysvetľuje, ukazuje a nakoniec ju privádza k japonskej rodine, kde má odteraz bývať. V dome žijú obaja manželia spolu s ich 4-ročnou dcérou Ayu, ktorá, ako Lea zisťuje, je veľmi nadaná. Totiž vie dokonale po anglicky, čo je v jej veku veľmi neuveriteľné, hlavne, keď sa dozvie, že sa to naučila z videí a disneyoviek. Až neskôr sa dozvedá, že si ju prichýlili k sebe najmä preto, aby ich dcére pomáhala s angličtinou. Rodina Nakano býva v tradičnom japonskom rodinnom dome v Yokohame, iba pár minút cesty od jej novej práce. Všetko by bolo v poriadku, deti predsa mala rada, vyučovanie angličtiny nebol problém, dokonca aj práca v materskej škole jej vyhovovala. No nič netrvá večne. Po niekoľkých mesiacoch strávených v ich domácnosti sa začne cítiť vskutku nepríjemne. O neskutočných pravidlách, ktoré musí dennodenne dodržiavať sa sťažuje svojej kamarátke a zároveň bývalej spolužiačke z vysokej školy Rachel, ktorá rovnako ako ona skončila ako učiteľka angličtiny. K tomu všetkému sa pridá aj to, že jej spolukolegyne v práci, ktoré sú mimo to len členkami akéhosi Klubu neustálych sťažností, jej začnú liezť na nervy. Ako by toho nebolo dosť, nakoniec sa jej ešte pokazí aj auto. Po neskutočných opletačkách jej predseda povie, že jej auto je úplne v poriadku. To Leu skutočne naštve a vyhlási, že ak jej nepridelia nové auto, tak dáva výpoveď. Po tejto nezhode sa k nej však všetci začnú správať úplne inak.
Raz v lete mala letieť lietadlom na dovolenku na Hokkaidó, ale keďže mala hrôzu z lietania, zašla za psychiatrom. Nebola tam prvýkrát. Ešte v Amerike často krát navštívila svojho psychiatra pre sebapoškodzovanie, z ktorého sa už viac-menej dostala. Avšak tento psychiater mal pre ňu len jedinú diagnózu a tá znela: "Vy nie ste normálna." Po odchode s ordinácia mala z toho naozaj čudný pocit, najmä, keď sa jej spýtal, čo by robila, keby riaditeľ školy vyhlásil, že sa musí vrátiť do Ameriky.
Raz v piatok, keď prišla do práce s prosbou k Ito-san, či by jej nemohla nájsť iné ubytovanie, pretože mala akurát po krk toho bývať v japonskej rodine, tá jej oznámila, že by sa s ňou chcel porozprávať predseda. Keď dorazila do konferenčnej sály, kde bol okrem toho aj riaditeľ školy a jej nadriadená, čakal ju tam list. Bol od psychiatra, ktorého pred pár dňami navštívila. Stálo v ňom, že vzhľadom na jej duševný stav neodporúča, aby riadila hocijaké auto a vrátila sa späť do rodnej krajiny. Vtedy sa v nej začalo miešať niekoľko pocitov. Hrôza, nenávisť, smútok. Nemala však na výber. Zbalila si svoje veci a odišla zo školy. Vtedy začala plakať a skutočne nenávidieť Japonsko.
Známe japonské príslovie hovorí, že "Klinec, ktorý vytŕča, treba zatĺcť." To príslovie dokonale vystihovalo myslenie Japoncov. Japoncov, ktorí vytŕčali, zatlčú, ale čo s cudzincami, ktorí nezapadnú? Vytrhnú ich druhým koncom kladiva a šmaria preč? Pre Leu to bol naozaj ťažký oriešok, lebo všetky jej ambície razom stroskotali. Čo by mala robiť? Tak potupne ju vyhodili zo zamestnania, nemohla sa ani vrátiť k japonskej rodine, ale nechcela sa ešte vzdať a vrátiť sa späť do Ameriky. Mala ešte platné víza a dosť úspor. Preto sa rozhodla presťahovať priamo do centra Tokia.
Našla si podnájom. Nebolo to práve to, čo čakala, ale aspoň mala, kde bývať. Zoznámila sa tam s pár ľuďmi, ktorí boli tiež cudzinci. Všetko, čo jej ešte chýbalo, bolo nájsť si nejakú prácu, pri ktorej by sa uživila. O možnosti stať sa barovou hosteskou sa prvýkrát dozvedela od istej Carly, ktorá bola jej susedkou.
Plávajúci svet, ukijo. Takto Japonci nazývajú nočný život, ktorý ožíva, keď sa muži vracajú domov z práce a hľadajú únik v baroch. A práve vtedy ich "barové kvety", teda hostesky v nočných kluboch, majú utešiť. Po mnohých zlyhaniach si Lea spolu s jej priateľkou Lindsey nakoniec nájdu prácu hostesiek v jednom z týchto nočných kluboch na Ginze. Teraz sa jej hlavnou prioritou stáva to, že sa po večeroch z nej stáva akási bábika, ktorej úlohou je zabávať mužov, flirtovať s nimi a nalievať im alkohol a utešovať ich, aby sa cítili príjemne. Každý jeden večer sa premieňala na osobu, ktorou v skutočnosti vôbec nebola. Ale až veľmi neskoro si uvedomí, že sa do toho sveta zamotala až na toľko, že z neho uniknúť je len veľmi obtiažne.

Barový kvet je román písaný z pohľadu autorky, ktorá nám v tejto knihe rozpráva svoje zážitky prežité v krajine vychádzajúceho slnka. Týmto sa nám snaží priblížiť súčasnú kultúru Japonska, ich mentalitu a chod spoločnosti. Niekedy sa v knihe stretneme aj s opismi historických udalostí, ktoré túto krajinu nejakým spôsobom poznačili. V knihe vystupuje naozaj veľmi veľa postáv, najmä čo sa týka hostesiek pracujúcich v nočných kluboch, ktoré autorka s obľubou opisuje. Dej je prerušovaný autorkinými úvahami a v knihe sa často stretnete tiež s japonskými slovíčkami alebo frázami, ktoré sú následne vysvetlené. Takže ďalšie pozitívna vec na knihe je, že možno pochytíte nejaké tie základy z japončiny :) Mňa veľmi zaujala aj obálka knihy, ktorá je naozaj pekná. Určite túto knihu odporúčam každému, kto sa zaujíma o japonskú kultúre. Ale nie len pre tých. Kniha sa naozaj dobre čítala a na spríjemnenie večera to bola veľmi dobrá voľba na čítanie :) Malá zaujímavosť zo života autorky - autorka v súčasnosti žije v Tokiu so svojím snúbencom a pracuje ako prekladateľka a učiteľka angličtiny. Ako v závere knihy sama priznáva, napísaním tejto knihy si prešla akousi terapiou, lebo to všetko znova a tak intenzívne prežívala.

POSTAVY
Lea Jacobsová
- Američanka zbožňujúca japonskú kultúru a jazyk. Po tom ako doštuduje, sa rozhodne presťahovať do Tokia a vyučovať tam angličtinu. Po rôznych nezhodách v jej živote je nútená odísť od japonskej rodiny, v ktorej bývala a taktiež aj z práce. Pevne rozhodnutá naďalej zotrvať v Japonsku si nájde prácu hostesky v nočnom klube. Tam vystupuje pod rôznymi prezývkami ako napríklad Daisy, Cindy alebo Ellie. Neskôr začne mať problémy s alkoholom

Mama Destiny
- Mama baru Palace, teda v prvého baru, v ktorom Lea pracovala. Často krát sa stávalo, že vyhodila hostesky bez jediného vysvetlenia. Bola veľmi náladová, dalo by sa povedať, že aj bezcitná a neustále svoje hostesky okrikovala, kontrolovala a upozorňovala. To všetko dodávalo baru veľmi zlú atmosféru

Mama Mari
- Mama baru Heaven. To bol druhý bar, v ktorom Lea pracovala. Mama tohto baru, ale zároveň aj celý bar bol presným opakom baru Palace. Dalo by sa povedať, že tento bar slúžil ako útočisko pre hostesky z Palace. Mama Mari bola veľmi milá a láskavá. O svoje hostesky sa naozaj starala, ale ak bolo treba, vedela byť aj tvrdá a prísna. Jej dve pravé ruky boli či-mamy Angela a Jackie, s ktorými aj klub založila

Lindsey
- Leina veľmi dobrá kamarátka. Spoločne sa zamestnajú ako hostesky v nočných kluboch. Rovnako ako Lea, v kluboch vystupuje pod falošnými menami. Je to práve ona, ktorá sa stane Leinou veľkou oporou a to najmä vtedy, keď načisto podlieha plávajúcemu svet - ukijo, alkoholizmu a problémami s mužmi. Neskôr je však nútená opustiť Japonsko

Hideo
- muž, ktorý často krát navštevoval bar, v ktorom Lea pracovala. Po nejakom čase si začali veľmi dobre rozumieť a začal ju obdarovávať darmi a brávať ju na drahá večere a rôzne výlety. Ale svojím spôsobom sa o Leu staral a mal ju veľmi rád. Jeho mladšia sestra Akiko si tiež s Leou dobre rozumela

Jade
- priatelia jej však vždy hovorili Jadie. Je napoly Japonka a napoly Američanka. Po odchode Lindsey sa stala Leinou najlepšou priateľkou. Tak ako Lea, i ona pracuje ako hosteska a každý ju v bare poznal pod prezývkou Jewel. Okrem toho pracovala na polovičný úväzok ako prekladateľka a venovala sa aj modelingu (s Leou sa spoznali na jednou modelingovou konkurze). Istý čas u nej Lea býva. Avšak pre Leino popíjanie sa vážne pohádajú

OBRÁZKY






 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 4. dubna 2012 v 16:30 | Reagovat

Rukia: ale dobre si to napísala :-) táto kniha ma veľmi bavila, a dosť rýchlo som ju prečítala :D nebola ani veľmi hrubá a z pohľadu autorky sa dobre čítala :-) okrem toho sa mi páčili aj ako tam nechali niektoré tie japonské vety a tak :D

2 Noe Noe | E-mail | Web | 4. dubna 2012 v 17:02 | Reagovat

Skvelá recenzia :D Ja som o tejto knižke ešte nepočula - škoda :D, ale takto ma zaujala a zrejme si ju niekedy zoženiem a prečítam - teda, keď niekedy skončím tie tri knihy, ktoré mám nové xD Toto sa mi podobá knihe Sushi v Dushi :D
Celkom iste si ju niekedy prečítam :D

3 Klarinqa Klarinqa | E-mail | Web | 4. dubna 2012 v 18:33 | Reagovat

No doma tu knížku nemám,a le jestli ji seženu v češtině někde v blíézkém okolí tak si ji koupím :D Taky mám strašně ráda příběhy spojené s Japonskem *ano úděl otaku, milujeme vše co je Japonsku alespoň trošičku podobné* Chichi :-D  Jé to je super popis... A abytoho nebylo málo, tak se stalo dalších sto věcí :D Chudák s tím autem.. A se vším.. Zajímavě na tom obalu popisuje Geišu :-D  :-D

4 Orihime Sado Orihime Sado | 10. dubna 2012 v 17:12 | Reagovat

znie zaujimavo aj ked ja mam radsej ked je to pisane v 3. osobe :-) a podla popisu mi je trocha luto tej Lei Jacobsovej

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama