Internát - 8. kapitola

8. dubna 2011 v 15:14 | Rangiku |  Bleach poviedky
Ako som v pondelok sľúbila, tak pridávam ďalšiu časť poviedky. Keďže tá predtým bola taká vianočná, táto bude zase silvestrovská :D Tak aby to bolo pekne po poriadku :D Tak, čo môžte čakať v tejto časti? No bude tu ten dlho očakávaný Silvester, na ktorý sa všetci veľmi tešia, obzvlášť Rangiku :D Dopadne to však podľa ich predstáv? A stihne Ichigo stávku? Všetko sa dozviete v tejto časti :D Užite si ôsmu časť :)


Internát

8. kapitola

Po Vianočnom ošiali sa niekoľko študentov vrátilo do internátu. Zajtra je Silvester a štvrtáci boli v spoločenskej miestnosti, a po skupinkách sa zhovárali a sem-tam mrkli na televízor, ktorý sa tu nachádzal.
Renji, Ikkaku a Yumichika sa stále pozerali na Ichiga, ktorý sa o niečo ďalej bavil s Rukiou. Vedel, o čo im ide a preto znervóznel. Dávali mu najavo, že mu zostáva iba jeden deň na to, aby stávku neprehral.
"Deje sa niečo?" opýtala sa ho ustarostene Rukia.
"Č-čo? Ale nie...Prečo?" Ichigo sa síce tváril, že o nič nejde, ale v duchu šalel a bolo to na ňom dosť vidno.
Tú stávku nestihnem, nemám šancu. "O chvíľu som späť," odvetil jej a namieril si to k Renjimu.
"Čo, Kurosaki, vzdávaš sa?" privítal ho touto otázkou Ikkaku.
"Nie, len potrebujem viacej času. S Rukiou to nebude také ľahké."
"Tak sa snaž! A čo sa týka toho času. Myslím, že by sme ti mohli dať ešte nejakých pár dní, čo hovoríte?" pohľadom prešiel od Renjiho k Yumichikovi.
"Sedem dní, viac nie," rozhodol Ikkaku. "Akurát vtedy začne škola, takže budeš mať na to dosť času.
Takže týždeň, dúfam, že to bude stačiť.
"Všetko v pohode?" spýtala sa ho Rukia, keď sa k nej vrátil.
"Naprosto," zaklamal. "Pôjdeme za ostatnými?"
Rukia prikývla a usmiala sa. Na to kráčajú spoločne ruka v ruke za svojimi priateľmi.

V dievčenskej izbe zavibroval mobil. Rukia šmátrala po ňom na nočnom stolíku a nakoniec sa jej ho podarilo aj nájsť. Schmatla ho do rúk a prižmúrenými očami zízala na displej. Mala zmeškaný hovor od sestry.
Zavolám jej neskôr, zhodnotila.
Hneď si aj všimla, koľko je hodín. "To už je jedna?!" skríkla na celé izbu. Vyhupla z postele a zavrela sa do kúpeľne.
Jej ďalšie dve kamarátky sa na to zobudili.
Prv vstala Orihime a začala si rozčesávať vlasy. Rangiku sa so zívaním opýtala na čas.
"Už je obed, tak by si mala vstávať," povedala jej.
Všetky tri sa obliekli a pobrali sa do jedálne naobedovať. Stáli v rade na jedlo, keď Rangiku zbadala Gina, ktorý prechádzal popri jedálni. Pribehla za ním a silno ho objala. Ginom to ani nepohlo. Rangiku sa preto na neho zmätene pozrela a spozorovala, že sa ani neusmieval ako mal vo zvyku.
"Rangiku," oslovil ju.
Ona len s očakávaním čakala, čo bude nasledovať.
Gin sa chystal niečo povedať, ale nakoniec si to rozmyslel a len sa usmial. Pobozkal ju až priveľmi vášnivo a dlho a Rangiku popritom vzdychla.
Odtiahli sa od seba a dlho si hľadeli do očí. Gin sa opäť na niečo vyhovoril a dodal, že večer o jedenástej sa všetci dole v hale zídu.
Rangiku sa už len dívala na jeho tieň zachádzajúci za roh. Sklonila hlavu. Radšej sa vrátila do jedálne. Videla tam však už iba Orihime.
"Kam šla Rukia?" Vzala si tácku a nakladala si jedlo.
"Ichigo si ju niekam odviedol," usmiala sa a porozhliadla sa po jedálni. Dlho hľadala voľné miesto a v roku zazrela sediaceho Grimmjowa.
"Sadneme si ku Grimmjowovi," oznámila Orihime a už tam ťahala Rangiku. Tá z toho nebola dva krát nadšená, s Grimmjowom si akosi od začiatku nepadli do oka. On bol práve z tých, čo o nej roztrubovali rôzne fámy. Ale bola tiež pravda, že tento školský rok sa pri Orihime dosť zmenil.
"Ahoj láska," privítala ho a prisadla si tesne k nemu. Ten ju pobozkal na líce a ona sa len zachichotala.
Rangiku prevrátila nad tým svoje belasé oči, ale boli zamilovaní a bolo to normálne. Len sa pri stole cítila ako piate koleso na voze, preto rýchlo dojedla a nechala ich osamote, nech sa tam ďalej cukrujú. Nemohla sa dočkať večera. Tešila sa na Gina a na svojich priateľov. Keď už nemala rodičov, priatelia a láska boli to jediné, čo mala. A nadovšetko milovala ohňostroje. Už ako malá s otcom chodila na všetky slávnosti, kde bol ohňostroj a preto tak veľmi uznávala Silvester. Dokonca sa naň tešila ešte viac ako na Vianoce.
Už aby bola polnoc, tešila sa v duchu.

Ichigo s Rukiou boli v chlapčenskej izbe a muchlovali sa na posteli. Ichigo pomaly vyzliekal Rukiinu blúzku a ona sa nechala len unášať. Bolo jej to príjemné, ale vedela jedno. Na toto nie je ešte pripravená.
"Ichigo, prestaň," zastavila ho a snažila sa od neho odtiahnuť. "Nie...nie, som ešte pripravená."
On len zvesil hlavu. Čakal to.
"Prepáč, ale..."
"Nemusíš sa mi ospravedlňovať. Nebudem ťa do toho tlačiť."
"Si sklamaný, však?" zosmutnela Rukia.
Ichigo sa k nej naklonil a nežne ju pobozkal.
Rukia vstala a zapínala si maličké gombíky na blúzke. Pozrela na Ichiga a ten sa posnažil o úsmev, ale vyzeralo to dosť kŕčovito.
"Radšej pôjdem, Ichigo," oznámila mu a odišla. Vedela, že Ichiga miluje, ale na toto naozaj nebolo ešte pre ňu. A keď bude rozhodnutá, že sa dokáže už odovzdať niekomu, určite bude chcieť, aby to bolo práve s Ichigom. Len dúfala, že im toto ich vzťah nijako neohrozí. Veľmi sa toho obávala.
Ako vyšla z jeho izby, neustále na to myslela. Čo ak ma Ichigo kvôli tomu opustí? Nájde si inú, ktorá sa mu odovzdá a ja zostanem sama. Rýchlo to zavrhla, lebo nechcela na to čo i len pomyslieť. Musí sa o tom porozprávať s Rangiku. Tá jej určite pomôže.

"Naozaj si to myslíš?" overovala si Rangikino tvrdenie.
"Samozrejme. Nemôže ťa do toho nútiť. Ak ťa má skutočne rád, on si na teba počká," usmial sa Rangiku.
"Ďakujem ti."
"Ja tvrdím len pravdu, takže daj na mňa," odvetila rozhodne.
Rukia si aspoň nateraz vydýchla a nechala túto tému na pokoji.
V tom do izby vtrhla Orihime. "Vy sa nepozeráte na hodinky? Už je jedenásť preč."
"Čo!" zjačali naraz. Vyskočili na nohy a začali sa prezliekať, česať a maľovať.
"Pohnite si. Určite nás tam už všetci netrpezlivo čakajú. A poriadne sa oblečte, je tam poriadna kosa," dávala im Orihime pokyny.
Všetko robili s maximálnou rýchlosťou a o niekoľko minút boli ako zo škatuľky.
Pobrali sa smerom k Ichigovej izbe, či náhodu nie sú ešte tam. Nemýlili sa. Po zaklopaní sa im ozval Ichigov hlas, ktorý im hovoril, že môžu vojsť. Vstúpili dnu a videli, že Renji s Ichigom, nie sú ani spolovice pripravení.
"A my sme sa obávali, že vás nestihneme," podotkla Orihime.
Rukia prišla za Ichigom a pritúlila sa k nemu.
"Ideme teda dole, už je nám v tých bundách teplo," oznámila a vybrali sa na odchod.
"A kde je Gin?" Rangiku si všimla, že on tu vôbec nie je a v podstate od obeda ho nevidela.
Ichigo s Renjim pozreli na seba a vyzeralo to, akoby ani jeden nechcel povedať, čo vedel.
Ichigo sa odvážil ako prvý: "Nie je tu."
"To mi došlo, a kde teda je? O chvíľu je polnoc, tak..."
"Nie, nepochopila si. On odišiel. Už nebýva v tomto internáte a ani nechodí na túto školu," vysvetlil jej to.
Rangiku zarazene na neho hľadela, do očí sa je nahrnuli slzy. Otočila hlavou doľava, kde bol Ginov písací stôl. Nič. Absolútne nič na ňom nebolo. Podišla k nemu a otvárala jednotlivé šuplíky. Opäť nič. Pozrela na poličky, kde predtým mal uložené svoje knihy. To isté. Prešla vedľa, kde bola jeho skriňa s oblečením. Dobre vedela, čo tam nájde alebo skôr nenájde, ale musela sa uistiť. Pootvorila jedny dvierky a keď uvidela prvé prázdne poličky a vešiaky, naspäť ich zabuchla. Dokonca tu nezostala ani jeho gitara, ktorú si raz všimla, keď bola s ním v jeho izbe. Nespomínal ju často, no Rangiku sa raz na ňu spýtala a on jej odpovedal, že to už je minulosť. V podstate si ju sem vzal lem preto, lebo mu dlhé roky robila spoločnosť.
Zostalo po ňom len NIČ. Vlastne nie tak celkom. V mojom srdci sa uchoval a preto to teraz tak veľmi bolí. Rangiku sa podlomili kolená a spustila sa na zem. Ako mi to mohol urobiť?! Neuvedomil si, že svojím odchodom mi ublíži? A prečo odišiel a prečo práve teraz?
Obe jej kamarátky k nej pribehli a hladili ju po vlasoch. Snažili sa ju utešiť a pomohli jej vstať zo zeme. Posadili ju na posteľ a Ichigo jej podal balík vreckoviek. Rangiku si všimla jeho súcitný pohľad, keď jej ich podával.
"A nemohol len tak odísť za rodinou?" v Rangiku zažiarila nádej. Možno neodišiel nastálo, pomyslela si.
Renji pokrútil hlavou a dodal: "Hneď ako sme si to všimli, bežali sme sa na to opýtať sekretárky. Najprv nám nechcela nič povedať, ale po našom špeciálnom presviedčaní," uškrnul sa, ale Ichigo ho šťuchol a on si uvedomil, že teraz sa to nehodí rozoberať a preto pokračoval, "sa nám ju podarilo presvedčiť. Vraj ho odhlásili z internátu a aj zo školy z dôvodu odsťahovania. No neprezradila nám kam, lebo ani ona to nevedela."
Rangiku sa ešte väčšmi rozplakala. Slzy je stekali po lícach a dopadali na ruky položené na stehnách. Chvíľu sa nič nedialo, iba sa všetci na seba pozerali a nevedeli, čo majú robiť. V tom si Rangiku utrela slzy a postavila sa. Ostatným povedala, že aby šli bez nej.
"Nenechám ťa tu predsa samú v takomto stave," protestovala Rukia a Orihime prikývla.
"Nebojte sa, som v poriadku. Len sa v izbe trochu upokojím a prídem za vami. Veď o nič nejde," zaklamala a pokúsila sa o úsmev.
Hneď na to vyšla z chlapčenskej izby a utekala do svojej. Vrútila sa dovnútra ako tornádo a zabuchla za sebou dvere. Oprela sa o ne a tvár si schovala do dlaní. Bolo počuť len jej vzlykanie a posmrkávanie. Plakala a plakala, lebo v tejto chvíli to bolo jediné, na čo sa zmohla a jediná cesta, ako to dať zo seba von. Neprešlo ani 15 minút a Rangiku prešla k oknu a pozrela von. Videla tam všetkých svojich priateľov a spolužiakov. Rukia sa túlila k Ichigovi, Orihime sa pritískala ku Grimmjowovi, vedľa nej stála Tatsuki, ktorá debatovala s Nanao, Soi Fong, Nemu a Hinamori. Samozrejme, že tam nechýbali ani Ikkaku s Yumichikom a Renjim a o niečo ďalej postávali Ishida s Chadom, Toushirom a Ulquiorrom. Nechýbal tam skoro nikto. Jedine ak...

"Nemali by sme ísť pre ňu?" strachovala sa Orihime, keď Rangiku sa k nim nepridávala a už do konca roka nezostávalo ani päť minút.
"Myslím, že netreba," odvetil Grimmjow a ukázal smerom dozadu.
Všetci sa razom otočili a videli prichádzajúcu Rangiku.
Rangiku smelo kráčala bližšie, keď v tom jej zapípal mobil. Vytiahla ho z kabátu a videla na displeji blikať žltú obáločku. Nemohla uveriť vlastným očiam.
"Shuuhei?" prekvapila sa, keď uvidela tam jeho meno.
"Prosím?" opýtala sa zmätene Rukia, ktorá k nej akurát pribehla.
"Ale nič. Práve mi prišla od neho Silvestrovská sms," odpovedala jej a zasmiala sa. "Dokonca si ešte pamätá, že milujem ohňostroje."
"Inak už je v pohode?"
"Jasné," usmiala sa Rangiku.
Rukia ju už ťahala za ostanými a ona medzitým stíhala aj odpisovať jej bývalému.
"Už to začína," tešila sa Orihime a na to začali všetci odrátavať sekundy.
"5...4...3...2...1..., šťastný Nový rok," zakričali zborovo.
Postupne si všetci pogratulovali, zapriali všetko dobré a na oblohe zasvietil ohňostroj. Všetky tváre sa upriamili hore a vychutnávali si túto chvíľu.
Rangiku sa znovu pozrela na svojich priateľov a bola naozaj šťastná. Aspoň túto noc si nenechá pokaziť. A ďalej sa dívala na zimný ohňostroj.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 8. dubna 2011 v 15:22 | Reagovat

Rukia: spravila si to kruto :D asi aj s Ichigom a Rukiou to dopadne nejako podobne myslím :D ale verím, že to ešte bude mať nejaký ten happy ending :D to sú moje teórie :D a Gin mal gitaru, chápem pointu :D zlatučko si to spravila aj ten ohňostrojový koniec :-)

2 noe-chan noe-chan | 8. dubna 2011 v 18:10 | Reagovat

Fúúú, Gin si len tak odišiel? mno, to bolo surové... :) ale tak ten koniec bol pekný... ohňostroje sú naozaj krásne... :D

3 Kachiri:D Kachiri:D | Web | 8. dubna 2011 v 22:21 | Reagovat

bože, keď som to dočítala, začala som sa báť, že zmeškám Nový rok :D respektíve, cítim sa ako na Silvestra xD len tak ďalej :D už sa teším na pokračovanie :D

4 Sam Sam | E-mail | Web | 9. dubna 2011 v 14:09 | Reagovat

ja chcem vedieť v čom spočíva Renjiho špeciálna metóda presviedčania! :D

5 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 9. dubna 2011 v 22:18 | Reagovat

chuda Rangiku preco jej Gin nic nepovedal? A viem si predstavit tu Renjiho a Ichigovu specialnu metodu presviedcania :D :D Som zvedava co chce Ichigo dalej riesit alebo lepsie povedane ako do tyzdna presvedci Rukiu...Skvela kapitola tesim sa na dalsiu :-)

6 Shandris Shandris | Web | 15. dubna 2011 v 17:11 | Reagovat

krásna kapitola:) chúďa Rangiku...práve v silvestrovský deň ju Gin opustí....dúfam, že si ju nájde a vysvetli to:) A Ichi to bude mať  ťažké s Rukiou:D A hlavne ak by to zistila:D

7 King King | E-mail | Web | 27. září 2011 v 18:55 | Reagovat

Pěkný....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama