Internát - 12. kapitola (The End)

12. května 2011 v 16:50 | Rangiku |  Bleach poviedky
Tu máte spomínanú poslednú časť Internátu :) Už sa tešíte, že to končí, čo? :D Ja viem, že to nebolo bohviečo, ale som rada, že som to vôbec dopísala :D A táto časť je asi najdlhšia, už som to chcela ukončiť, nechcela som, aby to malo tristo kapitol. Má to tuším nejako cez sedem strán. A teraz, keď sa na to spätne pozriem, prvá časť mala dve strany a posledná sedem :D Akosi som si to zle rozložila :D Každá časť iná. Tak nakoniec sa chcem poďakovať čitateľom, že to vôbec niekto čítal :D Som rada, že niektorí vydržali až do konca :D Potešil ma každý váš komentár. No dobre, už končím. Tak príjemné čítanie poslednej časti :)


Internát

12. kapitola

Rukia s Ichigom sedeli už v aute, keď aj oni pocítili mierne zachvenie zeme. Po chvíli však prestalo.
"Dúfam, že to zostane len pri tomto a nebude to nič horšie," vzdychla Rukia. "A kde vlastne toľko trčí tá Rangiku?"
"Neboj, za chvíľu tu určite bude," ubezpečoval ju Ichigo. "Zatiaľ by sme mohli využiť tento čas nejako zaujímavejšie," navrhol a prisadol si k nej bližšie. Našpúlil pery, naklonil sa k nej a čakal.
"Ty s tým neprestaneš!?" nepovedala to nahnevane, ale teraz na to ani nepomyslela. Rukou mu zakryla ústa a pobozkala ho iba a líce. "To ti musí stačiť," usmiala sa a otočila sa mu chrbtom naznačujúc, že nič viac nebude. Pri tom sa uškŕňala po pod nos.
"Ale, Rukia, ani taký malý božtek? Len taký maličký." Začal ju objímať a snažil sa ju pobozkať. Rukia sa musela iba smiať a odháňať ho.
Z ich "hrania" ich vyrušilo ďalšie chvenie zeme, tentoraz bolo oveľa silnejšie a dlhšie. Vlastne vôbec neprestávalo. Všetko okolo sa triaslo. Obzerali sa a videli ako veci okolo nich, ktoré nevydržali tieto otrasy, padajú dole. Videli ako ľudia si kľakajú na zem, lebo to neustáli. Iní sa snažili schovať pod to, čo sa dalo, aby ich nezasiahli padajúce predmety.
Na strechu jedného auta padla dopravná značka a ono začalo pípať. Rukia sa automaticky pozrela na značku, ktorá stála vedľa ich auta. Tá sa taktiež kývala a bolo vidno, že dlho nevydrží.
"Ichigo!" zvolala na neho Rukia, aby ho varovala.
Ten si našťastie včas všimol, čo sa deje a okamžite zareagoval. Otvoril dvere auta na Rukiinej strane a oboch ich vysotil von. Bolo to veľmi tesné, ale stihli to. Značka dopadla na auto v sekunde, kedy oni dopadli na zem. Ichigo sa posnažil tak, aby Rukia nedopadla rovno na zem, ale na neho. Aj sa mu to celkom podarilo. Chvíľu nehybne ležali na zeme. Ako prvá zdvihla hlavu Rukia. Podoprela sa lakťami o zem a spamätávala sa s mierneho šoku. Na to sa posadila a skontrolovala, či je niekde zranená. Videla len, že má odretý lakeť na pravej ruke. Trochu ju to pálilo, lebo sa jej tam dostala špina, inak vyzerala byť v poriadku. Potom si spomenula na Ichiga. Obrátila sa k nemu a aj na ňom spozorovala pár odrenín. "Ichigo, si v poriadku?" bála sa.
"Rukia..." začal. Pomaly mu pomohla posadiť sa. Dávala z nich preč kúsky skla, ktoré na nich popadali, keď dopravná značka roztrieštila sklá na aute. Auto už bolo celkom odpísané - okná boli rozbité a strecha prehĺbená.
"Ichigo, bolí ťa niečo?" opýtala sa ho znovu.
"Nie, som v poriadku, au, au," zastonal, keď sa pohol.
Celý bol akýsi dolámaný, no na prvý pohľad, by ste si všimli iba tie odreniny.
"Ichigo, musíme sa odtiaľto dostať. Musíme ťa dať vyšetriť, či nemáš niečo zlomené," naliehala.
"Teraz sa nikam nedostaneme a ty hlavne nerob žiadne hlúposti," posledné slovo sa snažil zdôrazniť.
"Ale..." nedopovedala, lebo zemetrasenie zosilnelo a keď sa snažila vstať, naspäť ju to sotilo na zem. Pozrela na budovu internátu a vyvalila oči, zhíkla: "Rangiku! Vo vnútri je Rangiku! Ichigo, čo budeme robiť?! Tá budova je stará, veľa toho nevydrží? Ichigo," vzlykala Rukia a chystala sa ísť kamarátke na pomoc.
"Rukia, tam ťa nepustím." Zachytil ju ľavou rukou, pretože pravou sa mu akosi nedarilo hýbať.
"Vo vnútri je Rangiku, musíme ísť po ňu, Ichigo!" neustále opakovala to isté. No aj keby akokoľvek chcela, do vnútra by sa nedostala. Vchod bol už celkom zasypaný, nedostali by sa tam. Ichigo ju pevne zovieral v ľavej ruke, aby neurobila nič neuvážené. Rukia sa už moc nespierala, aj keď v jej vnútri to vrelo. Nemohla Rangiku nijako pomôcť, bohužiaľ, sa len mohla prizerať, ako zemetrasenie ničí ich internát.

Rangiku s Ginom nevedeli, čo majú robiť. Všetko okolo sa triaslo a veci padali dole. Nemohli ani ujsť, cez vchod by sa nedostali. V miestnosti bolo aj zopár iných študentov, ktorí boli v rovnakej situácii, taktiež tu boli uväznení. Snažili sa schovávať pod stoly.
Zrazu počuli zhora praskanie. Každá hlava sa tam pozrela. Jedna dosť veľká drevená doska zo stropu sa uvoľňovala.
Gin sa obzeral naokolo, vymýšľal niečo, čo by ich odtiaľ dostalo. Musí niečo vymyslieť! Nemôže predsa dovoliť, aby sa im niečo stalo!
Drevená doska sa už uvoľnila a dopadla do stredu haly. Našťastie sa nikomu nič nestalo.
Vtedy Ginovi niečo napadlo. Nevedel, či to bude alebo nebude fungovať, ale musí sa o tom aspoň pokúsiť.
"Gin, kam ideš?" zastavila ho Rangiku, keď sa vybral na odchod.
"Skry sa pod tento stôl a počkaj tam. O chvíľu sa vrátim," odvetil jej.
Ďalšia drevená doska sa uvoľnila a padala za tou prvou.
"Gin!" zakričala a utekala za ním, aby ho odstrčila na bok. Všetko sa však zomlelo hrozne rýchlo. Vedela, že k nemu dobehla, ale namiesto toho, aby ho odstrčila ona, Gin si medzitým všimol tú ďalšiu padajúcu dosku a oboch ich sotil na bok. Alebo si to aspoň myslel. Rangiku ležala na zemi a na nej bol Gin. Pocítila však na svojom tele obrovský tlak a nemohla sa ani pohnúť. A ešte k tomu ju príšerne bolela hlava, zrejme si ju pri páde dosť narazila. Pozrela na Gina. Nehybne na nej ležal a takmer nedýchal. Na to si všimla, o čo ide. Už vedela, prečo nemôže pohnúť telom a na jej telo pôsobí tak obrovský tlak. Ani Gin sa nemohol vôbec pohnúť a absolútne netušila, čo s ním je a ani, čo je s ňou. Vedela len jediné. Tá padnutá doska ozaj padla na nich, konkrétne na Gina, ktorý ležal na Rangiku. Hlava sa jej krútila, k tomu dopomáhalo aj neutíchajúce chvenie. Nemala dostatočne veľa síl, aby obom pomohla. Keď si však pomyslela, že by sa Ginovi niečo mohlo stať. Nie! Nechce na to myslieť. Zmohla sa len na hlasný výkrik jeho mena. Sťažka preglgla, mala sucho v ústach a oči jej oťaželi. Zamdlela. Predtým ako sa jej oči zatvorili, zazrela niečiu tvár a zdalo sa jej, že počula aj niečí hlas. No nebola si tým istá. Vlastne teraz si ničím nebola istá, iba ak tým, že jej telo slabne.

Rangiku zaklipkala očami. Oslepilo ju ostré svetlo, preto oči hneď zatvorila. Najprv si myslela, že je v nebi, teda ak mala šancu sa tam dostať. No pípanie akéhosi prístroja ju vyviedol z omylu. Prinútila sa znova otvoriť oči. Trochu naklonila hlavu, aby sa poobzerala po miestnosti. Chvíľu videla rozmazane a všetko naokolo malo bielu farbu. Dovtípila sa, že leží v nemocnici. A najhoršie na tom bolo, že na vedľajšej posteli ležal Gin, ktorý nebol na tom práve najlepšie. Počula cez prístroj, ako mu veľmi pomaly bije srdce a okolo neho sú prístroje, ktoré nemala ani poňatia , na čo slúžia. Chcela sa postaviť a ísť za ním, ale bránili jej v tom hadičky, ktoré mala k sebe poprilepované. Okamžite si ich všetky strhla a pribehla ku Ginovej posteli.
"Gin, počuješ ma?" Bolo to však márne, Gin sa ani nepohol. Do očí sa jej natisli slzy.
Chytila ho za ruku. Dívala sa ne jeho bezvládne telo a stále dúfala, že sa onedlho preberie.
Odvrátila od neho zrak, nevydržala to, tak si vzala so sebou župan, ktorý bol zavesený na vešiaku vedľa dvier a vybehla na chodbu. Vôbec jej ani neprekážalo, že je bosá. Obliekla si župan a pozrela najprv na jednu a potom na druhú stranu chodby. Hľadala nejakého lekára, ktorý by jej mohol povedať, čo sa vlastne stalo, kto ich sem priviezol a hlavne, či je s Ginom.
"Rangiku!" počula za sebou Orihimin hlas, tak sa otočila k nej. Boli tam všetci. Orihime s Grimmjowom, Rukia s Ichigom, dokonca bol s nimi aj Hisagi. Vyzerali byť v poriadku, čomu sa veľmi potešila, až na Ichigovu zaviazanú ruku a preto sa ho hneď na ňu spýtala: "Čo sa ti stalo?"
"Je to len uderené, nič viac," ubezpečil ju.
Rangiku kývla hlavou.
"Môj verný záchranca. Keby sa ma nesnažil chrániť, aby som nepadla na zem, nestalo by sa mu to." Pobozkala ho Rukia.
Rangiku síce nechápala, ale na detaily sa bude vypytovať neskôr. Využila moment a spýtala sa ich na lekára.
Lekár sa v tom momente zjavil pri nich.
"Prosím vás, ako to vyzerá s Ginom," žiadala ho úprimne.
"Nebudem vás klamať. Je to s ním naozaj zlé, stratil veľa krvi."
"Ako môžem pomôcť?"
"Teraz ho čaká ešte jedna operácia a potom ukáže len čas. No nie preto som prišiel za vami. Chcel som sa vás opýtať, kto by bol ochotný darovať mu krv. Lebo sa nám zatiaľ nepodarilo spojiť s jeho rodinou," oboznámil ich so situáciou.
"Jasné a akú má krvnú skupinu?" zareagoval ako prvý Ichigo.
"Nula."
Rangiku sa hneď s prosbou obrátila na svojich priateľov, bohužiaľ Ginovi v tomto nemohla pomôcť. Mala inú krvnú skupinu.
Aj ostatní sa zažali jeden po druhom pozerať a pýtali sa, kto má akú krvnú skupinu.
"Ja mám krvnú skupinu nula," ozval sa spomedzi šum Hisagiho hlas.
"Skvelé chlapče, tak poď so mnou. Sestrička ti najprv urobí krvné testy, či si vhodným darcom a potom bude nasledovať samotný odber krvi. Dúfam, že ti z krvi nebýva zle, nie že nám tam odpadneš," potľapkal Hisagiho po chrbte, aby ho povzbudil.
Ešte predtým, ako spoločne odišli sa škaredo pozrel na Rangiku. Premeral si ju od vrchu až po spodok a odvetil: "Nemali by ste odpočívať vo svojej izbe? Pošlem k vám sestričku, aby vás skontrolovala."
Rangiku sa zahanbene stiahla. Pred odchodom lekára a Hisagiho, sa mu poďakovala a obrátila sa k ostatným. "Decká, musím si ísť ľahnúť, lebo ešte dostanem vynadané," usmiala sa. Rozlúčila sa so svojimi štyrmi priateľmi a vrátila sa naspäť do izby.

Po pár dňoch sa Gin konečne prebral. Lenivo otvoril oči a tesne pri svojej tvári videl teraz už usmievavú Rangiku. Hneď ako zbadala, že sa prebral, hodila sa mu okolo krku. Trochu pri tom zastonal od bolesti.
"Nechaj ho chvíľu vydýchnuť, dievča. Veď sa len teraz prebral," odvetil s humorom Grimmjow.
"Och, prepáč. Len som rada, že si sa prebral," povedala Ginovi a odtiahla sa od neho.
Všetci piati, vrátane Rangiku, stáli boli nastúpení okolo postele a s očakávaním hľadeli na svojho kamaráta.
"To skôr ja som rád, že sa ti nič nestalo," predniesol Gin.
"Rukia, mohla by si, prosím ťa, zavolať lekára?" požiadala ju Rangiku.
"Samozrejme, hneď ho privediem," odpovedala.
"Idem s tebou," pridal sa Ichigo a spoločne odpochodovali von z nemocničnej izby.
"Aj my pôjdeme, necháme vás samých," odvetila Orihime. "Grimmjow, mi chcel ukázať ako dokáže za 10 sekúnd vypiť horúcu čokoládu z automatu."
"Čo, akú čokoládu?" nechápal.
"No veď, včera si mi spomínal, tak sa nerob, že nevieš. Teraz máš jedinečnú príležitosť," žmurkla na neho a naznačila mu, aby s ňou spolupracoval.
"Jáj, tú čokoládu, Ako som mohol zabudnúť. Počkaj, uvidíš, ako to viem do seba naliať a..." Ďalej počuli iba Orihimin chichot, lebo aj oni odišli.
Ticho v miestnosti, ktoré nastalo, prerušil Ginov hlas. "Už konečne by som ti chcel vysvetliť, prečo som odišiel."
"Gin, nechaj to tak. Mňa to nezaujíma, nechcem sa na túto tému baviť."
"Nie, musím ti to povedať. Musíš sa dozvedieť isté veci."
"Nechcem sa k tomu znova vracať, proste to nechajme tak, dobre?"
"Ide o tvojich rodičov," povedal ihneď.

Najprv som nemohla uveriť, čo mi Gin pred niekoľkými dňami povedal. Keď si na to znova spomeniem, ide mi mráz po chrbte. Naozaj by bol Aizen toho schopný? Dokázal by niekoho zabiť? Keď som sa s ním prvý krát stretla, aj nepočítam tú noc, kedy som nemohla spať a odpočúvala som jeho rozhovor so sekretárkou, pripadal mi veľmi milý a ... Nie, to je iba maska! Nesmiem mu veriť, verím Ginovi. Veď preto aj odišiel, aby ma pred ním chránil. Aj keď jeho tvrdenie nemalo dôkazy, zaprisahala som sa, že to celé prešetrím. Ešte neviem ako, ale Gin mi pomôže. Musím toho, čo najviac zistiť o tej noci, keď moji rodičia havarovali. S tým, že ja som ako jediná prežila, dotyčný asi nepočítal. A možno nakoniec aj bude pravda aj to, že si ma Aizen dal do pestúnskej starostlivosti. Nezdalo sa mi ako úplná náhoda, že keď Gin odišiel, môj pestún sa škole ani raz neozval. Gin mi ešte povedal, že moji rodičia nejako obchodovali s Aizenom. Zatiaľ mi nič viac nechcel k tomu povedať, vraj mi neskôr ukáže dokumenty, kde je všetko. Toto je len nejaká skladačka, ktorú treba postavať. Bohužiaľ je potreba ešte nájsť chýbajúce diely, to je celé. Ďalej to už pôjde jednoducho.
Rangiku prerušil z jej myšlienkového pochodu Rukiin smiech ako sa ozýval chodbou. Spolu s Ichigom sa rýchlo pratali od jednej dosť nahnevanej sestričky, ktorá im nadávala a rozhadzovala pri tom rukami. Obaja podišli k Rangiku, ktorá sedela na jednom z kresiel na nemocničnej chodbe.
"Čo ste zas vyviedli?" chcela vedieť Rangiku.
"Ale nič, tej sestričke hrabe, z ničoho nič nám začala nadávať," odvetila Rukia.
Rangiku nadvihla jedno obočie. Neverila im ani jediné slovo, myslela si svoje.
"A ty sa čo tváriš, ako by ti zjedli večeru? Buď šťastná! Gina dnes prepustia z nemocnice!" pokračovala Rukia veselo a prisadla si na ďalšie kreslo vedľa kamarátky.
"Ja som šťastná, že Gin ide dnes domov. No teraz je pri ňom Aizen a už dosť dlho sa zhovárajú. Mám obavy," priznala sa Rangiku.
"Tak choď za nimi," navrhol Ichigo.
"Myslíš?"
Rukia len prikývla a Rangiku dala na nich. Pristúpila k dverám a chystala sa zaklopať, no potom to zamietla. Na čo bude klopať, pri najhoršom povie, že si myslela, že Aizen už odišiel. Preto smelo otvorila dvere. Videla stáť Gina s Aizenom stáť oproti sebe, ako vrhajú na seba nenávistné pohľady.
"Nenaučili ťa klopať?!" skríkol Aizen po Rangiku, ktorá sa ho zľakla. Takého ho vôbec nezažila. Chcela povedať svoju prichystanú výhovorku, nemohla však zo seba vydať ani hlásku.
"Vlastne je to jedno, aj tak som na odchode." Pred odchodom sa ešte pristavil pri Rangiku. "Si rovnaká ako tvoji rodičia. Aj oni boli rovnako drzí, nevychovaní a naivní. Ešte šťastie.." Rangiku mu strelila jednu facku. "... že je už po nich," dopovedal a chytil si zasiahnuté miesto. Chystal sa to Rangiku vrátiť, ale Gin mu v tom zabránil.
"Uvidíme sa. A dávajte si pozor, na cestách býva mierne šmykľavo. Nedajbože, by sa vám stalo niečo podobné ako tu Rangikiným rodičom a to by som nechcel."
Hneď ako Aizen vyšiel z izby, Gin si pritiahol Rangiku k hrudi. Počula jeho tlkot srdca a to je upokojilo. Preto sa usmiala a pritisla sa k nemu ešte viac. Potom sa Gin sklonil k Rangiku a ich pery sa spojili. Ona otvorila ústa a prijala jeho dobre známy bozk.
V tejto romantickej scénke ich vyrušil Hisagi. "Všetci vás už netrpezlivo čakajú dole." Oznámil im. "Pohni si, braček."
"Braček?"
"Hisagi ti daroval krv," ozrejmila Rangiku.
"Tak ďakujem," povedal Gin.
"Za máličko, ale ťa musím poprosiť, aby si najbližších pár rokov nijako nekrvácal, lebo ďalší odber krvi už neprežijem," zasmial sa Hisagi. "A keďže široko ďaleko nie je lepšieho darcu, bolo to na mne," dodal hrdo.
"Vynasnažím sa," odvetil s úsmevom. Zobral si svoju pobalenú tašku s vecami a zavrel za sebou dvere.

Obaja teraz kráčali cez dlhú cestičku cintorína. Rangiku niesla v rukách kvety a Gin ju držal okolo pása.
"Čo bude teraz s nami, Gin?"
"Teraz treba už len presťahovať zvyšné veci do nášho nového bytu a bude," usmial sa.
"Vieš, že tak som to nemyslela."
Prišli k hrobu Rangikiným rodičom, preto stíchli. Rangiku sa zohla, položila tam kvety a dotkla sa pomníku. Chvíľu tak zostala, zrejme sa v duchu rozprávala so svojimi rodičmi. Potom sa postavila vedľa Gina. Za nimi niečo prasklo, akoby niekto stupil na nejakú haluz. Obzreli sa, no nikoho nevideli.
"Stále mám pocit, akoby nás niekto sledoval," šepla.
Akurát sa zdvihol vietor a prikradli sa nad ich mestečko silné mračná. Rozpršalo sa.
Gin držal nad oboma svoju bundu a rýchlo sa šli skryť pod strechu najbližšieho domu. Keď prestane pršať, poberú sa domov, ale zatiaľ museli vyčkať.

Na letisku bolo naozaj plno. Krásne počasie vytiahlo ľudí z domovov, aby si šli užiť prázdniny niekam do cudziny.
"Neviem prečo idete už na začiatku prázdnin do Európy," povedala Hisana smutne.
"Neboj sestrička, hneď ako dorazíme, sa ozveme. Vieš, že s Ichigom sa tam pred začatím školy chceme obývať a zvyknúť si na nové prostredie. Všetko bude v poriadku," utešovala Rukia svoju sestru.
"A Byakuya, čo sa vlastne stalo s internátom?" spomenul si pri Rukiiných slovách naň Grimmjow. "Zostalo z neho niečo?"
Byakuya mu najprv chcel vynadať, za toho "Byakuyu", ale nakoniec to nejako prekúsol a odpovedal mu: "Bohužiaľ, internát dopadol o dosť horšie ako samotná škola. Ale už som zavolal stavbárov a cez prázdniny sa dá všetko do poriadku. A na začiatku septembra bude fungovať ako nový. A ešte niečo," odvetil Byakuya.
Všetci s očakávaním natiahli krky.
"Vzdal som sa postu riaditeľa. Od budúceho roka bude riaditeľom niekto iný. Chcem sa venovať Hisane a v škole síce ostanem, ale len ako profesor. Budem opäť učiť," ozrejmil im.
"To mi robíte naschvál? Teraz, keď odchádzam sa vzdáš toho postu? To sa môže stať len mne," rozčuľovala sa Rukia a ostatní sa na nej dobre zabávali. "To nie je vôbec smiešne, nemohol si si to zmyslieť tak pred štyrmi rokmi, keď som tam nastúpila."
"To bude dobré, Rukia, už ti to môže byť jedno," zasmial sa Grimmjow a postrapatil jej vlasy.
"A kto bude namiesto teba riaditeľom?" opýtala sa za všetkých Rukia.
"Neviem to na isto, ale tuším spomínali meno Sousuke Aizen," odpovedal jej Byakuya. Rangiku s Ginom sa na seba zmätene pozreli.
Potom zostalo ticho, lebo práve ohlasovali Ichigov a Rukiin let.
"Mali by sme už ísť, ak to chceme stihnúť," oznámil Ichigo.
"Áno mali, tak... sestrička," otočila sa k nej a silno sa obe objali. "Budeš mi chýbať...veľmi." Do očí sa jej nahrnuli slzy.
"Aj ty mi budeš veľmi chýbať," plakala už Hisana. Dlhšiu dobu zostali v objatí, až si niekto neodkašlal.
"Sestrička, mala by si ma už pustiť, nestihnem lietadlo."
"Aha, prepáč. Dávaj si pozor, vlastne obaja ," opravila sa.
Potom nasledovalo ostýchavé objatie s Byakuyom a na to aj Grimmjowom. "Dávaj na Orihime pozor, je to dobré dievča. Lebo ak nie, tak prídem z Európy a nakopem ti zadok."
"Budem na to pamätať," zasmial sa Grimmjow.
"A ty Orihime," teraz sa obrátila k nej, "Orihime, ty si tiež dávaj na seba pozor a dúfam, že sa ti podarí preraziť v cukrárstve a keď prídem, tak od teba čakám jednu veľkú tortu."
"Rukia..." Orihime netrvalo dlho a aj jej po lícach stekali slzy.
Keď sa prestali objímať, Rukia prešla k Rangiku. "Rangiku," oslovila ju, "ty hlavne nebuď smutná, ja budem stále na teba myslieť. A viem, že budeš v poriadku, teraz tu máš Gina a vy proste patríte k sebe. A ďakujem, že si verila. Verila si, že s Ichigom máme ešte šancu a vždy si tu bola pre mňa, ďakujem ti."
"Ja ďakujem tebe, si moja najlepšia kamarátka." A samozrejme nechýbalo objatie. "Viem, čo ste s Ichigom robili v tej miestnosti v nemocnici. Zostane to naším tajomstvom, lebo Byakuya s Hisanou by asi šaleli," pošepkala jej Rangiku do ucha a obe sa zachichotali.
Ako posledný zostával Gin. "Prosím ťa, Gin, už neodchádzaj. Všetko len nie to. Aj keď netuším aké si mal na to dôvody, ale Rangiku by to už neprežila," Rukia sa vyjadrila aj k nemu.
Ichigo sa taktiež rozlúčil so svojimi priateľmi a s Rukiou sa vybrali na odchod.
"Kurosaki," oslovil ho Byakuya a pozrel na neho svojim chladným a vražedným pohľadom. Ichigo vtedy pocítil tlkot srdca až v hrdle.
"Dávaj na Rukiu pozor," povedal už milo a s úsmevom.
"Nemajte strachy, dám na ňu pozor."
"Tak sa majte," navzájom sa pozdravili a všetci posledný raz rozlúčili.
Na odchádzajúcu dvojicu sa pozerali pokým nezašla za roh. Potom sa Byakuya s Hisanou pobrali domov.
"Bude mi chýbať," ozvala sa Orihime.
Grimmjow ju začal utešovať a spoločne odišli preč aj oni. Predtým sa však ešte rozlúčili s Rangiku a Ginom, ktorí po ich odchode osameli.
Obaja sa obrátili a pomaly kráčali k východu.
"Inak, Gin, sľúbil si mi ešte tú hru na gitare," pripomenula mu Rangiku.
"No, ale moja gitara je pravdepodobne niekde zasypaná v troskách internátu, tak asi z toho nič nebude."
"Ale si mi to sľúbil. Tak ako prvé, čo kúpime z chýbajúcich vecí do bytu, bude nová gitara," usmiala sa Rangiku. "A ty ma na nej naučíš hrať."
Gin, aj keď nie veľmi nadšene, ale prikývol na súhlas.
Ticho kráčali v ruka v ruke, až sa Gin obrátil k Rangiku a začal: "Dlho som nad týmto premýšľal, ale nakoniec..."
"Gin?" nechápala.
Gin zovretú dlaň prestrel pred ňu. Pomaly ju začal otvárať. "Rangiku, vezmeš si ma?"
Rangiku sa zmätene dívala na zásnubný prsteň, potom pozrela na Gina. "Nie," odpovedala stručne.
Gin zosmutnel a chystal sa prsteň vrátiť do vrecka.
"Zatiaľ nie," opravila sa, aby ju pochopil. "Predsa sa nebudem vydávať bez svojej najlepšej kamarátky." Gin jej teda nasunul prsteň a potom sa pobozkali, aby spečatili tento okamih.
"Poď, možno ich ešte zastihneme," povedala Rangiku a spolu s Ginom sa predierali cez dav ľudí, aby sa čo najrýchlejšie dostali k Rukii a Ichigovi.


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 noe-chan noe-chan | 12. května 2011 v 17:41 | Reagovat

Jéééj, moc krásny koniec... bola to naozaj super poviedka... :D dúfam, že potom ešte nejaká bude... :D

2 Shandris Shandris | Web | 12. května 2011 v 20:04 | Reagovat

Toto bola úžasná poviedka:) Všetko nakoniec super dopadlo:D A začiatok bol napínavý, keď bolo zemetrasenie:)A chúďa Rukia:D akurát keď skončila školu sa Byakuya rozhodol vzdať postu riaditeľa:D A ako sa tam všetci lúčili to bolo také dojemné :3 A keď Rangiku povedala Ginovi "Nie" xD ja som sa na to tak rozosmiala xD chúďa:D Ale však jasné, ako by mohla mať svadbu bez priateľov:) Však ešte napíšeš nejakú poviedku??:) Alebo aj pokračovanie? Tejto :3

3 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 13. května 2011 v 12:54 | Reagovat

Rukia: ja som si aj myslela, že to bude zemetrasenie :D ale krásne si to spravila :D Hisagi bol dobrý, aj Rukia s Ichigom, zlatí, a v tej miestnosti :D Gin, keď sa pýtal Rangiku či si ho vezme :D ja som vedela, že povie nie a potom čakám, čo vybalí a že bez kamarátov nie, to bolo zlaté :D krásne :-)

4 klarinqqqa-chan klarinqqqa-chan | E-mail | Web | 13. května 2011 v 17:14 | Reagovat

Škoda, že u je konec.. stejně jsem si myslím že jednu kapitolku nečetla, takže si to budu muset naplánovat na zítra.. Zemětředení jsou hold hoodně nebezpečná. Ty jsi se nějak rozepsala.. vždyť já to za dnešeka ni nepřečtu.. *Klarinqa si utírá slzy* dojemný konec..

5 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 13. května 2011 v 23:00 | Reagovat

ked tam bolo zemetrasenie ja soms a tak modlila aby sa im nic nestalo nastastie sa Gin z toho vykusal :-) a ten Aizen je kus poriadneho kkta :-? Ten koniec bol velmi krasny :-) nadherna poviedka tesim sa na dalsiu :-)

6 Sam Sam | E-mail | Web | 14. května 2011 v 23:32 | Reagovat

takže... Hisagi tam bol úplne chutnýýý :D ja ho chcem doma :D a Aizen ale taký nie je :D

7 P3P P3P | Web | 6. června 2011 v 21:08 | Reagovat

jeeeeehoooooooooooo :D tak toto bola krásna poviedka :D

8 Orihime Sado Orihime Sado | 5. ledna 2012 v 12:49 | Reagovat

velmi krasna poviedka :-D najviac sa mi pacila cast kde boli Gin a Rangiku v tej budove :-) a Hisagi bol dobry :D  :D skoda ze nepokracuje dalej..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama