Záchrana v pravej chvíli

7. září 2011 v 17:30 | Rangiku |  Bleach poviedky
Tu je tá spomínaná poviedka zo včerajška :) A keď vám mám k nej niečo napísať, tak iba toľko, že je to jedna z mojich trápnych jednorázoviek a písala som ju ešte cez prázdniny. Vystupuje tam Ikkaku, Yumichika, Keigo a Mizuho. Kto by nevedel, kto je Mizuho, tak je to strašia sestra Keiga a vyzerá takto :D Určite si na ňu budete pamätať, aj keď nebola v anime až tak často :D Zamerala som sa na také trošku nepodstatnejšie postavy :D Ale môžem povedať, že ma to bavilo písať, aj keď to nie je bohviečo. Ale som rada, že som to napísala, lebo na pár Mizuho x Ikkaku som zatiaľ nečítala žiadnu poviedku a s Rukiou im dvom dosť fandíme :D


Záchrana v pravej chvíli

"Tak sa maj, Mizuho!" zvolali na ňu kamarátky.
Ako sa Mizuho rozlúčila so svojimi kamarátkami, pobrala sa domov. Bol piatok večer a na ulici nebolo ani nohy.
Naozaj čudné. Žeby to bola predtucha? Má sa hádam stať niečo zlé? Pomyslela si a striaslo ju. A to nielen od tejto zvláštnej predtuchy, ale aj pre dosť chladné počasie.
Hneď na to však pokrútila hlavou. Ihneď si to vyhodila z hlavy a začala myslieť na iné veci. Myslela na to, čo bude robiť doma, keď sa vráti. Predtým, ako si dá sprchu, by si rada pozrela ešte nejaký dobrý film. Chvíľu premýšľala nad tým, že aký, kým nepočula ten rev.
Zastala a obzerala sa okolo seba. Nikde nič, no stále mala pocit, že sa niečo stane. Preto zrýchlila tempo, aby bola čo najskôr doma. Veľmi sa tešila, lebo bola uťahaná. Aj keď už určite bude doma aj Keigo.
Pri pomyslení na brata, prevrátila oči. Nech nečaká, že mu prepustím telku.
Už z diaľky uzrela svoj dom, keď zrazu za ňou bolo počuť ten istý rev.
Obrátila sa a pred ňou sa zjavil hollow. Bol šedej farby, mal obrovské ruky a bol dvakrát tak vysoký ako ona.
Príšera? Ale ako...
Opäť zreval a ona si zapchala uši. Hollow sa tentoraz pokúsil na ňu zaútočiť. No márne. Mizuho sa zohla a hollow tleskol rukami na prázdno. Kým si to stačil uvedomiť, Mizuho už bola dávno preč. Videl ju až keď bola v polovici ulice.
Utekala ako najrýchlejšie vedela. Keď pozrela za seba, hollow tam už nebol. Prišlo jej to divné, no nespomaľovala. Musí využiť situáciu a ukryť sa. Ako tak bežala, hollow sa jej postavil do cesty. Zreval až tak, že ju odfúklo trochu dozadu a padla na zem. Hollow sa k nej nebezpečne blížil. Mizuho bola v tom, že už jej nikto a nič nepomôže. Zatvorí oči a bude čakať, čo sa bude diať. Nič iné jej v tomto momente asi nezostávalo.
Vtedy z boku uvidela nejakú otvárajúcu sa bránu a oslepujúce biele svetlo, ktoré tadiaľ vychádzalo.
Mizuho si zakrývala oči. Žeby už prišiel môj koniec? Tak takto vyzerá nebo?
Už-už sa chcela v duchu lúčiť so svetom a svojimi blízkymi, pokým nezapočula známy hlas.
"Ten zasraný hollow naozaj nedá pokoj!"
"Aký je neatraktívny," skonštatoval druhý hlas.
"Dúfam, že ti jasné, Yumichika, že tento je môj."
"Pre mňa, za mňa. Mne sa aj tak tento vôbec nepáčil," ako to dopovedal Yumichika, Ikkaku sa rozbehol za hollowom. Jeho plešinka na hlave sa odrazom vo svetle zaleskla.
Jediným prebodnutím hollowa zneškodnil a od radosti sa uškrnul.
"Skvelé, toto mi naozaj chýbalo. V Spoločenstve začínala byť riadna nuda," odvetil Ikkaku a sa brána Senkaimon sa zavrela.
Ako ho Mizuho uvidela, zdvihla sa zo zeme a vrhla sa mu okolo krku.
"Zlatíčko, to si ty? Chýbal si mi," rozplývala sa nad ním.
Ikkaku ju tiež spoznal. Radšej sa nechal ňou oblapkávať, lebo dúfal, že oboch opäť prichýli do jej domu počas ich pobytu v ľudskom svete.
A Mizuho tak aj plánovala. Hneď oboch popohnala, vraj je vonku hrozná zima.
Už aj boli pri jej dome, keď počuli akýsi rev. Tentoraz však nepatril hollowovi, ale niekomu celkom inému.
Mizuho odomkla dvere od ich bytu a na celé kolo zrevala po svojom bratovi: "Čo jačíš ako baba?! Je ťa počuť až na ulicu!"
"Mizuho, vďaka Bohu, že si už doma," drkotal od strachu zubami. "To je strašné."
"Čo je strašné?"
"Pozri sa, on... on jej ide odseknúť..." ukazoval prst na televíziu, kde prebiehala krvavá scénka z jedného hororu. Postupne sa vzďaľoval od toho, pokým do niečoho alebo niekoho nenarazil. Opäť tak babsky zjačal. No nevedelo sa, či kvôli tomu hororu, v ktorom práve niekoho zavraždili alebo to bolo Ikkakuovým hrozitánskym úškľabkom a vražedným pohľadom, keď do neho Keigo narazil.
Ako prvé, čo ho napadlo bolo, skryť sa za sestru.
"Č-čo t-tu títo r-robia?"
"Ako sa to správaš k návšteve?! Okamžite vypni tú sprostosť, čo pozeráš a choď im pripraviť izbu!" rozkázala Keigovi a nakoniec do neho hodila ovládač od televízora.
Ten sa iba stiahol, zvesil plecia a urobil to, čo mu prikázala sestra.
"A nabudúce nepozeraj také krváky, keď si posero," dodala ešte.
Keď Keigo odišiel z obývačky, oboch posadila na gauč a začala vypočúvať.
"Ako ste sa sem dostali? A čo tá brána a príšera? Preboha, čo to máte za čudné oblečenie?" sypala na nich otázky a čakala.
Ikkaku sa zatváril mrzuto a tak prehovoril Yumichika: "Máme ďalšiu misiu a tieto čierne kimoná..."
"Misiu? Akú misiu?" skočila mu do reči.
"Teraz nie. Zajtra ti to vysvetlíme. Radi by sme sa vyspali," zasiahol Ikkaku.
Mizuho nahodila smutnú tvár, lebo chcela sa dozvedieť viac, ale potom usúdila, že musia byť určite veľmi vyčerpaní po tak náročnom boji.
"Dobre, ty môj hrdina. Vyspi sa pekne do ružova, aby si bol zajtra plný síl. Ráno sa pozhovárame," hovorila milo. "Keigo už určite pripravil izbu. Máte tam čisté oblečenie, ktoré ste tu minule nechali. A tebe, zlatíčko, som vyrobila niečo špeciálneho. Dobrú noc," zapriala im.
"Dobrú," odvetil Yumichika a hodil vlasmi. To isté zaprial aj Ikkaku, len mierne mrzutejšie.
Obaja sa vybrali do izba, ktorú im prichystali. V izbe boli dve postele a na stoličkách mali čisté oblečenie a uteráky. Vyzeralo to rovnako, ako keď odtiaľ odchádzali.
Zatvorili dvere. Yumichika hneď prehlásil: "Neviem ako ty, ale ja už idem spať. Som hrozne vyčerpaný."
"Veď si dnes ešte nič nespravil," protestoval Ikkaku.
"Ale nedostatok spánku nerobí dobre mojej pleti." Yumichika si preto odložil všetky svoje veci a uložil sa na spánok. "Ty nejdeš spať?"
"Ešte nie," oznámil Ikkaku a zastavil sa pri otvorenom obloku. Započúval sa do vzdialeného hukotu áut.
"A čo povieš zajtra Mizuho?"
"To neviem," vzdychol.
Zostalo hodnú chvíľu ticho. Jediné, či Ikkaku počul bol ten ďaleký hukot premávky a to, ako Mizuho znova kričala na brata.
Zo zamyslenia ho vyrušilo pípanie mobilu. Vytiahol ho z vrecka a uvidel bod, kde sa práve vyskytol hollow. Mobil strčil naspäť do vrecka, pozrel na Yumichiku, ktorý už potichu odfukoval a potom vyskočil von oknom a letel za ním. Uškrnul sa. Toto mu naozaj chýbalo.

Yumichika sa už niekoľký krát zasmial.
"Nesmej sa?!" zvrieskol naňho Ikkaku.
"Ale keď to sa nedá." A znova vybuchol do smiechu.
Ikkakua išlo roztrhnúť. Opäť sa pozrel na tričko, ktoré mu prichystala Mizuho. Bolo biele, ale na hrudi bolo velikánske ružové srdce a v ňom oni dvaja - Mizuho a Ikkaku.
Asi po pol hodine si ho nakoniec predsa len obliekol. Zatínal zuby i päste, šklbalo mu v oku a vo vnútri kričal.
Obaja boli oblečení, tak prešli dlhšou chodbičkou až ku kuchyni, kde pri stole sedela Mizuho a čítala si akýsi časopis. Na chvíľu prestala zaujato čítať, odpila si z čaju a vtedy si ich všimla. Samozrejme, hneď pribehla ku Ikkakuovi a vrhla sa mu okolo krku.
"Už si hore, zlatíčko? Ako so sa vyspal?"
"Do...," nedopovedal, lebo Mizuho pokračovala.
"Posaďte sa. Prinesiem vám raňajky," ponúkla sa podišla ku kuchynskej linke. Vytiahla po dva taniere a poháre, naložila im jedlo a podala im ich. Tak isto spravila, keď im naliala čaj do šálok.
"Nech sa páči," usmiala sa.
"Ďakujeme, Mizuho," povedal Yumichika a drgol do Ikkakua.
Ten už mal polovičku sendviča zjedenú.
"Čo?" spýtal sa ho nechápavo a s plnými ústami.
Yumichika len mávol rukou, aby to nechal tak. Niekedy sa nemohol diviť nad Ikkakuovou nezdvorilosťou.
Mizuho sa posadila oproti nim a chvíľu sa dívala ako jedia. Teda skôr sa pozerala len na Ikkakua ako na Yumichiku. Na to zahlásila: " To tričko ti naozaj svedčí. Vedela som, že budeš v ňom perfektný, ale až takto? Presiahlo to moje očakávania."
"Naozaj nádherné," povedal s iróniou a dal do seba posledný kúsok z raňajok.
"Vážne sa ti páči? Tak to sa neboj, večer budeš mať k nemu hotové aj nohavice," oznámila mu s úsmevom.
Ikkaku skoro vypľul čaj, ktorý práve pil. Zabehlo mu a začal sa dusiť. "Čo? To nemyslíš vážne?! To už na seba nedám, mal som dosť, keď som si mal obliecť..."
Mizuho v tej chvíli vyzerala smutne a zároveň naštvane. Chystala sa niečo povedať.
"Ikkaku ti určite bude vďačný. Veľmi rád si oblečie aj nohavice a určite by sa potešil aj pyžamu," prerušil ich Yumichika a zapchal mu ústa, aby už nič nevravel.
"My by sme už mali ísť," pokračoval a nasilu za sebou ťahal Ikkakua.
"Počkajte! A kam vlastne teraz idete?" vypytovala sa ich.
"Musíme... musíme ísť zabíjať hollow," odpovedal jej Ikkaku bez okolkov.
"Zabíjať hollow?"
"Áno, hollow bola aj tá príšera, čo si včera videla. A prácou shinigamiho je okrem iného aj zabíjanie takýchto príšer," vysvetľoval Ikkaku.
"Shinigami? Chceš mi povedať, že vy... že vy ste shinigami, bohovia smrti?" neverila Mizuho vlastným ušiam. Tušila, že títo dvaja nie sú tak celkom normálni, ale v živote by nepovedala, že by boli bohovia smrti.
"No, áno. Tak my ideme," rozlúčil sa Ikkaku.
"Zabudol si si tu túto..." ukázala na drevenú palicu, ktorú nosí v ľudskom svete namiesto meča.
"Aha, vďaka," Ikkaku si ju vzal a prestrčil cez opasok rovnako ako máva meč.
"Ešte počkaj," znova ho zastavila, keď už bol na odchode. "Ale vrátiš sa ešte večer, však?"
On prikývol a Mizuho si ho zavolala k sebe, aby mu niečo pošepkala.
"A mohol by si sa nejako zbaviť toho tvojho shinigami kamaráta?" ukázala na Yumichiku.
"Pokúsim sa." Ikkaku to skôr povedala preto, aby ju tým potešil a aby ich už pustila. Pritom sa plánovali vrátiť niekedy v neskorej nočnej hodine.
"Dobre a buď opatrný," poslala mu vzdušný bozk a zatvorila dvere. Oprela sa o ne a zviezla sa na zem. Shinigami, tešila sa v duchu.
Z jej snenia ju vyrušilo hlasité zívnutie jej brata.
"Čo tam tak sedíš?" pozrel na ňu udivene.
"A ty čo zívaš ako slon?" odbila ho.
Keigo túto poznámku odignoroval a pomaly sa vliekol do kuchyne. Opäť zívol a spýtal sa sestry, ktorá práve pricupkala za ním: "Čo máme na raňajky?"
"Zájdeš mi do obchodu kúpiť pár vecí."
"No dobre, a čo tie raňajky?" opakoval Keigo otázku.
"Choď sa obliecť, ja ti zatiaľ napíšem zoznam," pokračovala ignorujúc brata.
Ten už naspäť odpochodoval do svojej izby, kam sa šiel pripraviť do obchodu. O niekoľko minút otvoril dvere a prišiel za sestrou, ktorá mu s úsmevom podávala dlhokánsky zoznam.
"To si vykradla banku, keď chceš toľko vecí? A kto to všetko zje?" Keigo v rýchlosti prešiel celý nákup.
"Tu máš peniaze a nesťažuj sa furt! Večer si urobíme s mojím zlatíčkom romantický večer, tak tu potom neoxiduj. Choď si za Mizuirom alebo za tým oranžovovlasým. Ako sa len volá..." premýšľala.
"Myslíš Ichiga?"
"Jasné, Ichigo. No takže im po ceste môžeš oznámiť, že večer si len ich. Tak šup šup," vystrčila ho von pred dvere.
"Ale..." protestoval..
"A pohni si s tým nákupom," rozkázala mu. "Potom mi pomôžeš s upratovaním."
"Veď dokým to všetko nakúpim, bude aj druhý deň."
"Neboj sa, ja ti verím. Ty to určite zvládneš aj do hodiny," potľapkala ho po pleci. "A aby si nepovedal, aká som zlá sestra, tu som ti prichystala raňajky," vytiahla zabalený sendvič a hodila mu ho. Hneď na to zabuchla dvere.
"Super," vzdychol si Keigo. Porazenecky zvesil hlavu a vykročil do obchodu, kúpiť tú hromadu vecí.

Yumichika s Ikkakuom prechádzali jednou ulicou, ktorá bola okrem iného prázdna a rozprávali sa. Slnko už bolo vysoko na obzore a hrialo na ľudí.
"Kde začneme?" spýtal sa Yumichika.
"Netuším. Je to akési veľké podozrivé ticho. Musím to využiť a ísť si prezliecť to prekliate tričko! Takto predsa nemôžem chodiť po meste," zúril Ikkaku.
"Náhodou ti pristane," uškŕňal sa Yumichika.
"Yumichika!" zvrieskol a už vyťahoval svoj drevený meč. "Neskúšaj ma naštvať! A inak ďakujem ti aj za to pyžamo!" povedal s iróniou a rozutekal sa za ním. Yumichika začal pred ním utekať a neprestal sa pri tom smiať.
"Nemáš za čo. Neskôr ti vybavím aj domáce oblečenie, ak budeš chcieť."
"Len počkaj!" naháňali sa a takto blbli, pokým Yumichikovi vo vrecku nezazvonil mobil oznamujúci výskyt hollowa. Ikkaku si prehľadával svoje vrecká, kde je jeho mobil. Prečo mu nezvonil? Až potom mu došlo, že ho zrejme musel nechať v ich byte.
"Choď tam ty!" rozkázal Yumichikovi.
"Čo? Ty mi prenechávaš nejakého hollowa?" neveril.
"Hej, ale veľmi si na to nezvykaj. Teraz si musím ísť niekam prezliecť to tričko," odvetil Ikkaku. "Len treba nájsť nejaký dobrý obchod. Škoda, že tu nie je Rangiku, tá by mi určite pomohla. Ona už v ľudskom svete nakupovala."
"Nemám ísť s tebou?" navrhol sa Yumichika. "Predsa potrebuješ odbornú ruku ako som ja," ukázal na seba prstom.
"Choď radšej zabiť toho hollowa," vzdychol si Ikkaku.
Vtedy mobil prestal blikať a červená bodka na displeji zmizla. Hollow bol zneškodnený.
"Vidíš? Mohol si si trochu užiť. Ichigo ho už určite zabil a ty si mal takú jedinečnú príležitosť. Teraz ti už neprenechám žiadneho."
"Neboj, do večera ich tu bude dosť. Dokonca bol hlásený aj výskyt Menosov," zahlásil Yumichika.
"No poď, ideme pozrieť to tričko."
Obaja sa vybrali do obchodov.

Keigo si unavene ľahol na gauč. "Hotovo."
Byt Asanovcov sa celý ligotal. Keď Keigo po dvoch hodinách prišiel s plnými taškami domov, hneď ako mu Mizuho vynadala, kde toľko trčal, ho vyhnala, aby vyupratoval celý byt. Ona sa medzitým pustila do varenia.
"Niečo tomu chýba," skonštatovala po ochutnaní omáčky, ktorú práve varila. "Pridám tam trochu korenia," mrmlala si pre seba.
O niečo neskôr, keď bola Mizuho s omáčkou spokojná, vypla sporák a popratala zbytočný riad do umývačky. Potom prestrela na stôl.
"Mizuho?" počula spoza gauča.
"No?"
"A čo budem jesť ja?" Zaškvŕkalo mu v bruchu a on si ho chytil.
"Čo ti mám robiť večeru ja? Už si dosť veľký na to, aby si si vytiahol niečo z chladničky!" vzdychla Mizuho a povyťahovala z chladničky nejaké jedlo.
"Ale pred pol hodinou si ma odbila, aby som odtiaľ vypadol," skuvíňal Keigo. Na to sa priplazil do kuchyne ako túlavý pes a rýchlo so niečo vzal.
"Idem do sprchy," oznámila mu. "Hlavne sa ničoho nechytaj a nenatrús!"
Mizuho sa zamkla v kúpeľni a vyšla odtiaľ za dobrú pol hodinu.
Mala okolo seba previazaný uterák a z pramienkov vlasov jej kvapkalo. Podišla ku Keigovi a opýtala sa ho, či prišiel Ikkaku.
"Nie," odpovedal stručne a ani na sestru nepozrel.
"Fajn, keby prišiel, tak mu povedz, že sa obliekam."
Vošla do izby a tam strávila ďalšiu pol hodinu. Keď sa vrátila, mala na sebe čierne šortky a fialové tričko. Vtedy obaja súrodenci započuli zvoniť z izby, kde boli ubytovaní Ikkaku s Yumichikom, mobil.
"To bude Ikkakuov. Zabudol si ho doma a vyzváňa celý deň," povedala Mizuho.
"Tak prečo to nezdvihneš? Možno mu volá jeho frajerka," ako to dopovedal, hneď to oľutoval. Jeho sestra sa na neho vražedne pozrela a on sa schoval za gauč. "Prosím, neubližuj mi. Určite to bude len jeho kamarát alebo tak," drkotal zubami, keď sa jeho sestra k nemu nebezpečne blížila. Nakoniec ho iba obišla a vrátila sa do kuchyne.
Zhíkla: "Celkom som zabudla na pitie?" bachla si rukou o čelo.
"Keigo, choď ešte do obchodu kúpiť..." nedokončila, lebo počula ako buchli vchodové dvere. Nikto však neprišiel, naopak odišiel. Pozrela von oknom a videla ako jej brat uteká z domu a to doslovne.
"KEIGO!" ozvalo sa po celej Karakure.

"Nech sa páči," povedala Mizuho predavačke a podala jej peniaze za tovar.
"Ďakujem za nákup, pekný večer," odvetila jej predavačka milo.
Večer? Vážne. Keď Mizuho išlo do obchodu svietilo slnko, teda skôr už zapadalo a teraz vyšla von, neprešlo ani 15 minút a zostala tma.
Obliekla si na seba svoju tenkú rifľovú bundu s trojštvrťovými rukávmi, ktorú doposiaľ držala v rukách. Zobrala do rúk fľaše a vykročila. Zrazu započula babský výkrik.
Kto, preboha, môže jačať presne ako môj brat? pýtala sa v duchu. Pokrútila nad tým hlavou a pokračovala v ceste, pokým svojho brata naozaj neuvidela. Bol to on, kto tak jačal. A utekal, prečo? Potom to celé uvidela. Ho-hollow, nevyslovila nahlas. Zreničky v očiach sa jej zúžili, chvelo sa jej celé telo. Tento hollow bol oveľa oveľa väčší než ten zo včerajšia.
Mizuho pribehla bratovi na pomoc. Hollow sa ho snažil chytiť, neustále na neho útočil. Našťastie sa Keigo stíhal uhýnať.
"Keigo," zakričala na neho sestra, aby si ju všimol. No stačila malá nesústredenosť a hollow zrazil Keiga na zem.
Mizuho to nenechala len tak. Obzrela sa okolo, čo by mohla použiť preto hollowovi. Na zemi si všimla akúsi drevenú palicu. Spomenula si na Ikkakua, ktorý mal podobnú, preto ju ihneď vzala do rúk pripravená brániť seba i brata.
"Tak poď," hovorila hollowovi. "Nedovolím ti, aby si ublížil môjmu bratovi!"
Hollowovi sa veľmi nepáčilo, že sa mu niekto postavil do cesty a chystá sa mu odporovať. Preto nechal zatiaľ Keiga na pokoji, zreval a otočil sa k Mizuho. Keď sa k nej začal približovať, pôsobil väčšie. A ten obrovský duševný tlak, ktorý vypúšťal, ju oslaboval.
Hollow nečakal a zaútočil ako prvý. Snažil sa ju päsťou zasiahnuť. Pár krát sa Mizuho stihla prikrčiť alebo odskočiť, ale na taký ôsmy krát už nevládala. Preletela cez ulicu a narazila do jedného múra. Keď dopadla na zem, vypľula krv. Rukou si nahmatala zasiahnuté miesto. Ani sa nestačila spamätať z prvého úderu a hollow jej uštedril hneď druhý, omnoho silnejší. Tentoraz si to odnieslo brucho. Nehybne ležala na zemi, pokým k nej hollow opäť neprišiel a nechystal sa ju znova zasiahnuť. Teraz sa však odkotúľala na bok a hollow buchol do tvrdého chodníka. Mizuho bolelo celé telo. Nejako sa pozviechala a pomocou palice sa podoprela a postavila na nohy. Palicu si dala za hlavu, ako keď bejzbalisti čakajú na loptičku pripravení ju odraziť.
Vtedy k nej pribehol Keigo.
"Keigo," zvolala Mizuho.
"Hádam si si nemyslela, že ťa nechám v tom samú," prehovoril Keigo a zaujal obranný postoj.
Mizuho sa nad tým len pousmiala. Škoda, že vedia držať spolu iba v ťažkých situáciách.
"Vďaka."
"A predsa, nenechám ti zožrať všetku slávu, keby sme ho náhodou porazili," dodal.
"To som si mohla myslieť," usmiala sa. Ak to prežijú, mohla by zmeniť správanie voči bratovi. Vedela, že sa k nemu správala niekedy naozaj odporne, dobre si to uvedomovala, ale patrilo to k jej povahe.
"Ak to prežijeme, zmením sa," povedala svoju myšlienku nahlas.
Hollow ich nenechal dlho vykecávať a využil to, že nedávajú pozor. Päsťou zaútočil presne medzi nich. Obaja súrodenci uskočili, každý na druhú stranu.
"Čo si hovorila?"
"Že sa zmením," zakričala mu.
"Tak teraz mám dvojnásobnú chuť nakopať tej beštii zadok," skonštatoval Keigo a aj on si našiel podobnú palicu, akú mala Mizuho. Začala na hollowa útočiť teraz on. Hollow bol síce obrovský, ale veľmi rýchly a uhýnal sa s maximálnou presnosťou..
"Mizuho, teraz!"
Mizuho prikývla. Pochopila, čo brat chce a preto pevnejšie uchopila do rúk svoju palicu a najväčšou silou hollowa treštila. Súrodenci si za tento výkon radostne tleskli rukami a zasmiali sa. Ich úsmev im na tvárach nevydržal dlho, lebo hollow sa hneď postavil na nohy a zreval.
"Asi sme ho naštvali," skonštatovala Mizuho.
"Toto nebude obyčajný hollow."
"Ako to myslíš?" opýtala sa nechápavo brata.
Hollow k nim veľkou rýchlosťou pribehol a zasiahol Keiga. Ako Mizuho preletela ulicou a praštila do múru, tak isto teraz skočil jej brat. No už sa nepostavil. Sestra pribehla za ním.
"Keigo..., Keigo..., Keigo...," opakovala a triasla ním. Snažila sa ho prebrať, ale neúspešne. Ten upadol do bezvedomia.
Mizuho sa postavila na nohy a utrela si krv, ktorú mala pri pere. Ak teraz zúril hollow, ona ešte viac. Zakričala a búchala palicou do hollowa, čím sa ešte viac unavila. Hollow ju opätovne zasiahol, no tentoraz už skutočne nevládala vstať. Ležala na zemi a pozerala sa, ako k nej hollow blíži. Už naozaj nevládala. Nevládala vstať a bojovať, nevládala sa už ani len pohnúť. Keď bol hollow už celkom blízko, jej telo celkom stuhlo. Bola celá dobitá, mala špinavé oblečenie, vlasy už dávno nemala v cope a z úst vypľula ďalšiu krv.
"Prepáč...," povedala chripľavo a ani nevedela komu.
Zatvorila oči a rukami si zakryla tvár. Z očí jej vyhŕkli slzy.
Hollow sa nad ňou nechystal zľutovať a svojím tradičným úderom ju chcel odrovnať.
Nestalo sa tak. Otvorila oči a pred ňou stál shinigami, ktorý zastavil hollowa svojím zanpakuto.
"Ikkaku," vyslovila jeho meno.
Ikkaku odrazil hollowa a podišiel k Mizuho. "Si v poriadku?"
Ona len prikývla, aj keď to nebola celkom tak pravda.
"Prepáč, že sme prišli tak neskoro," povedal Ikkaku smutne. Takého ho zatiaľ ešte nevidela. "Teraz tej beštii ukážeme," uškrnul sa. "O chvíľu ťa zoberieme do bezpečia, vydrž."
"Keigo..," chcela sa spýtať, čo je s jej bratom, ale zlyhal jej hlas.
Ikkaku to však pochopil a povedal: "Neboj sa o neho, je pri ňom Yumichika."
Mizuho padol kameň zo srdca a mohla si vydýchnuť. Vedela, že im obom môže dôverovať, nechala to teda na nich.
"Ááá," zjačal Ikkaku a nemilosrdne sa pustil do hollowa. Mizuho ho pozorovala, ako bojuje. Ikkaku s ním mal čo robiť, nie to ešte oni dvaja, obyčajní smrteľníci. Bola naozaj rada, že tu bol Ikkaku. Stále ho mlčky pozorovala, neodvážila sa ani pohnúť.
Pozrela na hviezdnu oblohu. Kto by bol povedal, že v tak krásny večer sa jej prihodí niečo takéto. Spomenula si aj na ich byt a večeru, ktorú dnes celý deň poctivo pripravovala. Ani nevedela, prečo si na to spomenula. A práve v tejto chvíli, keď jej a bratovi išlo o život. Musela sa nad tým všetkým len pousmiať. Vážne je až taká praštená? Prečo sa tak veľmi snažila? Ikkaku je shigami. Až teraz jej to všetko docvaklo? Áno, je shinigami a ona je len... Prečo nad tým vôbec premýšľa? Mala by sa skôr starať ako prežije!
Ďalej už nad ničím nepremýšľala, lebo sa roztrhla obloha. Mizuho niekoľko krát zaklipkala očami, či videla dobre. Keby mala ešte nejaké sily nazvyš, pretrela by si oči alebo by sa aspoň uštipla. Ale predsa len videla dobre. Na mieste, kde predtým svietil jasný mesiac, bola teraz obrovská čierna diera, odkiaľ vytŕčala biela hlava ďalšej podobnej príšery so špicatým nosom. Príšera otvorila ústa a z úst chcela vypustiť nejaké červenú žiarivú guľu.
Mizuho z posledných síl inštinktívne načiahla pravú ruku k nebu, aby upozornila Ikkakua. Chcela dokonca na neho aj zakričať, ale z úst sa jej nevydrala ani hláska. Ako pohla pravou rukou, do tela sa jej dostala pálčivá a ostrá bolesť. Posledné, čo videla, bolo to ostré červené svetlo, ktoré je na chvíľu oslepilo a potom i ona upadla do bezvedomia.

Hneď ako Ikkaku s Yumichikom dobojovali, Ikkaku sa rozbehol k Mizuho, ale tá vôbec nereagovala.
"Musíme im zavolať doktora," ozval sa Yumichika.
"To viem aj bez teba," vyštekol na neho Ikkaku. "Ale nemôžme ich zaviesť do nemocnice." Chvíľu premýšľal, čo spravia.
"Yumichika!" zavolal na priateľa. "Zober Keiga k Orihime, nech ho vylieči a potom ju doveď do ich bytu. Ja tam zatiaľ privediem Mizuho."
"Ale..."
"Yumichika, okamžite!" zakričal. Bolo vidno, ako bol Ikkaku z toho zúfalý.
Yumichika ďalej neprotestoval a podoprel teraz už prebratého Keiga, ktorý mal len menšie zranenia. Preto Ikkaku dúfal, že prídu, čo najskôr.
Ikkaku s Mizuho osameli. "Všetko bude dobré," chlácholil seba i ju.
"Ikkaku... ja...," snažila sa niečo povedať, keď sa konečne prebrala.
"Nehovor nič." Vzal ju na ruky a vyskočil s ňou do výšky. Bleskovým krokom došiel až k ich bytu a cez otvorené okno prešiel dnu. Nachádzali sa v jej izbe. Opatrne ju položil na posteľ a obzrel si jej zranenia. Zamračil sa.
"Prečo sa tváriš tak vážne?" prehovorila Mizuho. "To sa na teba nepodobá," usmiala sa. Nastalo dlhé ticho a z toho zostala nesvoja. Boli tu celkom sami a v jej izbe. Zatiaľ so žiadnym chlapcom... A opäť myslela na sprostosti. Keby mohla, asi by sa buchla do čela, tak sa iba trochu pomrvila. Ikkaku na to zareagoval tak, že vyskočil na nohy a vystrel sa. Pozrel na celkom zranenú Mizuho a išiel sa k nej nakloniť, kým sa v okne nezjavila trojica, ktorú čakali.
"Sestrička," pribehol k nej Keigo, keď si všimol, že má otvorené oči. "Ako ti je?"
"Bolo už aj lepšie," vynasnažila sa o úsmev.
Keigo na ňu hľadel s obavami. Jeho sestra, ktorá ho vždy tak veľmi buzerovala, nadávala a rozkazovala, bola panovačná a vždy muselo byť podľa nej, tu teraz bezvládne ležala a potrebovala pomoc. No aj pre všetky tieto vlastnosti, jej nikdy neprial nič zlé. Predsa to bola jeho staršia sestra, ktorú potreboval a musel priznať aj to, že ju mal rád. A keby nebola taká, určite by bola s ňou nuda.
Nemohol sa už na ňu ďalej dívať, preto sa postavil a odišiel do úzadia izba, aby prenechal miesto Orihime.
"Orihime," vyzval ju Yumichika.
Orihime prikývla a podišla k posteli, kde ležala Mizuho.
"Ayame, Shuno, Souten Kisshun, ja toto odmietam," vyvolala svoje dve sponky, z ktorých sa okamžite stali dve malé víly. Orihime začala liečiť.
Medzitým bol v izbe maximálny pokoj a ticho. Orihime sedela na stoličke a bola zabratá do liečenia, Keigo sedel na pohovke, ktorú mala Mizuho v izbe. Držal si hlavu v dlaniach a čakal. Yumichika bol opretý o stenu a spokojnou tvárou pozoroval prebiehajúce liečenia. Ikkaku zas sedel na parapete otvoreného okna a díval sa na jasný mesiac.
"Hotovo," zahlásila Orihime a všetci traja k nej pribehli s očakávaním, čo povie ďalej.
"Bude v poriadku, len si potrebuje poriadne odpočinúť," milo sa usmiala a počula ako si všetci traja zhlboka vydýchli. Potom pozrela naspäť na Mizuho. "Zaspala. Tak ak ma už nepotrebujete, pôjdem."
Yumichika sa ponúkol, že ju odprevadí k dverám, kde sa jej za všetko poďakoval a nakoniec dodal, aby to nikomu nehovorila, dokonca ani Ichigovi. Tá sa znova usmiala a ubezpečila ho, že to je v poriadku, bude o tom mlčať. Na to sa uklonila a odišla.
Yumichika sa vrátil naspäť do izby a pozrel na Ikkakua. "Naozaj to chceš použiť?"
"Áno," povedal a pri tom sa neodtrhol z miesta.
"Chceš to použiť aj na ňom?" Ukázal na Keiga.
Keigo sa hneď zľakol. Použiť? Na ňom? A čo?
Ikkaku sa pozrel na Keiga a jemu sa roztriaslo celé telo a vyvalil oči.
"Nie, on sa nám môže ešte hodiť," odvetil Ikkaku.
Keigo si vydýchol. Tak počkať. Na ňom to síce nechcú použiť, ale na Mizuho áno. Vtedy po Ikkakuovi vyštartoval, bez ohľadu na to, ako sa ho bál. Chytil ho pod krk za kimono. "Čo chcete urobiť mojej sestre?"
"Nič, iba jej vymeníme pamäť. Vidíš tento prístroj," vytiahol z vrecka malý prístroj, ktorý nebol väčší od bežného zapaľovača, dokonca aj tak trochu vyzeral ako zapaľovač a ukázal ho Keigovi. "Nazýva sa Kikanshinki. Keď to stlačím, z hornej časti vystrelí vtáčia hlava a vyvalí sa kúdol dymu. Tvoja sestra zostane v bezvedomí, ale keď sa zobudí, bude mať nové spomienky. Takže zabudne na hollow, na dnešnú noc a dokonca aj na nás, že vôbec existujeme. Veľmi by sme ocenili, aby si nás to nechal urobiť. Bude to pre ňu najlepšie," vysvetľoval Yumichika.
To Keiga akosi obmäkčilo, preto pustil Ikkakua. "Nebude ju to bolieť?" chcel vedieť.
"Nie."
"Tak dobre. Dôverujem ti, ale iba preto, že ti sestra tak dôverovala. Nesklam ju," adresoval Ikkakuovi a predtým ako vyšiel z izby, dodal: "A nemusíte sa báť, že by som jej niečo o vás hovoril, aby si spomenula. Budem mlčať ako hrob, ale prosím vás o to isté. Nechcem, aby už niekedy musela prežiť niečo podobné."
Keigo držal v rukách kľučku, pomaly ju stlačil a otvoril dvere. "Počkám v kuchyni."
"My sa dnes už zrejme neuvidíme, tak sa postaraj o ostatné."
"Zbohom, shinigami," rozlúčil sa Keigo, akoby to bolo naposledy a zatvoril za sebou dvere.
Ikkaku sa nad tým uškrnul. "Yumichika," vyzval ho, aby to urobil.
Yumichika bol už prichystaný stlačiť gombík, ale ešte sa zastavil. "Ikkaku, skutočne to chceš? Nebude si pamätať ani teba."
"Ja viem, urob to. Chcem odtiaľto čím skôr vypadnúť," vzdychol Ikkaku.
Yumichika sa už nič viac nevypytoval a urobil, čo mal. Obaja shinigami sa spod dymu, ktorý prístroj vypustil, vytratili z izby. Objavili sa vonku, pod ich domom, kde mlčky postáli.
"Priznaj si, že si ju svojím spôsobom mal rád," ozval sa Yumichika.
"Buď ticho a otvor bránu. Myslím, že Ichigo sa o to už postará," vyhol sa priamej odpovedi.
Ikkaku, poznám ťa už dosť dlho. Viem to aj bez teba, povedal si Yumichika v hlave a vzal do rúk svoj zanpakuto.
Predtým ako sa brána Senkaimon zavrela, sa stihol Ikkaku obzrieť do jedného okna.

"Jáj, musela som byť riadne unavená, keď som zaspala oblečená," zívla Mizuho, keď na druhý deň ráno vyšla z izby.
Jej brat doteraz znudene pozeral na televíziu, no potom sa k nej vystrašene obrátil. Nemal sa však čoho báť. Všetky dôkazy, ktoré by mohli prezrádzať iný svet, boli preč. Hneď večer sa o to postaral. Teraz záležalo iba na tom, aby sa neprezradil.
"Áno, bola si hrozne unavená, tak som ťa nerušil," pritakal jej Keigo.
"Najem sa a pôjdem do sprchy. Nevieš, či mám na dnes večer podčiarknutý nejaký film v televíznom programe?"
Keigo vzal do rúk malý časopis s programom s otvorenou stranou na dnešný deň, kde mu hneď udrelo do očí nakreslené srdce. Vo vnútri bolo malými čiernymi písmenami napísané názov jedného filmu. Shinigami sa vracia.
Toto musí byť naozaj irónia osudu,
vzdychol v duchu Keigo. Kým sa stačil spamätať, program mu z rúk vytrhla sestra s poznámkou: "Chcem to vedieť ešte dnes!"
Oči jej zostali na tom istom mieste, ako pred malou chvíľou jej bratovi. Keigovi sa tá chvíľa ticha, ktorá nastala, zdala ako večnosť. Srdce mu o dušu búšilo, cítil ho až v krku.
"Boh smrti, shinigami," prehovorila zrazu a znova sa odmlčala. Vypadala akoby nad tými slovami premýšľala. "Ako som si to mohla označiť ako film, ktorý chcem vidieť! To fakt nechápem," vzdychla a šmarila program na gauč.
"Tak?" Keigo čakal, že ešte niečo dodá.
"Nič. Ten, kto verí na týchto shinigamiov asi vážne nie je v poriadku." Otvorila chladničku a tam uvidela kopec jedla, ktoré včera pripravila.
"Dnes budeme mať hody," skonštatovala a teraz si vzala na raňajky iba jogurt. "Vážne som nebola v poriadku, keď som toho toľko prichystala." Posadila sa na stoličku a začala jesť. Keigo si k nej prisadol a spýtal sa: "Takže si ten film nepozrieš, však?"
Mizuho sa na neho najprv chcela oboriť a zhúknuť po ňom, či je fakt hluchý, no zastavila sa. Mykla plecami. "Vieš čo, ten film sa mi možno zapáči. Pozriem si ho," prehlásila. "Asi ma nejako vtedy zaujal, keď som si ho dala dokonca aj do srdiečka. A možno takí shinigami nemusia byť až tak zlí a nejaký ma možno aj zaujme, hlavne, keď ho bude hrať nejaký sexy herec," zachichotala sa a vyškriabala posledné zvyšky jogurtu. Zahodila kelímok a pobrala sa do kúpeľne.
Brat sa za ňou nemo obzeral. Naozaj si na nič nepamätáš, sestrička?
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 8. září 2011 v 12:04 | Reagovat

Rukia: ja mám párik Mizuho a Ikkaku strašne rada, takže si ma moc potešila, že je na nich konečne nejaká poviedka :D a bola perfektná, najviac sa mi páčila Mizuho :D a jak u nej Yumichika objednal Ikkakuovi tie nohavice a pyžamo :D a ten koniec bol skvelý :-)

2 Sam Sam | E-mail | Web | 8. září 2011 v 17:58 | Reagovat

jéé, to bola sranda :D na ten pár som pomaly ani obrázky nevidela :D

3 Noe Noe | Web | 8. září 2011 v 18:31 | Reagovat

Juj, to bolo skvelé :D Ja som na tento párik, ešte nijakú poviedku nečítala xD Mizuho mám rada. Je super xD
A Yumichika... ty kokos... pekne vybavil Ikkakuovi tie nohavice a pyžamko xD
Super poviedka :)

4 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 10. září 2011 v 19:26 | Reagovat

skoda ze na neho nakonci zabudla...skoda...ale ten zaciatok to tricko :D hned som si na tu epizodu spomeula alebo ze aj nohavice mu spravi no koniec :D

5 Rafael Rafael | E-mail | Web | 27. září 2011 v 21:00 | Reagovat

Pěkný....

6 Orihime Sado Orihime Sado | 25. července 2012 v 16:19 | Reagovat

uz si viem predstavit to pyzamo a tie nohavice :D  :D stavim sa ze Ikkaku to tricko na polceste vyhodil :D  :D sak aj tak si na to Mizuho nespomenie :D pekna poviedka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama