Internát - 7. kapitola

4. dubna 2011 v 16:03 | Rangiku |  Bleach poviedky
Máme tu ďalšiu kapitolku Internátu. Táto časť je troška taká vianočná, aj keď už Vianoce dávno boli. Ale som už raz písala, že v tejto poviedke bude obsiahnutý celý školský rok. Takže aj Vianoce :D A opäť sa idem vyhovárať, lebo znovu nemôžem obehať SB. Ja to potom dobehnem, lebo sa musím drviť asi tak 8 strán so sloviny a ešte aj účto. A taká som rada, že som sa doplazila domov, lebo posledné dve hodiny sme mali telinu a taká som unavená, že naozaj neviem ako to všetko dám do hlavy. A aby nebolo toho málo, tak mám nejako narazenú nohu a ledva chodím. Keď sa ma mama opýtala, že čo som robila, že neviem :D A ona mi nakoniec povie, či som na práškoch :D :D Takže dievča na práškoch pridáva siedmu kapitolku a možno v piatok by som chcela dať už ôsmu :D


Internát

7. kapitola

Rangiku si už asi 30-ty krát po sebe kýchla.
"Na zdravie," povedala jej už 30-ty krát Orihime.
"Myslím si, že jej ´na zdravie´ už ani nemusíš hovoriť. Tak skoro to neprejde," odvetila Rukia.
Rangiku jej prikývla na súhlas a zobrala si ďalšiu vreckovku. Vysmrkala sa a hodila ju k tým ostatným.
"Donesiem ti čaj," ponúkla sa Orihime. "Aby si mohla užiť lieky." Na to odbehla.
"A čo ti vlastne povedal lekár?" zaujímala sa Rukia.
"Že je to len obyčajná chrípka."
"Ani sa nečudujem, že si tak prechladla. Koho to bol nápad vyspať sa s chalanom v tej najchladnejšej a najtmavšej miestnosti na škole? Mohli ste si radšej vybrať takú knižnicu, veď tam ste sa už skoro zabývali," uškrnula sa Rukia.
"Nemali sme moc na výber." Rangiku sa tiež usmiala.
V izbe niekto prerušil ich rozhovor, keď zaklopal na dvere. Rukia šla otvoriť.
"Je tu?" spýtal sa dotyčný.
Rukia kývla smerom na Rangiku a dodala: "Nechám vás osamote."
Gin vošiel dovnútra a Rukia zatvorila za sebou dvere.
Prišiel k jej posteli a sadol si na kraj.
"Ako sa cítiš?"
"Nepozeraj sa na mňa. Vyzerám hrozne," odvetila namiesto odpovede. Rukami si zakrývala tvár.
"Ale prestaň. Si krásna ako vždy." Zobral jej ruky do svojich a začal jej ich zohrievať, lebo ich mala celkom studené. "Je to moja vina. Kvôli mne si prechladla. Keby v ten večer sme tam nešli, nebola by si chorá."
"To by som po tom nemohla stráviť tak skvelú noc s tebou," hryzla si do pery.
Gin sa uškrnul a vtedy vošla do izby Orihime.
"Hups. Pardon. N-nechcela som vás rušiť pri..." koktala Orihime a skoro vyliala čaj, ktorý mala v rukách. "Len som ti priniesla ten čaj."
Gin jej ho zobral z rúk, poďakoval sa za Rangiku a podal jej ho. Pobozkal ju na čelo ako minule a odišiel s tým, že za ňou ešte dnes príde.

Posledný deň v škole pred Vianocami sa študenti veľmi ani neučili. A štvrtáci neboli žiadnou výnimkou. Všetci sa rozprávali len o tom, kto kam pôjde cez zimné prázdniny, s kým budú a aké darčeky kúpili.
Cez desiatovú prestávku sa Renji, Ikkaku a Yumichika pobrali za Ichigom.
"Ako pokračuješ so stávkou? Nezabúdaj, že máš na to len pár dní. O dva dni sú Vianoce a potom ešte taký týždeň do Nového roka," pripomenul mu Ikkaku a zvyšoval na intenzite hlasu.
"Hlasnejšie by to nešlo?" opýtal sa ironicky Ichigo a obzrel sa po Rukii, či to náhodou nepočula, na to pokračoval: "Nemusíte mi to dookola pripomínať, ja o tom viem! A tú stávku určite neprehrám!"
"Aký si si istý, veď uvidíme," ozval sa Renji.
"Uvidíme," zopakoval Ichigo.
O niečo ďalej bola skupinka dievčat z triedy. Nemu, Nanao, Hinamori a Tatsuki sa práve dohadovali ako všetky pôjdu po škole na vianočné trhy a neskôr zájdu do nejakej kaviarne.
"Orihime," zavolala Tatsuki na Orihime, ktorá sa bavila s Rukiou. Otočila sa k nej.
"Nechcela by si ísť s nami dnes po škole si niekam sadnúť?" zhúkla Tatsuki na celú triedu, pretože tam bol riadny hluk.
Orihime sa obrátila na Rukiu s pohľadom ´čo si o tom myslíš´ a ona prikývla na súhlas. Dlho sa nebola zabaviť s kamarátkami a musí sa trochu odreagovať, veď zajtra sa chystá domov, lebo Štedrý deň strávi tam. Dali im teda vedieť, že idú a akurát zazvonilo na ďalšiu hodinu.
Tú hodinu mali japončinu s ich triednou, ktorá ich okrem iného, učila aj telocvik. S radosťou im oznámila, že dnes sa vyučovanie končí pre nejaké neznáme dôvody, ale študentom to v podstate bolo jedno. Dôležité bolo, že mohli ísť domov. Yoruichi im ešte zaželala pekné sviatky a jej trieda to isté.
Brány školy sa otvorili a študenti sa išli prevalcovať, len aby boli už doma. Podaktorí si to namierili do internátu, pobaliť sa na prázdniny a ostatní rovno domov.
Dievčatá zo 4.C vyšli ako posledné. Dohodli sa, že si zanesú veci a o 15 minút sa stretnú pred internátom.
Práve vstupovali dovnútra, keď na ich kabáty začal dopadať prvé snehové vločky. Všetky sa tomu potešili a dúfali, že na Vianoce bude rovnako nasnežené.

"Ako bolo?" spýtala sa Rangiku, keď sa Rukia s ostatnými vrátili do internátu.
"V pohode. Na trhoch sme dlho neboli, lebo tam nič poriadne nemali a potom, keď nám už skoro sople primŕzali, tak sme to vzdali a šli si sadnúť na čaj. Vtedy nám dobre padol.
"Vonku musí byť poriadna zima," skonštatovala Rangiku a bola trochu smutná, že nešla tiež. Namiesto toho stále vylihovala v posteli.
"A ty si sa mala ako? Čo si robila?" zajímala sa Rukia a balila si veci domov.
"Úžasne," odvetila ironicky. "Opisovala som si poznámky od Orihime, ďalej som ležala, potom znovu opisovala a nakoniec som skončila opäť v posteli."
"Tak to mi je ľúto."
"Nemá byť prečo. Ty za to nemôžeš, že máš tak blbú kamarátku," usmiala sa odpila si z teplého čaju.
Rukia práve zavrela tašku s vecami, ktoré si berie a obrátila sa k Rangiku. "Tak nerozmyslela si si to s tou štedrovečernou večerou?"
"Prepáč, ale nepôjdem k vám. Už ma volala aj Orihime a jej som povedala to isté. Som aj chorá a nechcem vás všetkých nakaziť a do Silvestra chcem vyzdravieť. Ten deň si užijeme."
Rukia, Ichigo, Rangiku, Gin a ďalší chcú stráviť spoločne aspoň Silvester, keď už Vianoce budú tráviť osobitne.
"Vidíme sa po Vianociach," povedala Rukia a batoh si vyložila na plecia.
Rangiku v tom momente odhodila zo seba prikrývku, prázdnu šálku položila na stôl a vstala z postele. "Skoro som zabudla." Začala sa hrabať v šuplíkoch a o chvíľu vytiahla malú krabičku zabalenú do vianočného baliaceho papiera. "Šťastné a veselé." Podala jej darček.
"To si nemusela," Rukia bola v rozpakoch. Pomaly to rozbalila a opatrne nakukla dovnútra.
"Neboj, nič odtiaľ nevyskočí," zasmiala sa Rangiku, keď si to všimla a rozkašľala sa.
Keď sa prestala drhnúť, pozrela na Rukiu a tá už obdivovala vianočnú snehovú guľu, v ktorej bol zajačik ako Santa.
"Je to len taká maličkosť," poznamenala Rangiku.
"Ďakujem, je to krásne. Dám si to do izby na stôl," rozhodla a zbalila si to do batoha.
"Veselé Vianoce, Rangiku. A skoro sa uzdrav," popriala kamarátke a objala ju.
"Keď sa vrátiš, budem zdravá ako rybička," odvetila a vrátila sa späť do postele.
Rukia kývla na pozdrav a vybrala sa von. Zabuchla dvere a utekala sa rozlúčiť s Ichigom. Energicky zaklopala na ich dvere a po pár sekundách je otvoril Renji.
"Ichigo?" spýtala sa rovno na neho.
"Museli ste sa minúť. Práve išiel dole čakať svoju rodinu," oznámil jej.
Rukia sa mu poďakovala, popriala veselé Vianoce a bežala ďalej.
"Šťastné a..." zakričal po nej, ale ona ho už nepočula. "...veselé," dokončil len pre seba a zabuchol dvere.
Rukia brala schody po dvoch a na poslednom zletela dole. Vedela, že niekoho nabrala, ale netušila koho.
Zdvihla sa z dlážky a zobrala do rúk batoh.
"P-prepáč, len som... Ichigo?" uvedomila si, že je to on.
"Rukia? Myslel som si, že si už odišla."
"Bez rozlúčky? To by som nespravila."
Ichigo jej vtisol bozk na pery. " Šťastné a veselé."
"To je ten najkrajší darček, aký som mohla dostať."
"Ichigo!" niekto na neho zvolal.
Pozrel sa tým smerom a pred školou už stála jeho rodina. Všetci traja na neho mávali.
Ichigo si vzal do rúk svoju tašku a obaja vyšli von. Striasli sa od zimy.
Isshin pribehol k nim a Karin s Yuzu ho nasledovali.
"Zdravím, Rukia," zvítal sa najprv s ňou.
Rukia sa prekvapila, že pozná jej meno.
"Asi sa pýtaš odkiaľ poznám tvoje meno, však? Vieš, mne sa dostane do uší všetko. Dokonca aj to, že vy dvaja spolu chodíte."
Rukia sa pýtavo pozrela na Ichiga, či mu to povedal a on len naznačil, že nie a naozaj netuší, ako to vie.
"Aká si krásnučká. A Ichigo sa správa k tebe dobre? Ak nie, tak mi to pokojne povedz a ja..." Na hlave mu skončila Ichigova taška.
"Buď už konečne ticho! Nikoho to nezaujíma!" kričal na neho Ichigo a začali sa hadrkovať.
Rukia prišla bližšie k Ichigovým sestrám a opýtala sa ich: "Takíto sú vždy?"
"Vždy," potvrdila Karin. "A buď rada, toto je ešte v norme." Všetky tri sa na nich chvíľu nechápavo pozerali a potom sa Yuzu zadívala na prívesok macíka zaveseného na Rukiinej taške.
Rukia to spozorovala a spýtala sa: "Páči sa ti?"
Yuzu sa zahanbene obrátila. "Nie...no teda...éé...je pekný."
Rukia ho odopla a podala Yuzu. "Je tvoj," usmiala sa.
"Vážne?" prekvapila sa naradostene.
"Yuzu, Karin! Ideme!" zavelil ich otec.
"Ďakujem. Šťastné a veselé Vianoce, Rukia," zaželala jej Yuzu a odbehla k autu.
Karin sa iba usmiala a vybrala sa za rodinou.
Vtedy niekto zatrúbil.
Všimla si, že to patrilo jej a pobrala sa k autu, kde Hisana s Byakuyom na ňu netrpezlivo čakali. Sadla si dozadu, zapla si bezpečnostný pás a auto vyštartovalo.
Na to sa za nimi zaradilo auto rodiny Kurosaki. Obe autá vyšli z areálu školy a každé si to namierilo na inú stranu. Onedlho ich už nebolo vidno.


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 4. dubna 2011 v 16:08 | Reagovat

Rukia: šak to nevadí, aj Vianoce zase raz budú :D takže Rangiku nám ochorela, no pekne :D a chudák Renji, mi ho aj prišlo ľúto, jak Rukia hneď zdrhla :D ale páčilo sa mi to, aj to, ako dala Rukia Yuzu ten prívesok :D a Rangiku dala Rukii tú guľu so zajačikom :D celé sa mi to páčilo :D

2 noe-chan noe-chan | 4. dubna 2011 v 16:29 | Reagovat

Ach, Vianoce... tak ich neznášam... hehe :D ale nie... len to nie je môj najobľúbenejší sviatok... - neodsudzujte ma... hehe :D ale poviedka je naozaj krásna... sa mi to celé páčilo... :D a keď čítam o škole, tak mi to celé hrozne chýba... rada by som sa vrátila do školských lavíc... hehe :D
Naozaj super časť a teším sa na ďalšiu... :D

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 4. dubna 2011 v 17:13 | Reagovat

krasna kapitola milujem taku tu vianocnu atmosferu :-) Isshinovi neujde fakt nic xDD no som zvedava co Ichigo s tou stavkou vymsli :D a chuda Rangiku na Vianoce ochoriet to nie je ziadny vyhra :D tesim sa na pokracovanie :-)

4 Sam Sam | E-mail | Web | 4. dubna 2011 v 18:54 | Reagovat

teraz to bolo divné čítať, keď už tri mesiace nerobím nič len čakám, kedy bude teplo :D koľko to bude mať inač dielov? :D Či ešte nevieš? :D

5 Kikiriska Kikiriska | 4. dubna 2011 v 19:56 | Reagovat

AU povídky ze zásady nečtu, ale tohle mě vážně baví

6 Shandris Shandris | Web | 5. dubna 2011 v 13:21 | Reagovat

Užasna kapča^^ Téda, necela by som na vánoce ochorieť....ale keď tak premýšľam mne by to ani nevadilo:D:D A ten Isshin ach jaj takého otca by som asi nechcela xDDD aby všetko vedel:D Nie je tajný agent?:D:D

7 Kachiri:D Kachiri:D | Web | 7. dubna 2011 v 18:03 | Reagovat

Rangiku bude akože na Vianoce sama? To sa mi nezdá :D že tam za ňou kamoši nabehnú? :D minimálne Gin :D no nič, to je moja zvrhlá teória xD netreba ju brať na vedomie :D ale faktom zostáva, že mi je zrazu zima :D

8 P3P P3P | Web | 6. června 2011 v 19:57 | Reagovat

zlaté :D:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama