Chrániť jednu vec

23. září 2011 v 16:32 | Rangiku |  Bleach poviedky
Dokopala som sa k tomu, aby som tento týždeň konečne dopísala ďalšiu poviedku :D Bolo to náročné, ale predsa sa podarilo :D Ešte mám rozpísané dve. Jedna vyzerá nádejne a tá druhá ani moc nie :D Ak sa s ňou nebudem vedieť pohnúť, asi poputuje k tým ostatným, ktoré skončili v koši :D Ale ja nie, aby som sa ich snažila dokončiť, ja radšej vymýšlam ďalej :D No a vymyslela som práve toto :D Je to IchiRuki, ale objaví sa tam aj Ichigova rodina a na chvíľu tam budú aj Orihime, Ishida a Chad. Možno si ešte spomínate na ten diel, keď dávali z Ichigovej minulosti, ako mu zomrela matka a tak. Je to ladené do podobného štýlu :D A viete aj to, čo znamená jeho meno (teraz nemyslím "jahoda" :D). Preto aj ten nadpis. To je asi tak všetko. Dúfam, že sa bude páčiť aspoň fanúšikom tohto páru :)


Chrániť jednu vec

Dnes opäť pršalo. Studené kvapky dopadali na môj žltý pršiplášť, ale ja som ich vôbec nevnímal. V tej chvíli som bol tak šťastný, lebo ma držala za ruku. Moja mama, ktorá v jednej ruke držala dáždnik a v druhej moju malú ruku, sa so mnou vracala domov. Vždy, keď moju pozornosť niečo upútalo, som sa na chvíľu pozastavil a zahľadel sa. Mama sa tiež zastavila a pozrela na mňa svojím zvyčajným prívetivým pohľadom a pri tom sa usmievala. Miloval som ju. Miloval, ako len syn dokáže milovať svoju matku. Ale nie iba ja. Yuzu a Karin, ktoré mali len štyri roky, ale i otec, všetci sme ju milovali. Len pri nej som sa cítil úplne v bezpečí. Bola stred, okolo ktorého sa točila naša rodina. A z toho stredu som ju vyrval.
V ten deň sme prechádzali cez jeden most, kadiaľ chodievajú aj vlaky. No zatiaľ bolo ticho a pokoj. Pri brehu rieky som uvidel akési malé dievča. Vedel som o tom, že vidím duchov, len som ich v tom čase nevedel rozlíšiť od normálnych žijúcich ľudí. Rozbehol som sa za dievčaťom, aby neurobilo niečo neuvážené.
"Ichigo, nie!" počul som matkin výkrik, keď som sa jej vyšmykol z rúk.
Ale už bolo neskoro. To dievča zmizlo a ja som sa zrazu ocitol na mokrom piesku. Konečne som sa odhodlal otvoriť oči, ale záber, aký sa mi naskytol, zostane v mojej pamäti vyrytý navždy. Moja matka ležala na mne, celá od krvi. Vyslobodil som sa spod jej nehybného tela a posadil vedľa nej. Triasol som ňou a volal na ňu. Nič. Bola mŕtva. Neviem, čo sa presne vtedy stalo, ale očividne sa to stalo preto, lebo ma chcela chrániť. Rozplakal som sa. Okrem môjho náreku, som počul aj prichádzajúci vlak. Ale to nebolo všetko. Počul som aj...

"Áááá," kričal Ichigo zo sna.
"Ichigo!" zvolala Rukia, ako vyskočila z jeho skrine v tenkej nočnej košieľke. V rukách držala svoj strieborný mobil, ktorý blikal. Hneď pribehla k nemu a neustále pípajúci mobil odložila na stôl.
"Ichigo, si v poriadku?" spýtala sa ho ustráchane, keď sa jej ho podarilo prebrať. Ten sa posadil na posteľ a tvár si zakrýval rukami.
"Ichigo," zopakovala Rukia, prisadla si k nemu a pohladila ho.
Vtedy sa Ichigo vzchopil a cez prsty vykukol na Rukiu. Keď uvidel jej ustarostený pohľad, dal ruky z tváre preč a povedal: "Bol to iba zlý sen. Nič mi nie je."
"Naozaj? Nemám radšej..."
"Hovorím, že mi nič nie je," odvetil trochu viac podráždenejšie, ale potom sa zarazil a pozrel naspäť na Rukiu. "Prepáč."
Rukia chápala, prečo je dnes taký. Prikývla hlavou a naznačila, že sa nič nestalo.
Ichigo sa zdvihol z postele a pozrel na pípajúci mobil. Tak to bol ten zvuk, ktorý som počul, uvedomil si.
Až potom mu docvaklo aj niečo iné. "Hollow!"
"Neboj sa, ja sa o neho postarám," povedala Rukia pokojným hlasom. Ichigo sa obzrel na ňu a ona už bola vo svojej shinigami forme a práve si zastrkovala za pás svoj zanpakuto. "Ty sa priprav na dnešný výlet, ja prídem trochu neskôr," dopovedala, schmatla svoj mobil a už jej nebolo.
"Onii-chan, čo si dáš na raňajky?" vbehla mu zrazu do izby Yuzu. "Všetci už sú dole a pripravujú sa. Nejdeš sa aj ty najesť? Za chvíľu vyrážame."
"Hm."
"Dal by si si praženicu? Všetkým veľmi chutila a ... O-nii-chan, je ti niečo?"
Ichigo sa vynasnažil o úsmev. "Vajíčka budú super, povedz všetkým, že o päť minút som dole."
"Dobre." Yuzu odcupitala po schodoch dole a začala pripravovať raňajky aj svojmu staršiemu bratovi.
Dnes bolo 17. júna, rovnako ako pred tými deviatimi rokmi. Keď som sa však pozrel von z okna, slnko dnes náramne hrialo. Bolo to celkom iné ako predtým.

"Ach, mám pocit, že ten kopec je každým rokom strmší a strmší," vzdychla si Yuzu a ďalej pokračovala v ceste. Vedľa nej kráčala zamyslená Karin a o niečo vpredu, bol ich šibnutý otec, ktorý si ani dnes neodpustil svoje trápne šaškovanie. Všetci mali namierené na Masakin hrob. Každoročne, v deň Masakinej smrti sa vybrali na cintorín a uctili si jej pamiatku, každý však svojím spôsobom.
"Neboj sa, Yuzu, ty to zvládneš," pobádal ju otec a znova začal blbnúť. Karin si ich vôbec nevšímala a pomaly kráčala ďalej. Stále sa pozerala na modrú oblohu, akoby z nej čochvíľa malo niečo vyliezť.
"Karinka, čo si o tom myslíš?" z premýšľania ju vyrušila sestra.
"Hm, čo?" Nevedela, čo sa pýtala, lebo ich vôbec nepočúvala.
"Otec si myslí, že Ichi má niečo s Rukiou, ale ja si to nemyslím. Nemôže s ňou mať nič, veď sa na nich pozri."
Karin sa pozrela dozadu, kde v tichosti kráčal Ichigo spoločne s Rukiou. Na to len mykla plecami a povedala: "Je to ich vec a ty, Yuzu, nebuď na Ichiga tak upätá."
Yuzu mala slzy na krajíčku. "To nemyslíš vážne? O-nii-chan..."
Potom ju začal utešovať aj jej otec a opäť sa začalo ich šaškovanie.
Rukia, ktorá kráčala zatiaľ v tichosti vedľa Ichiga sa chystala práve niečo povedať, keď jej znova zapípal mobil.
Ichigo sa už chystal premeniť na shinigamiho, dokonca mal už svoj odznak v rukách, ale Rukia ho zastavila.
"Ichigo, toto je váš deň, nechaj, ja tam idem. Je to len obyčajný hollow, takže som za chvíľu naspäť," usmiala sa na neho. "Choď napred, prídem tam za chvíľu."
Ichigo bol stále smutný, preto Rukia dodala: "Možno tam budem ešte skôr, ako vy."
Rukia, predtým ako odišla, sa ospravedlnila Isshinovi a dievčatám, že musí súrne na chvíľu odísť. Ubezpečila ich však, že sa za chvíľu vráti.
Ako zašla za roh, ihneď sa zmenila v shinigamiho a vybrala sa na miesto, kde sa mal práve nachádzať hollow.

Rukia prišla na jednu čistinku, ktorá sa nachádzala nablízku. Obzerala sa okolo seba, ale žiadneho hollowa nevidela, ale mobil jej stále ukazoval toto miesto.
Zvláštne. Ako to však v duchu vyslovila, hollow sa objavil za ňou. Musel byť niekde dobre skrytý, keď ho nevidela. Keď sa na neho lepšie pozrela, všimla si jeho obrovský chvost, ktorým hneď aj na ňu zaútočil. Rukia sa nestihla uhnúť, hollow ju vyšmaril do vzduchu a ona tvrdo dopadla na zem. Po chvíli sa pozviechala a nenávistne pozrela na hollowa. Rozbehla sa za ním a niekoľko krát na neho zaútočila. Hollow sa však vedel neuveriteľné dobre uhýbať pred jej útokmi. Nakoniec sa jej ho však podarilo zlikvidovať. Presekla ho na dve polovice a hollow zmizol. Rukia sťažka dýchala. Takýto obyčajný hollow a dal jej toľko práce? Naozaj tak zoslabla, alebo hollowovia tak zosilneli?
Či už bolo pravdivé jedno alebo druhé, dôležité bolo, že ho zničila. Bola už na odchode za Ichigovou rodinou, keď jej mobil znova zapípal.
Práve dnešok musí byť tak rušný? Fajn, ďalšieho hollowa ešte stihnem.
Keď však pozrela na oblohu, uvidela nie jedného hollowa, ale desiatky hollowov, možno aj stovky.
Rukii sa rozšírili zreničky a celá sa rozochvela. Svoj zanpakuto chytila silnejšie, pripravené bojovať s každým jedným hollowom.

Yuzu pribehla k matkinmu hrobu a tam sa zastavila. Bola celá zadýchané od behu. Za chvíľku k nej pribehol aj Isshin a obaja tam dychčali akoby zabehli maratón.
"Keby ste toľko nebežali, tak by ste tak nedychčali ako nejaký muflóni," ozvala sa Karin, ktorá s Ichigom prišli ako poslední.
"Musím si zapáliť," povedal Isshin a už vyberal z vrecka cigaretu.
"Otec!" zjačala na neho Karin. "Ty si s tým fajčením nedáš pokoj, však?"
"Ale vieš, Karinka, to je iba taká symbolická, tu pred Masakinim hrobom, vieš, že je to moja tradícia," vysvetľoval jej, ale ona ho už dávno nepočúvala. Pokľakla si vedľa Yuzu, ktorá už dávno plakala nad matkiným hrobom.
"Yuzu, neplač zase," dala jej ruku na plece a utešovala. "Mama, by to určite nechcela, aby si bola takto smutná."
Yuzu sa s uslzenými očami pozrela na sestru. "Ale keď to sa nedá."
"Ale dá. Poď, vstaň," vyzvala ju. "Teraz sa spoločne pomodlíme za mamu, aby sa dostala do neba. A ak tam už aj je, tak sa pomodlíme za to, aby sa jej tam darilo."
Yuzu prestala plakať, postavila sa vedľa Karin a obe sa začali modliť.
Ichigo ich doteraz stále potichu počúval a pozoroval, pokým sa aj on, ako vtedy Karin, nezadíval na oblohu.
"Ichigo, nie!" ozvalo sa v jeho hlave Masakin hlas z toho nešťastného večera.
Ichigo si chytil hlavu a padol na kolená. Jeho sestry sa k nemu so strachom v očiach obrátili.
"O-nii-chan.." ako prvá sa ozvala Yuzu.
"Ichi..." pridala sa k nej Karin a obe k nemu pribehli.
Ichigo sa pozrel na nich. Vyzerali rovnako ako ráno Rukia. Nechcel ich nijako znepokojovať. "Pôjdem sa na chvíľu prejsť, z toho slnka ma rozbolela hlava." A odkráčal preč.
Keď už bol dostatočne ďaleko, Karin sa spýtala otca: "Myslíš, že si stále vyčíta maminu smrť?"
Isshin si posledný krát potiahol z cigarety, ale nepovedal nič.

Ichigo kopol do jedného kamienka, ktorý ležal na zemi. Ten sa odrazil od stĺpu a zasiahol Ichiga rovno do čela.
"Ach, dočerta!" zanadával si, ako vyšiel z cintorína preč.
Chvíľu si frflal po pod nos, pokým sa nepozrel na neďalekú čistinku, teda skôr na oblohu nad ňou. Uvidel tam veľkú hŕstku hollowov, ktorá sa drala z oblohy.
"No a ešte toto!" vzdychol si a potom si spomenul na Rukiu, ktorá šla zabiť jedného hollowa a zatiaľ sa nevrátila. Ichigo nečakal ani minútu a z vrecka vyhrabal svoj odznak shinigamiho. Hneď ako sa premenil, vybral sa na pomoc Rukii.

"Rukia!" zvolal Ichigo, keď ju uvidel nehybne ležať na zemi uprostred tejto lúky. Rozbehol sa k nej a vzal si ju do náručia.
"Rukia!" opakoval a triasol ňou dokola, pokým sa neprebrala.
"Si v poriadku, Rukia?"
Rukia sa trochu pomrvila v jeho náručí a zahľadela sa do jeho krásnych orieškovo hnedých očí. Videla v nich strach, ale i obavy. Naozaj sa o ňu tak hrozne bál?
Na oboch dopadol niečí tieň. Rukia si všimla hollowa stojaceho nad nimi. Chystal sa zaútočiť, ale našťastie včas stačili uskočiť.
Rukia sa vyšmykla Ichigovi z rúk a postavila sa na rovné nohy. Teraz stáli chrbtami oproti k sebe a v bojovej pozícii.
"Naozaj si v poriadku?"
"S kým si myslíš, že hovoríš?!" Nepovedala to naštvane. "Nič mi nie je."
"Chápem. Verím ti, Rukia," odvetil jej.
Rukia sa iba pousmiala a vrhla sa na holowa. Obaja dali do boja všetko, aby chránili toho druhého. Neprestávali si kryť chrbty.
Rukia bojovala s jedným obzvlášť veľkým hollowom, ktorý sa jej nadaril zabiť. Keď sa ho snažila zasiahnuť, on uskočil a zaútočil on sám. Väčšinou aj úspešne. Teraz, keď sa mu podarilo zložiť ju na kolená a meč jej vyletel z ruky, hollow to chcel využiť a zasiahnuť ju svojimi ostrými obrovskými pazúrmi, ktoré ako jediný mal. Rukia si jeho zámer všimla, ale jej zanpakuto bol príliš ďaleko na to, aby k nemu dočiahla a ubránila sa. Trochu sa skrčila a čakala na jeho útok, ktorý neprišiel. Nad ňou teraz stál Ichigo a vďaka jeho pomerne širokej čepeli, sa jeho pazúry nedostali ďalej.
"Ban-kai," vyvolal svoj meč a jeho obrovská duševná sila hollowa odsotila na stranu. Ichigo švihol teraz už tenkým čiernym mečom a trochu rozohnal prach víriaci okolo neho. "Tensa Zangetsu!" dokončil a pozrel na Rukiu.
"Rukia," pristúpil k nej a podal jej ruku. Ona sa zdvihla, pobrala sa k miestu, kde doteraz ležal jej zanpakuto. Vzala ho do rúk a pevne ho uchopila.
"Môžeme pokračovať?" spýtal sa Rukii, ktorá prikývla na súhlas a utrela si z úst trochu krvi.
Ichigo neváhal ani sekundu a rozbehol sa k tomu obrovskému hollowovi, s ktorým mala Rukia problémy.
"Getsuga Tensho!" zreval Ichigo a vypustil vlnu duševných častíc z okraja svojej čepele. Hollow zaraz zmizol.
Potom sa pustil do ďalších, ale tých hollowov akoby neubúdalo. Práve sa na neho chystali s každej strany zaútočiť asi desiati.
"Tancuj, Sode no Shirayuki," vyvolala svoj meč aj Rukia, ktorý sa zmenil krásny snehobiely s bielou dlhou stužkou na konci. "Tsugi no mai, Hakuren!" zvolala a z čepele jej meča vyrazila veľká masívna vlna snehu. Všetkých hollowov, ktorý boli za Ichigovým chrbtom tento sneh zmrazil. Ichigo sa postaral o tých vpredu.
Obaja uskočili k sebe a opäť stále chrbtami k sebe.
"Tí šmejdi, neustále ich je viac a viac! Čo je to dnes s nimi?!"
Rukia otočila hlavu smerom k Ichigovi. Musí to byť práve dnes?
Vtedy uvideli ako modrasté šípy zabíjajú jedného hollowa za druhým.
Ichigo spolu s Rukiou sa obzerali okolo seba, odkiaľ vyšli tie šípy.
"Tuším potrebuješ pomoc, Kurosaki," ozvalo sa asi z desaťmetrovej vzdialenosti.
"Ishida?" prekvapil sa. "Chad? Inoue?"
"Kurosaki-kun, Kuchiki-san," zamávala im na pozdrav Orihime a Chad zostal ticho.
"Opäť si tak bezhlavo vypúšťal svoj duševný tlak, takže ťa bolo veľmi ľahké nájsť a to sem ani nepotrebovali duševné tlaky tých hollowow," hovoril Ishida.
"Veď si nás mohol zasiahnuť!" kričal na neho Ichigo, aby pozmenil tému.
"Nedôveruješ mi?" uškrnul sa a potiahol si okuliare. "A ďakovať mi nemusíš." Znova natiahol luk, namieril na oblohu a vystrelil ďalšie obrovské množstvo šípov.
Ichigo a Rukia sa stále nemo prizerali na Ishidu, ako zaradom ničí holowov, že si ani nevšimli tých troch, ktorý sa k nim blížili zozadu.
Chad k nim okamžite pribehol a zreval: "El Directo!" Jediným útokom ich zneškodnil.
Keď už bola celá čistinka prázdna, pätica sa zhŕkla do stredu a začali sa baviť.
"Kuchiki-san, si zranená?" robila si Orihime starosti a pribehla k nej.
"Nie, je to iba taký škrabanec," skonštatovala podľa vlastného uváženia a pozrela na hlbokú ranu na jej pravom ramene a potom na oškretú druhú ruku.
"Ukáž, vyliečim ťa."
"Nie, netreba," mávala rukami Rukia, "Najskôr vylieč Ichiga, ten má zas rozbité čelo."
Rukia hodila pohľad na Ichiga, ktorý si teraz nahmatal časť čela, kde cítil miernu bolesť a potom pozrel na končeky prstov, ktoré zostali od krvi.
Ichigo taktiež protestoval a Orihime povedal, aby prvú vyliečila Rukia. A takto sa niekoľko minút doťahovali, koho má prv vyliečiť. Orihime s Chadom a Ishidom na nich len nechápavo pozerali.
"Fajn, nech je po tvojom," ukončila hádku Rukia. "Ale potom sa nesťažuj, že ťa bolí hlava."
Orihime svojou zvyčajnou metódou, vyvolala svoje dve sponky, ktoré sa zmenili na liečiace víly a začala s liečením svojej kamarátky.
"Hotovo," odvetila po chvíli.
"Ďakujem ti, Inoue," povedala jej Rukia a na Ichiga vrhla nenávistný pohľad, ktorý vyjadroval jej tvrdohlavosť.
Orihime sa na ňu usmiala a vstala. Pribehla k Ishidovi a Chadovi, ktorý sa brali na odchod.
Po rozlúčke zostali Rukia s Ichigom samy.
"Pôjdeme už aj my?" spýtala sa Rukia a chystala sa pomaly odísť, keď v tom ju chytila Ichigova ruka.
Rukia na neho spýtavo pozrela. "Tvoja rodina na nás už isto čaká a ..." nedopovedala, lebo si všimla jeho skleslú tvár a smutné oči. Podišla k nemu bližšie a zdvihla mu bradu, aby mu videla do jeho očí. Plakal.
Jej oči sa od prekvapenia rozšírili a jej telo akoby zamrzlo. Zrazu nevedela, čo robiť, čo mu má povedať. Ako sa má zachovať? Má ho utešiť, povzbudiť ho alebo ... tento problém Ichigo zaraz vyriešil za ňu, keď ju tuho objal.
"Ichigo?" Meč, ktorý držala v ruke, dopadol na zem a teraz už voľné ruky sa k nemu priblížili a jeho objatie mu opätovala. Pritisla si ho k sebe ešte bližšie.
"Rukia," začal, "musím ťa chrániť. Nie, chcem ťa chrániť. Na budúce nedovolím, aby ti niekto ublížil, to ti sľubujem."
Rukia sa od Ichiga odtisla a otočila sa mu chrbtom.
"Keď som bol malý, otec mi povedal, že mi dal meno Ichigo, aby som chránil jednu vec, nech sa deje čokoľvek. Vtedy som si sľúbil, že budem chrániť svoju matku. Ale nedodržal som svoj sľub. Ale teraz to bude iné, Rukia. Teraz, keď som si vybral, koho budem chrániť, svoj sľub dodržím, nech sa deje čokoľvek."
Rukia sa k nemu naspäť otočila a do očí sa jej nahrnuli slzy.
"Rukia, vybral som si teba. Si to ty, Rukia."
Rukiina tvár sa zmenila. Z ustráchanej, smutnej a dojatej tvári sa razom stala naštvaná. Vyskočila a kopla ho do hlavy.
Ichigo odletel pár metrov dozadu. Keď sa z toho šoku spamätal, prekvapene sa pozrel na Rukiu.
"Baka, baka, baka!" kričala na neho dokola. "Ichigo, ty idiot!"
"Za čo mi zas nadávaš?" vybehol na ňu.
"To si si nevedel vybrať niekoho lepšieho?! Chrániť mňa? Ja sa viem o seba postarať aj sama! Chráň radšej svoje sestry, svoju rodinu a priateľov!"
"Samozrejme, že budem chrániť aj tých, ale..."
"Ichigo!" počuli hlas Ichigovho otca. Pozreli na les, odkiaľ vychádzal ten známy hlas a zbadali tam Isshina ako k nim beží.
"Čo sa deje, otec, niečo s dievčatami?"
"Áno," kričal ešte po ceste k nim.
"Čo?" Ichigo sa zhrozil. "Čo sa im stalo?"
Isshin k nim už dobehol s sťažka dýchal. "Dievčatá... dievčatá...,"
"Tak, čo je s nimi, otec?!" kričal na neho Ichigo a bol už pripravený ich zachraňovať.
"Musíš sa poponáhľať, lebo odchádzame. Dievčatá sú hladné."
Ichigo sa bachol do čela. "Ach, otec, takéto stresy mi už nerob. Vieš, ako som sa vyplašil?"
"Videl som to na tebe, preto som si ťa dober..."
Ichigo ho bachol lakťom do chrbta.
"Ty idiot!"
"Ale no ták, bol to iba taký žartík," rozhadzoval Isshin rukami.
"Veľmi nepodarený žart," povedal Ichigo a otočil sa mi chrbtom.
"Uvoľni sa Ichigo, nebuď stále taký napätý," priateľsky ho báchal otec po chrbte až mu skoro dušu vytriasol.
"Láskavo mi nehovor, čo mám robiť!" vyštekol na neho Ichigo.
Zostali chvíľu ticho.
"Tak predsa ste tých hollowov zvládli," zvážnel Isshin. "Bolo ich tu toľko, že som mal sto chutí prísť za vami a pomôcť vám." Potom sa pozrel na Rukiu. "Moja, a tebe sa nič nestalo?" spýtal sa jej, akoby sa to pýtal malého dievčatka. Pomaly cupkal k nej, pokým neprešiel okolo Ichiga, ktorý ho potkol.
Ichigo si začal pískať, že on o ničom nevie.
"To bolo za čo?"
Ichigo si pískal ďalej.
Isshin to nakoniec vzdal a postavil sa a nohy. Povedal im, že ide za dievčatami, aby tam za chvíľu prišli.
Keď odišiel, Ichigo sa spýtal Rukii, kde to skončili.
"Myslím, že si sa mi chystal niečo dôležitého povedať, ale potom prišiel tvoj otec a nedohovoril si. Tak, čo to bolo?"
Ichigo sa začal škrabať po hlave. "To keby som si pamätal."
"Ach jaj. Tak to zatiaľ nechajme plávať, keď budeš chcieť, tak si spomenieš." Rukia sa vybrala smerom k lesu, odkiaľ sa dostanú naspäť k cintorínu. Ichigo zatiaľ stál na mieste.
"Ale viem, pri čom si skončila ty! Kopla si ma a začala si mi nadávať! Ešte, že ťa tak dobre poznám a viem, ako prejavuješ vďaku," zakričal na ňu.
Rukia sa po tomto k nemu otočila a milo sa usmiala. Potom pohľad opäť vrátila k lesu a pokračovala v chôdzi.
Ichigo ju hneď dobehol a chytil ju za ruku. Rukia sa trochu mykla, ale keď uvidela Ichigovu spokojnú a vyrovnanú tvár, stisla mu ruku.
Ešte, že ma tak dobre poznáš, Ichigo.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rin Amaya Kazuko Kuchiki ..:SB:.. Rin Amaya Kazuko Kuchiki ..:SB:.. | Web | 23. září 2011 v 17:22 | Reagovat

ááááááá....nádhera..suprový....nemám slov :D

2 Noe Noe | Web | 25. září 2011 v 19:24 | Reagovat

Juj, to bolo skvelé xD
Milujem, keď sa Ichigo s Isshinom hádajú xD Je to neskutočne smiešne :D

Super poviedka :D Držím palce, aby si dokončila aj tie dve rozpísané :D

3 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 26. září 2011 v 15:52 | Reagovat

Rukia: úžasná poviedka, mne sa na tom strašne páčilo, že mi to pripomínalo tie staré diely Bleach :-) a ešte že to bolo IchiRuki a tak.. a Ishida bol bohovský :D tak celkove to bolo skvelé :-)

4 Soletka Soletka | 8. července 2013 v 11:20 | Reagovat

Bolo to krásne :).. a toto ma dostalo- "Moja, a tebe sa nič nestalo?" Pomaly cupkal k nej, pokým neprešiel okolo Ichiga, ktorý ho potkol.- :-D strasne podarené, velmi sa mi to pacilo :)no a ak sa smiem spytat.. chcela by som sa s vami spriatelit. Rozbieham novu stranku na bloggery (zatial tam nemam ani prd :x) ak by ste si ma pridali medzi SB budem velmi rada :-) http://la-morte-faible.blogspot.sk/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama