Internát - 11. kapitola

4. května 2011 v 17:10 | Rangiku |  Bleach poviedky
Aká som šťastná :D Podarilo sa mi nakoniec rodičov prehovoriť, aby som mohla ísť v júli do Blavy na MangaFest :D Jáj, neviem sa dočkať. Bolo to veľmi náročné, ale podarilo sa mi to. Pôjdem ešte s jednou kamoškou a moji rodiča s bratom, že zatiaľ budú chodiť v Blave po obchodoch. A najlepšie na tom je, že už nemôžu cúvnuť, lebo lístky už máme doma :D Teraz len dúfať, aby sa nám auto nijako nepokazilo alebo niečo podobné :D Ale hrozne sa teším, lebo to bude môj prvý takýto festival, čo sa týka mangy a anime. Škoda len, že nemôže ísť s nami aj Rukia :(
A toto je inak predposledná časť Internátu. Poslednú časť dám asi budúci týždeň. V tejto časti som tam napchala trochu viacej toho, aby som to moc nenaťahovala :D Tak bude tam tá slávnosť, potom budú tam konečne tie záverečné skúšky a porát som tam napchala aj koniec celého roka. Viacej neprezradím :D Tak si to užite :D


Internát

11. kapitola

Zvečerilo sa. Rukia, Orihime a Rangiku dorazili na slávnosť asi tak pred pol hodinou. Prechádzali širokou uličkou v jednou z nákupných centier, kde bolo veľmi veľa ľudí. Samozrejme, nechýbali ani ich spolužiaci zo školy, pri ktorých sa vždy na chvíľku pristavili a podebatovali. Potom obdivovali nádhernú tradičnú výzdobu - farebné ozdobné stuhy a plávajúce lampióny na hladine rieky. Tak to je Tanabata matsuri alebo aj slávnosť hviezd. Oslavuje sa po celom Japonsku a mieša sa tu japonská viera s čínskou legendou o dvoch hviezdach na opačných miestach Mliečnej dráhy.
"Pred dávnymi časmi žila jedna nebeská tkáčka Orihime a nebeský pastier kráv Hikoboshi. Princezná Orihime - hviezda Vega - usilovne tkala a Hikoboshi - hviezda Altair - strážil svoje stádo a zároveň po sebe tajne pokukovali, až im Nebeský vládca dovolil sa vziať. Ako náhle začali všetok svoj voľný čas tráviť spoločne, zabúdali na svoju prácu. A tak sa Nebeský vládca nahneval a rozdelil ich Mliečnou dráhou. Smutná a osamelá Orihime plakala tak usedavo, až Nebeského vládcu obmäkčila - jedenkrát za rok sa smie s Hikoboshim stretnúť, a to vždy v tento deň," dokončil jeden rozprávač, ktorý legendu prerozprával malým deťom a tie ho zaujato načúvali.
"Táto historka ma hádam nikdy neomrzí," skonštatovala Rangiku, ktorá s Rukiou a Orihime stáli blízko a vypočuli si túto romantickú legendu.
Tie dve jej pritakali a pobrali sa ďalej.
Zaujímavé na tomto sviatku je, že Japonci vzhliadajú k nebu a čakajú, ako sa Orihime a Hikoboshi stretnú v Mliečnej dráhe. V skutočnosti je to zbytočné, lebo tieto dve hviezdy - Vega a Altair sa na oblohe nestretnú behom roku nikdy. Preto aj ľudia píšu svoje najtajnejšie priania na papierové prúžky a vešajú ich na bambusové vetvičky. Vetvičky sa musia umiestniť na nápadné miesta tak, aby sa priania vyplnili. Potom už len čakajú, či sa behom tejto kúzelnej noci naozaj splnia.
A ani tri kamarátky si nenechali ujsť túto príležitosť a aj oni napísali svoje priania na tieto farebné prúžky. Potom spokojne vyšli von, kde už bola poriadna tma a jediné poriadne osvetlenie, okrem pouličných lámp, bolo okolo cesty, kde bol sprievod. Tam mohli vidieť ako tancovali, spievali a hrali rôzni umelci. Pridali sa teda k divákom a pozorovali ich vystúpenia.
No celý sprievod prerušil Ichigo, ktorý prišiel pomedzi nich a v ruke mal mikrofón.
"Raz, dva... raz dva... funguje, dobre," skúšal mikrofón a niektorí sa mu začali smiať. "Myslím si, že dnes je výborná príležitosť ukázať svetu aj ďalšiu opustenú a pri tom tak nádhernú hviezdu, ktorá si to vôbec nezaslúži. V minulosti jej niekto veľmi ublížil."
"Na čo naráža?" chcela vedieť Orihime.
"Netuším," odpovedala jej Rukia a i naďalej sa na Ichiga upriamene dívala. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude.
"Táto hviezda, ktorá svojho priateľa nadovšetko milovala a myslela si, že aj on miluje ju a pri tom po nej chcel len jediné, a to pre nejakú hlúpu stávku. Myslel si, že nič k nej necíti, no až dovtedy, kým ju lepšie nespoznal, neuvedomil si, že urobil hroznú hlúposť a vtedy všetko oľutoval. Ona sa všetko o stávke dozvedela a nechcela mu odpustiť, lebo ju to ranilo, čomu sa nikto ani čudovať nebude, no nemyslíte si, že by mal dostať druhú šancu? Prečo by mali títo dvaja ľudia trpieť pre sprostosť jedného z nich? Mohli... mohli by sa na to všetko povzniesť a začať od začiatku," pokračoval v príbehu, ktorý nebol vôbec vymyslený.
Dav si začal šepkať.
"Možno by to tí dvaja ešte mohli skúsiť," ozval sa niekto. Všetci sa obzerali, kto to povedal a z radu ľudí vystúpila pred všetkých Rukia. Prišla tesne k Ichigovi a obaja na seba pozerali.
"Keď som sa to celé dozvedela, myslela som si, že veľmi bolí ľúbiť ťa. No mýlila som sa. Pravda je taká, že bolí neľúbiť ťa."
"Takže si mi odpustila?" uisťoval sa Ichigo.
"Ach, ty truľko, tebe všetko treba hovoriť dvakrát, ale to je práve to, čo na tebe tak milujem." Ichigo sa sklonil nad Rukiou a ich pery sa spojili. Niektorí dokonca začali tlieskať a jasať. Niekto však vtedy poklepkal Ichiga po chrbte.
"Zdržiavate sprievod, mladý muž," upozornil ho muž, ktorý asi mal toto celé na starosti.
"Prepáčte," ospravedlnil sa a ťahal za sebou šťastnú Rukiu. Obaja sa niekam vytratili.
"Jé, Rukia s Ichigom sú opäť spolu," tešila sa Orihime a Rangiku sa len pridávala.
"To prianie na lístku, sa jej asi naozaj splnilo," poznamenala Rangiku, keď v tom jej niekto pred tvár ukázal jej lístok s prianím.
Vidieť ohňostroj so svojím milovaným. Ona sa usmiala a odvetila: "Hisagi, už si..." nedopovedala, lebo si všimla Orihimin prekvapený a zároveň vystrašený výraz, akoby videla práve ducha. Preto sa vrtko otočila.
"Tak už si ma vymenila za Hisagiho," usmial sa svojím zvyčajným úsmevom.
"Ty..." nezmohla sa na slová.
"Čakala si niekoho iného?"
"Rangiku!" zvolal niekto na ňu.
Zbadali tam stojace Hisagiho, ako na nich máva.
Rangiku sa musela poriadne premáhať, aby nevybuchla a preto iba prešla okolo Gina a namierila si to k Hisagimu. Tí dvaja sa zvítali a odišli preč. Orihime, ktorá doteraz mala otvorené ústa dokorán, ich zavrela a bez slova odišla.
Gin pokrčil papier, ktorý zvieral v ruke a zaťal päste. Bude to potrebovať riadne vysvetľovanie.

Všetky hlavy boli otočené dohora a obdivovali slávnostný ohňostroj. Ten vybuchoval do krásnych farebných odtieňov.
Rukia bola spokojne opretá o Ichiga a Orihime medzitým našla v dave svoju druhú chýbajúcu polovičku. Rangiku stála vedľa Hisagiho a nevedela, čo má robiť. Nervózne si hrýzla do pery a obzerala a za seba.
Hisagi si to všimol a opýtal sa: "Stalo sa niečo?
Rangiku chvíľu nevnímala, čo jej hovorí a až potom zareagovala: "Hm, čo? Nie, nič. Len pôjdem si dať niečo na pitie, chceš aj ty niečo?"
"Nie, dík. Ale potom prídem za tebou," usmial sa.
Rangiku sa tiež posnažila o úsmev a odišla preč. V hlave jej vírili rôzne myšlienky. Mala v pláne to s Hisagim dať znovu dohromady, no ako mohla, keď sa vrátil Gin? Prečo jej to robí? Prečo sa tak znenazdajky objavil? Hisagimu nemohla nič povedať, aspoň zatiaľ nie. Musí sa Gina všeličo opýtať. Zrýchlila tempo a neovládla pri tom svoje emócie a na lícach pocítila stekajúce slzy. Utierala si ich, no veľmi to nepomohlo, musela sa niečoho napiť.

Slávnosť sa pomaly končila a ľudia odchádzali so svojimi rodinami a priateľmi domov. Centrum sa skoro celé vyprázdnilo a zostalo ich tu len zopár.
"Nebojte, ja ju odtiaľto odveziem, môžete sa vrátiť do internátu," ubezpečoval ich Hisagi.
"Neviem, asi by som skôr na ňu počkala, nemyslíte?" spýtala sa Rukia a pozrela na opitú Rangiku, ktorá sedela za barom a nalievala si ďalší pohárik.
"Veď to nechajme na Hisagiho, on si s ňou už poradí," odvetil Grimmjow a zohrieval Orihime, ktorá sa triasla od zimy.
"Jasné, aj ja si myslím," pritakal mu Ichigo.
"Tak dobre, ale nie, že sa jej niečo stane, lebo si ma nepraj," pohrozila mu Rukia a všetci štyria sa vybrali naspäť do internátu.
Hisagi im prikývol na pozdrav a vyšiel za Rangiku.
"Dobre, to by už stačilo, už má dosť. Koľko to bude?" spýtal sa barmana, ktorý jej doteraz nalieval. Ten to všetko zrátal a povedal Hisagimu výslednú čiastku. Hisagimu skoro až zle prišlo, keď to počul, no nemal na výber a zaplatil to zo svojho. Pomohol Rangiku vsať a podoprel ju. Tackavo s ňou vyšiel von a vtedy sa im do cesty postavil Gin.
"Ustúp!" prikázal mu Hisagi. "Nevidíš, že ju idem odviesť naspäť do internátu?! Pozri v akom je stave a to len vďaka tebe!"
Gin mlčal. Ustarostene hľadel na Rangiku. Dobre vedel, že je to jeho vina, no musí jej všetko vysvetliť. Musí sa dozvedieť pravdu. Dnes večer to však nepôjde, musí počkať, kým vytriezvie a bude mať čistú myseľ.
Rangiku začala čosi mrmlať, ale ani jeden z nich jej nerozumel. Vyslobodila sa z Hisagiho zavretia a podišla ku Ginovi. Samozrejme, že neudržala rovnováhu a dopadla by na zem, ale Gin ju stačil zachytiť a teraz ju pridŕžal on. Čelo si podoprela na jeho hruď a chvíľu tak zostala. Potom mu začala slabo búchať do hrude a vyčítať mu: "Gin, prečo si odišiel, hik?" ledva zo seba vypustila. "Som ti verila, hik, tak prečo? A teraz, sa zrazu objavíš, akoby nič, hik, a myslíš si, že všetko bude v poriadku, hik? Vieš, ako som sa na ten Silvester tešila, ale aj tak si odišiel a nechal si ma samú, hik. Odišiel si, keď som ťa potrebovala. Dokonca, hik, som si myslela, že som s tebou tehotná! No vieš si to predstaviť, hik? Ale nakoniec sa ukázalo, že ten tehotenský test klamal, šmejd jeden," začala sa bláznivo smiať a pritom aj plakať.
"Odvediem ju," nenechal ju dohovoriť Hisagi a odlepil ju od Gina, ktorý vôbec neprotestoval, lebo bol až natoľko šokovaný, že sa na nič nezmohol. Hisagi zavolal taxík a ťahal tam Rangiku, ktorá stále čosi mrmlala, tentoraz rozoberala neschopnosť tehotenských testov.
Taxík vyštartoval a zanechal po sebe iba obláčik dymu. Gin zarazene stál na ulici.

Rukia potichu vstúpila do svojej izby. V rukách niesla pohár vody, lebo ho dotyčná osoba bude určite potrebovať. Položila ho na jej stôl a pozrela sa, či ešte spí.
"Nespím," ubezpečila ju Rangiku a pomaly sa posadila na posteľ, hneď na to sa chytila za hlavu.
Rukia jej podala pohár vody a opýtala sa ako sa cíti.
"Nie veľmi dobre. Príšerne ma bolí hlava a mám sucho v hrdle." Pohár s vodou vypila na jeden dúšok a a ľahla si znovu do postele.
"Žiadne také, pekne z tej postele vstaneš a pôjdeš sa dať pekne do poriadku. Vyzeráš hrozne," povedala s úprimnosťou Rukia a otvorila dvere na balkóne, aby trochu vyvetrala.
"Uhm, hneď. A inak, ako som sa včera dostala do internátu? Skoro nič si zo včerajška nepamätám," priznala sa.
"To by si sa mala opýtať Hisagiho, ten ťa sem doviezol. A Gin sa na teba pýtal," oznámila jej.
Gin? Tak predsa to nebol iba môj výplod fantázie? Naozaj sa vrátil? "Idem do sprchy," povedala prosto a na predchádzajúcu vetu nič nepovedala. "A čo vlastne dnes za deň?" nevedela sa rozpamätať.
"Nedeľa," odpovedala Rukia. "Zabudla si? Zajtra máme záverečné skúšky, tak ti radím daj sa dokopy."
Na tom som celkom zabudla! Ako to všetko teraz zvládnem! hysačila v duchu. Zatiaľ na to nebudem myslieť. Do zajtra ešte dosť času alebo ani nie. Iba sa zavrela do kúpeľne a o chvíľu bolo počuť tečúcu sprchu.

V deň skúšok sa štvrtáci snažili prísť o nejakú štvrť hodinu skôr, aby sa psychicky pripravili. V 4.C zatiaľ bola usadená len asi polovička študentov, ktorí sedeli na svojich miestach a pripravovali si pomôcky na lavicu.
Do triedy vstúpila ustráchaná Orihime spolu s Grimmjowom, ktorý sa ju snažil upokojiť, lebo bola na pokraji nervového zrútenia.
"Čo ak to neurobím?" strašila Orihime.
"Ale urobíš, miláčik. Budem na teba myslieť," upokojoval ju Grimmjow.
"To nemôžeš!" vybafla na neho. "Musíš sa predsa sústrediť na svoju prácu."
"Ty môj hlupáčik," pobozkal ju na líce a šiel ju odprevadiť k jej lavici.
Za nimi prišli Ichigo s Rukiou, ktorý sa držali okolo pásu. V triede zostalo ticho, keď vstúpili. Ichigo na znak toho, že sú opäť spolu a že to naozaj myslí vážne, aby o tom presvedčil aj svojich spolužiakov, Rukiu pred všetkými vášnivo pobozkal.
"No dobre, dobre. To si nechajte na potom," ozvalo sa za nimi. Obaja sa od seba odtiahli a zbadali za sebou ich triednu. Preto odišli na svoje miesta.
Tá sa skoro zrazila s Rangiku, ktorá rýchlo vbehla do triedy. "Už sme tu všetci?" Niekto odpovedal, že áno, tak pokračovala.
"Decká, chcem, aby ste sa nestresovali a aby..."
Rangiku ju ďalej ani nepočúvala, lebo vtedy zbadala v poslednej lavici sediaceho Gina.
Ako to, že bol pripustený k skúške? Veď druhý polrok tu vôbec nebol a ... to je vlastne jedno.
Posadila sa o snažila sa sústrediť na to, čo im hovorí ich triedna: "... takže vám prajem veľa šťastia a prídem vás pozrieť po skúškach."
Odišla v pravej chvíli. Do triedy teraz prišla komisia, ktorá na nich bude cez skúšky dozerať. V rýchlosti im povedali pokyny, čo ako majú robiť a vypĺňať a rozdali im testy.
Odštartovali čas a študenti mohli začať.
V teste bolo obsiahnutých viacero predmetov dohromady. Na vyplnenie otázok a rôznych úloh mali tri hodiny. Nervozita by sa tu dala aj krájať.
Po troch hodinách testy zozbierali a študenti boli voľní. Už to mali za sebou a teraz sa mohli už len modliť, aby to dopadlo, čo najlepšie. Výsledky by mali prísť do týždňa. Zatiaľ sa žiaci rozpustili a mohli si od toho všetkého vydýchnuť.

Bol piatok a štvrtáci boli nastúpení pred školou a čakali na ich triednu. Včera im prišli výsledky zo záverečných skúšok a prekvapivo všetci prešli. Dnes bol ich posledný deň na strednej škole, preto každý vytiahol zo svojho šatníka to najlepšie, čo tam mal.
"Nemôžem uveriť, že už je koniec," smútila Orihime.
"Ani ja. Budete mi hrozne chýbať," pridala sa k nej aj Rangiku.
"Nikdy by som si nepomyslela, že to vyslovím na hlas, ale táto škola a hlavne internát, kde som s vami zažila tie najkrajšiu chvíle, mi bude tiež veľmi chýbať," vzlykla Rukia.
Dievčatá stáli kruhu a každej padla aspoň aká taká slzička.
Teraz k nim prišla triedna a tiež mala uslzené oči.
"Bože, decká, aj keď som na vás nadávala, aj keď ste mi často liezli na nervy, no budete aj vy mne hrozne chýbať," odvetila Yoruichi.
"Vy nám chýbate už teraz," zakričal niekto z triedy.
Zostalo ticho. Yoruichi sa chvíľu odvrátila, lebo sa musela upokojiť. V triede si už povedali, čo chceli, teraz už len stáli medzi školou a internátom a všetci sa lúčili.
"4.C - najlepšia trieda, aká tu bola," zhúkol Ikkaku a vyzval všetkých, aby sa k nemu pridali. Tak to tam niekoľko krát všetci zborovo zakričali a nasledovalo veľké triedne objatie. Triednu tam skoro udusili, ale boli všetci tak šťastní. Ešte predtým sa dohodli, že sa budú pravidelne stretávať a dohodnú sa na spoločných stretávkach.
Nakoniec sa im podarilo nejako sa od seba odlúčiť a rozišli sa. Každý sa vybral niekde inde. Ale každého čakala rovnaká cesta - cesta dospelosťou. Niekoľko inteligentnejších sa vyberie na vysokú školu, iní si budú musieť nájsť zamestnanie. Táto cesta už nebude taká jednoduchá ako doteraz. Každý mal však svoj sen a vytúžený cieľ, za ktorým si išiel.
Boli na odchode, ale Rukia zatiaľ zostala stáť a zadívala sa najprv na školu a potom na ich internát.
Spomenula si na začiatok tohto školského roka, ako sem prišla a nenávidela to tu. Teraz jej to bude chýbať.
"Rukia!" zvolala na ňu Rangiku a pribehla k nej.
"Naozaj mi to všetko bude hrozne chýbať," viac zo seba nedokázala vysúkať. Zatvorila oči, hlboko sa nadýchla, otvorila oči a pokývla hlavou. "Dobre, môžeme ísť sa pobaliť."
Rangiku ju nasledovala, no aj ona sa ešte raz obzrela dozadu.

Väčšina už bola pobalená a už spokojne oddychovali doma a užívali si prázdniny. Orihime s Grimmjowom pred chvíľou spokojne odišli, ale Rukia a Ichigo zatiaľ stáli pred školou a čakali na Rangiku, ktorá si v izbe zabudla mobil. Dočasne sa obe kamarátky dohodli na tom, že bude u nich Rangiku bývať, keďže jej pestún zatiaľ nejavil o ňu záujem.
"Mala by si pohnúť, lebo hlásili, že by mali byť menšie otrasy, nechcem, aby nás to zastihlo, niekde na pol cesty," povedala ustarostene Rukia a netrpezlivo pohopsávala.
Rangiku medzitým vo vnútri izby zatvorila dvere a rýchlo bežala po schodoch dole. V jednej z dolných miestností však začula ešte niekoho hrať na gitare. Pootvorila dvere a nakukla dovnútra. Neverila vlastným očiam. Dvere trošku zavŕzgali a Gin si ju vtedy všimol.
Ona sa rýchlo zvrtla na päte a šla preč. On odložil gitaru, oprel ju o stenu a rozbehol sa za ňou.
"Počkaj, prosím," zastavil ju.
"Nepovedal si náhodou, že gitara je minulosť? Vlastne to nie je jediná vec, v ktorej si ma klamal," začala mu vyčítať.
"Chcel by som ti to už konečne všetko vysvetliť, ale ty sa mi neustále vyhýbaš. Si hrozne tvrdohlavá," odvetil jej na to.
"Ty sa neponáhľaš domov?" opýtala sa.
"O to práve ide. Musím ti niečo povedať o..." nedopovedal, lebo obaja pocítili, ako sa pod nimi zachvela zem.



________________________________________________________________________________________________________________
Poznámka autora: chcela som len to, že tá slávnosť alebo skôr festoval - Tanabata matsuri, ktorý som použila v tejto časti poviedky naozaj v Japonsku existuje. Len s tým rozdielom, že sa u nich oslavuje 7.7. Tu som síce nedala presný dátum, ale určite to nebolo 7.7. :D Ale ostatné informácie som čerpala z internetu, tak aby ste boli o čosi múdrejší :D Samozrejme ja som to len dotvorila :D Hádam sa vám to páčilo :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 noe-chan noe-chan | 4. května 2011 v 19:00 | Reagovat

Jeje, super časť, :D
Mno, Ichigo sa na niečo zmohol a znova sa objavil Gin... no, som zvedavá, čo chce povedať... :D Teším sa na pokračko a na ten festival by som sa celkom rada podívala... :D teda zúčastnila... alebo... veď chápete... :D

2 Saki-san Saki-san | Web | 5. května 2011 v 13:47 | Reagovat

čuník!!:)

3 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 5. května 2011 v 13:59 | Reagovat

Rukia: tak sa mi páčilo, keď Ichigo vyhlásil, že Rukiu miluje :D a že sa dali dohromady :D takže už len popárovať Gin s Rangiku :D som zvedavá, čo bude ďalej :-) inak, tú slávnosť hviezd by som si pozrela :D a ten festival ma mrzí, no možno nabudúci rok, ale podľa dátumu..

4 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 5. května 2011 v 18:12 | Reagovat

tak to bolo od Ichiga pekne ze sa jej tak ospravedlnil a ten festival musel byt tak krasny ^^ ale useknut to vtom najlepsom?! :D rychlo dalsiu cast ja cem vediet co sa bude diat :-)

5 Shandris Shandris | Web | 5. května 2011 v 20:18 | Reagovat

krásna kapitola a ta legenda ma nadchla, sa mi strašne ľúbi, že japonci oslavujú takéto sviatky :) A čo Ichi spravil pred všetkými to bolo úžasne aj ja cem niečo také zažiť:D Už len Rangiku, snáď nakoniec bude s Ginom:)

6 Sam Sam | E-mail | Web | 6. května 2011 v 11:12 | Reagovat

no už to ukonči, všetci vieme ako to skončí :D pokiaľ sa teda nerozhodneš zabiť  Renjiho ako minule :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama