Internát - 9. kapitola

13. dubna 2011 v 16:48 | Rangiku |  Bleach poviedky
Tak blog.cz už zase prepína. Teraz pre zmenu zmizli všetky obrázky, ktoré sa na tomto blogu kedy objavili. Dúfam, že to je len dočasná chyba, lebo by ma asi porazilo, teda nás obe. A ešte k oznámeniam, tak sme sa rozhodli zružiť podrubriku Súťaže o naj..., lebo o tú prvú nebol žiaden záujem a tak sme ju zrušili. V podstate akosi sme to aj tušili, že sa asi väčšina z vás neprihlási, ale aspoň sme to teda skúsili a rozhodli sme sa takto. Zo súťaží budú teda pribúdať iba bleskovky a testy a sem tam, ak sa zadarí napísať nejaký ten versus. Toľko k tomu.
A je tu ďalšia kapitola Internátu, už deviata :D Snažím sa ju dopisovať, už mi veľa toho nechýba. V tejto časti čakajte veľa kriku, plaču, nervov, hádok, smútku, strachu a podobne :D Hádam sa bude páčiť, trošku som sa pri tejto časti rozpísala, vyšla až na 4 strany vo worde, čo nie je zvykom pri tejto poviedke :D Tak užite si deviatu časť :)


Internát

9.kapitola

"Stále len Rukia, Rukia, Rukia sem a Rukia tam..., počúvaj, nebuchol si sa ty do nej?" opýtal sa Renji len tak mimochodom.
Spoločne s Ichigom boli v spoločenskej miestnosti a bezcieľne ťukali do ovládača na televízor. Poprepínali hádam všetky kanály, ale nič sa im nezdalo dosť dobré na to, aby to tak zostalo viac ako niekoľko sekúnd.
Ichigo sa nad Renjiho otázkou na chvíľu zamyslel a odpovedal: "Áno, myslím že áno. Ja som taký debil. Že som si to neuvedomil skôr. Dnes je posledný deň stávky, ale je mi to jedno. Tú stávku mám prehranú, ale takto som aspoň získal Rukiu," potešil sa, ale na to sa zarazil. "Dúfam, že jej nič nepoviete."
"Odo mňa sa nič nedozvie, ale veď vieš, že to s tou stávkou bol v podstate Ikkakuov nápad a... Ja mu to oznámim a určite tú stávku zruší."
"Ďakujem, Renji."
"Ale podľa mňa by si to Rukii mal povedať."
"Čo mi má povedať?" ozval sa za nimi Rukiin hlas. Ichigo sa zmätene pozrel na Renjiho.
"Nechám vás osamote," odvetil a pratal sa odtiaľ za Ikakuom, oznámiť mu, ako sa veci majú.
Rukia počkala, pokým neodišiel a na to sa spýtala Ichiga: "Ichigo, chceš mi niečo povedať? Prečo sa už dlhší čas správať tak zvláštne?"
"Nie...no.... Rukia.... je tu niečo, čo by som chcel, aby si vedela. Urobil som hroznú hlúposť, ale musíš predtým vedieť, že ťa milujem a..." nedokončil.
"Rukia!" niekto zakričal na ňu.
Ichigo zaťal päste a zaškrípal zubami. Kto to zas otravuje?! Práve teraz, keď som sa jej chcel priznať!
Otočili sa dozadu, ale Rukia v tom hlase hneď spoznala svoju sestru.
"Už idém!" odkričala jej. "Prepáč, Ichigo. Povieš mi to teda neskôr. Sľúbila som Hisane, že s ňou pôjdem na menšie nákupy a nechcem to rušiť. Tak pa," rozlúčila sa s ním a vtisla mu na rýchlo bozk.
Ten sa len nemo díval na Rukiu ako odchádza. Do čerta! Ja debil, som proste debil! opakoval si v duchu.
V tieni sa objavila silueta postavy. Ichigo žmúril oči, aby zistil, kto to je. Že by nás počula? A ak áno, počula naozaj všetko?
Postava sa približovala k Ichigovi, až neprišla úplne blízko. Schytila ho za golier a pritlačila k stene.
"Ichigo, ako si to Rukii mohol urobiť?!" zvrieskla po ňom. "Musíš sa jej s tým okamžite priznať!"
"D-dobre. Myslíš si, že som sa o tom práve nepokúšal? Ale v tom prišla Hisana, veď si to videla. A naozaj ma to mrzí, keby som tak mohol vrátiť čas," sklonil hlavu.
Postava ho pustila a odvrátila sa. "Ja si prajem to isté. Len neviem, či by som čas chcela vrátiť dozadu, aby sa nič z toho nestalo alebo posunúť ho dopredu, aby som už na to zabudla," rozplakala sa.
Ichigo sa ľútostne na ňu pozrel a položil jej priateľsky ruku na plece.
"Prosím ťa, nehovor Rukii, že som plakala. Ale to s tou stávkou jej naozaj povedz. Nechcem aby trpela a dozvedela sa to od niekoho iného. Počula som o tom šepkať po internáte," utierala si slzy.
"Ani ja nechcem, aby trpela. Nemám ťa odprevadiť, Rangiku?"
"Netreba," usmiala sa a pobrala sa naspäť do izby.
Ichigo vypol už teraz len bzučiacu telku a tiež sa vybral do izby.

Asi o šiestej večer sa Rukia vrátila do internátu. Sestra ju odprevadila po vchod a na to nastúpila do taxíka. Zakývali si a Rukia vstúpila do teplej vstupnej haly. Bol ešte len začiatok januára, takže bolo pochopiteľné, že vonku riadne primŕzalo. Začala rozopínať bundu a brala schody po dvoch. Vyšla na najvyššie poschodie a zabočila k dievčenským izbám. Na chodbe bolo pár báb, ktoré niečo vášnivo rozoberali. Rukia si stihla všimnúť, že hneď ako prešla okolo nich, sa všetky hlavy otáčali na ňu a začali si šepkať. Boli jej to veľmi nepríjemné, lebo vedela, že hovoria o nej. Zrýchlila krok, ale zachytila pár slov, ako Ichigo, stávka, nemiluje ju a podobne. Teraz už skoro bežala. Vtrhla do izby a prudko zabuchla za sebou dvere.
"Rukia, si späť!" privítala ju Orihime.
"Ako vidíš, som," vyznelo to dosť naštvane. Po tom ako sa Orihime na ňu spýtavo pozrela, Rukia ju ubezpečila, že na ňu nie je naštvaná, len má zlú náladu.
"Mám ti niečo priniesť?"
"Jedného uškrteného Ichiga!" povedala potichu.
"Prosím?" nepočula Orihime.
"Nič, nič nechcem," odpovedala jej a začala sa prezliekať do domáceho oblečenia.
"Chcela by som sa ťa niečo spýtať. Zdá sa ti Rangiku v pohode?"
"Ona nikdy nebola v pohode," nezdržala sa komentára.
"Nie, teraz nemyslím tak. Ale že či sa z toho dostala. Lebo stále hovorí, že je všetko fajn a tvári sa, akoby sa nič nestalo. No pritom určite trpí," povedala svoj názor Orihime.
"A kde vlastne je?"
"V kúpeľni, šla sa osprchovať," oboznámila ju.
"Naozaj netuším, čo s ňou je. Ale správa sa dosť nezvyčajne na danú situáciu. A nevšimla si si, že sa nám aj trochu vyhýba, vlastne väčšine sa vyhýba," skonštatovala teraz Rukia.
"To máš veru pravdu, vyhýba," a naďalej sa obidve kamarátky nechali unášať myšlienkovými pochodmi.
Medzitým Rangiku v kúpeľni počúvala za dverami. Keď zistila, že už sa asi nič viac nedozvie, odstúpila od dverí. Podišla k zrkadlu a zadívala sa na seba. Vedľa zrkadla nazrela na kalendár, kde si všetky tri značili menštruačné dni. Musela sa ešte raz ubezpečiť, že jej to mešká. Preto sa zohla a v taške, ktorú si zobrala zo sebou do kúpeľne našmátrala podlhovastú krabičku. V rýchlosti prešla návod na použitie.
Len očúrať tehotenský test a minútu počkať, to zvládnem aj ja. Ako si hovorila v mysli, tak aj urobila. Po minúte sa pozrela naň. Ako sa na to pozrela, skoro jej test vypadol z rúk. Potlačila nárek. Šikovno sa vyzliekla zo šiat a vošla do sprchy. Jej slzy zmizli pod prúdom horúcej vody.

Rukia sa hnala po chodbe a ledva zabrzdila pri Ichigovej izbe. Chvíľu váhala, či zaklope alebo nie, nakoniec sa vykašlala na nejaké klopanie a vošla dovnútra. Ichigo na jej tvári spozoroval, že sa deje niečo zlé.
"Už mi konečne vysvetlíš, čo sa deje?! Neustále sa správaš podozrivo, ako by si niečo skrýval a dnes si baby na chodby o nás šuškali a zazerali na mňa a spomínali aj slovo stávka a... viem že sa niečo deje, ale neviem čo, tak mi to už konečne vyklop!" pri posledných slovách sa jej hlas už podlamoval.
Ichigo prišiel k Rukii a chytil jej tvár do dlaní. Ona ho však od seba odstrčila.
"To je práve to, čo som ti chcel ráno povedať," začal. "Budeš ma určite nenávidieť, ale ver mi, že to teraz veľmi ľutujem."
"Ichigo!" Rukia po ňom zvrieskla a oči sa jej naplnili slzami. Musela žmurkať, aby sa jej nevyhrnuli na líca.
"Bola to len stávka, obyčajná stávka," dostal zo seba.
"Čo bola stávka?" Rukia tušila, čo príde, ale nechcela si to pripustiť k srdcu. Nechcela pomyslieť na to, že jej jediná láska sa s ňou tak nemilosrdne zahrala.
"Všetko. Stavil som sa, že si získam tvoju náklonnosť, aby si ma začala mať rada a nakoniec sa so mnou vyspala."
"Vieš, že som ťa mala rada vždy, odjakživa, už vtedy, keď si chodil s Orihime, tak to bolo pre teba jednoduché. A ja hlupaňa som ti naletela. Láska vždy zatieni myseľ," sklonila hlavu.
"Rukia, prepá..." nestihol sa ospravedlniť, lebo v tom momente mu Rukia vrazila poriadnu facku.
"Nenávidím ťa," ozvalo sa z Rukia. Smutne a ponížene odišla preč.
Tá facka oproti tejto vete vôbec nebolela.

Ako Rukia vošla do izby, rozplakala sa a hodila sa na posteľ. Vzala si vankúš a zaborila si doň tvár. Práve Rangiku vyšla z kúpeľne a videla Rukiu plakať.
"Ichigo sa stavil, že so mnou vyspí, takže naše chodenie bola len fraška," povedala Rukia Rangiku, aby vedela, prečo ten plač.
"Aha."
Rukia sa škaredo sa na ňu pozrela. "Prečo mám taký pocit, že to nie je pre teba až taká novinka?"
Rangiku prišla k nej a kľakla si na zem. "Mrzí ma to. Viem to iba od dnešného rána, Ichigo ti to chcel povedať sám a myslím, že urobil dobre. Rukia, on ťa má naozaj rád. Veď to bola len hlúpa stávka, ktorú teraz ľutuje a keby mohol, vráti to."
"Nezastávaj si ho!"
"Ja si ho nezastávam, len ti hovorím veci, tak ako sú."
"Nikdy mu neodpustím a dúfam, že bude trpieť rovnako ako ja."
"Myslím, že to by si nechcela a netráp sa, ja viem ako sa cítiš," skonštatovala Rangiku a natiahla sa za Rukiu, aby ju pohladila.
"Ale áno chcela! A vôbec netušíš ako sa cítim! Dajte mi všetci pokoj!" vykričala na Rangiku a začala si baliť veci.
"Kam ideš?" zaujímala sa Rangiku.
"Preč od všetkých, už tu nechcem byť a dúfam, že ma odhlásia z internátu."
Rangiku to ranilo, ale nezdávala sa: "Ja dúfam, že nie a že ťa to prejde. Ale ja ťa chápem, že si naštvaná, aj ja by som bola na tvojom mieste. No, ty môžeš ešte váš vzťah nejako zachrániť. "
Rukia ju už však nepočúvala alebo sa aspoň tak tvárila a naďalej si balila veci. Zapla zips tašky a vybrala sa na odchod. "Dobrú noc!" Zabuchla za sebou dvere až tak, že obraz na stene spadol. Našťastie nedopadol na zem, ale padol na kraj postele.
Rangiku nemala silu ju viacej presviedčať, že to čo robí nie je práve najlepšie. Bolo jej naozaj ľúto, ako to skončilo. No, aj ona mala vlastné problémy a teraz jej momentálne pribudol ďalší. Posadila sa na posteľ a čakala. Ani nevedela na čo alebo na koho, len bezcieľne sedela a čakala.

Zazvonil zvonček. Hisana odpratávala taniere z jedálne a dávala ich do umývačky, keď zvonček pri vchodových dverách opäť zazvonil. Pozrela na hodinky a čudovala sa, kto to môže byť o takomto čase.
"Idém!" Zakričala z kuchyne.
Otvorila dvere a tam stála Rukia a preto sa jej aj spýtala: "Ty nemáš kľúče? A čo tu vlastne..." Rukia ju objala okolo pása.
Hisana si ju inštinktívne pritúlila k sebe. Chvíľu tam len tak stáli medzi dverami. Potom ju Hisana popohnala dovnútra a zobrala jej tašku.
"A čo tu vlastne robíš? Nemáš mať zajtra školu?" prekvapila sa Hisana.
"Ešte s tým aj ty začínaj," osopila sa aj na sestru.
"Nebuď drzá. Len som sa pýtala a zajtra ťa teda zaveziem do školy."
"Nepôjdem do školy!" zaťala sa Rukia. "Nechcem nikoho vidieť. A hlavne Ichiga! Jeho už v živote nechcem vidieť."
"Čo ti spravil?" Hisana ničomu nechápala, no Rukia jej všetko vysvetlila, aby bola v obraze. "A preto nepôjdem už do školy. Bude to hanba. Všetci to určite vedia."
"Ale predsa nemôžeš vymeškávať dlho zo školy. Tento rok máš maturitný a končíš tam. A na Ichiga sa vybodni, nestojí ti za to."
"Viem, že ty ma nepochopíš a do školy nepôjdem!" opakovala neustále Rukia.
"A od koho budeš mať ospravedlnenku? Typujem, že plánuješ byť doma viac ako jeden deň."
"Veď Byakuya je riaditeľ, tak nech to vybaví. Aspoň raz, nech mám z toho nejaké výhody, lebo doteraz to bolo pre mňa len na škodu," pokračovala v odvrávaní. Na to sa zavrela do izby a zvyšok večera odtiaľ nevyšla.

Pondelňajšie ráno Rukia vstávala veľmi zavčasu. Prešla do kuchyne a naliala si pohár vody. Oprela sa o kuchynskú linku a v hlave si musela ujasniť pár vecí z minulého večera. Keď si bola na sto percent istá, že to všetko nebol iba sen, ale krutá realita, posledné tretinu pohára s vodou vyliala naspäť do umývadla a vrátila sa naspäť do izby. Je len pol siedmej a keďže nepôjde do školy, môže pokojne ďalej späť. Zrazu začula sestrin hlas. Ozývalo sa to z obývačky, preto pristúpila bližšie ku svojim dverám, aby mohla počúvať, čo hovorí. Trochu pootvorila dvere a uvidela, že s niekým telefonuje. A bolo jej to tak na dve veci, lebo počula iba toto: "Dobre, ja jej to odkážem. A nemaj strach, ona sa vráti. Ahoj."
Keď Hisana zložila telefón, Rukia bleskovo zatvorila dvere a šupla sa na posteľ. Zobrala si do rúk knihu a tvárila sa, že číta. Vtedy vošla do izby Hisana.
"Zlatko, smiem?"
"Hm."
"Volala Rangiku. Bála sa o teba, lebo nevedela, kam si včera zmizla. A chcela vedieť, kedy sa vrátiš," zreferovala Rangikin odkaz.
"Môžeš jej odkázať, že dnes, ani zajtra ani celý týždeň sa tam neukážem. A najradšej by som sa tam už neobjavila vôbec. A nech sa o mňa nebojí, veď som doma."
"Tak prečo jej to nepovieš sama? Určite sa poteší. A vypadalo to tak, že aj ju niečo veľmi trápi. Skús o tom porozmýšľať."
Ako Hisana odišla, Rukia vzala do ruky mobil a vytočila tam Rangikino číslo. Chvíľu váhala, ale nakoniec stlačila tlačidlo Volať. Po troch zazvoneniach sa ozval v telefóne Rangikin hlas.

V telefonáte sa obe dohodli, že sa stretnú dnes poobede pred nemocnicou. Rangiku jej povedala o svojom údajnom tehotenstve a preto sa Rukia navrhla, že pôjde s ňou k lekárovi, aby nebola na pochybách.
Rukia už netrpezlivo pohopkávala pred nemocnicou, keď práve uvidela Rangiku. Chvíľu sa sekli a dívali sa na seba a potom podišli k sebe bližšie.
Rangiku mala v očiach strach a nevedomosť, Rukia zase hnev a zároveň obavy. V tom momente sa kamarátky uzmierili a nechýbalo ani silné objatie.
Spoločne vošli dovnútra a zamierili si to na gynekologické oddelenie. Rangiku celá roztrasená vstúpila do ordinácie a Rukia ju zatiaľ musela počkať v čakárni. Po dosť dlhej dobe sa otvorili dvere. Z dverí vyšla plačúca Rangiku a jej kamarátka pribehla k nej. Nepýtala sa ani, ako to dopadlo, iba ju opäť len silno objala a utešovala. Posadila ju na jednu zo stoličiek teraz v prázdnej čakárni a obe si tam pobudli ešte dosť dlhú chvíľku.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 13. dubna 2011 v 16:53 | Reagovat

Rukia: nevadí, mne sa to dobre čítalo :D aj som tušila, že to takto dopadne, ale páčilo sa mi to :D šak vieš, že ja sa vyžívam v smutných príbehoch a utrpení :D ale pekné to bolo a sa mi páčilo, ako to skončilo, že Rukia a Rangiku sú také kamarátky :D a tie obrázky ma ale vážne naštvali, som nemohla dneska článok pridať :D no nič.. dúfam, že to opravia.. a mňa celkom potešilo, že sme sa tej súžaže mohli zbaviť, aspoň je pokoj :D

2 noe-chan noe-chan | 13. dubna 2011 v 18:31 | Reagovat

Mnoooo, pekné... :D sa mi to páčilo... nevadí, že to bolo trochu dlhšie... :D som zvedavá, čo bude ďalej... :D teším sa už na pokračko... :D

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 13. dubna 2011 v 19:12 | Reagovat

Chhuda Rangiku na jej mieste by ma minimalne slak trafil xD Ichigo di tu facku zasluzil ale snad sa na neho Rukia nebude dlho hnevat... skvela kapitola tesim sa na dalsiu :-)

4 miki miki | E-mail | 13. dubna 2011 v 22:16 | Reagovat

ahoj ty tvoje povídky jsou super a pokračování bude??? :-D

5 Sam Sam | E-mail | Web | 14. dubna 2011 v 17:46 | Reagovat

4 strany vo worde? :D kks, keby som ja mala také poviedky :D ja to prepisujem pol dňa, lebo mi to vždy vyjde na 8 strán! A tak ma nebaví to prepisovať! :D vždy si nadávam prečo to píšem také dlhé :D a inač... Je to ako telenovela :D

6 klarinqqqa-chan klarinqqqa-chan | E-mail | Web | 15. dubna 2011 v 17:52 | Reagovat

Krásná kapitolka."Stále len Rukia, Rukia, Rukia sem a Rukia tam... XD Já asi budu taky muset začít psát ve wordu, protože mě už přestává bavit to pořád dokola psát od začátku! Dobře to dopadlo :-) :-) A ro je dobře :-D

7 P3P P3P | Web | 6. června 2011 v 20:42 | Reagovat

chúďa :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama