Internát - 10. kapitola

28. dubna 2011 v 15:37 | Rangiku |  Bleach poviedky
Po sto rokoch pridávam opäť poviedku :D Sorry, že som sa s ňou tak dlho šuchtala, ale robím, čo môžem :D Hádam sa vám táto časť bude páčiť :) A pomaly sa poviedka blíži ku koncu, tak som znova posúvala čas. V desiatej časti sa dozviete, že sa štvrtákom blíži termín záverečných skúšok, potom aké majú niektorí plány do budúcnosti, ale ešte pred týmto všetkým sa skoro celá škola a celé mestečko chystá na nejakú slávnosť :D Na akú? Aj tak sa to v tejto časti nedozviete :D Príjemné čítanie :)


Internát

10. kapitola

Február, marec, apríl a máj. Zimu vystriedala jar. Takto rýchlo ubiehali mesiace a pre štvrtákov to znamenalo jediné - príchod záverečných skúšok.
Čo sa odvtedy udialo? Rukia ešte nejakú dobu trucovala a odmietala chodiť do školy, ale Rangiku ju napokon presvedčila. Orihime hneď ako sa dozvedela, čo sa stalo medzi Ichigom a Rukiou, samozrejme, sa postavila na kamarátkinu stranu. S Ichigom odvtedy neprehovorila. Inak vzťah s Grimmjowom bol prekvapivo v poriadku, až na pár menších hádok, ktoré v poslednej dobe často doznievali. Zrejme na nich doliehal predskúškový stres.
Teraz ho mal však skoro každý. Do skúšok chýbal len jediný týždeň.
Bol piatok, keď študenti maturitného ročníka mali poslednú hodinu - japončinu s ich triednou. Videla na nich, že po tých šiestich hodinách, ktoré dnes už absolvovali, boli riadne unavení, ale nemohla inak. Musela s nimi ešte preopakovať pár vecí. Budúci týždeň budú mať celý voľný, aby sa mohli poriadne pripraviť na skúšky. Potom to bude len a len na nich.
Na striedačku chodili k tabuli a robili všelijaké úlohy a cvičenia, ktoré im dala a takto spoločne si opakovali. Zazvonilo a každý odišiel z triedy.
"Ak urobím všetky skúšky, asi sa pôjdem opiť," zhodnotila nakoniec Rangiku cestou po chodbe.
"Asi aj ja," pridala sa k nej s úsmevom Rukia.
Orihime, ktorá kráčala hneď vedľa nich s knihami v rukách, na nich škaredo pozrela.
"Veď vieš, že to bol len vtip," zasmiala sa Rangiku a potľapkala kamarátku po pleci. "Aj keď..."
"Orihime!" niekto na ňu zvolal. Ona sa otočila a zbadala tam stáť Tatsuki. Zamávala jej.
Niekto pri tom prešiel okolo nich.
"Tak veľa šťastia, baby. A príjemné učenie," zaprial im Renji a pomaly odpochodoval. Bol s ním aj Yumichika, ktorý na nich priateľsky žmurkol a Ikkaku, ktorý to celé odignoroval.
"Ďakujeme, Abarai, aj vám veľa šťastia," poďakovala sa Orihime za všetky tri.
Za nimi sa vliekol ešte niekto. Mal sklonenú hlavu a cez jeho oranžové vlasy mu nebolo vidieť do tváre. Keď prišiel bližšie, zdvihol svoju sklesnutú hlavu a zvesené plecia a odvážil sa konečne prehovoriť: "Veľa šťastia..."
"Nechaj si to pre seba! My od teba nepotrebujeme nejaké priania a povzbudzovanie!" nenechala ho Rukia ani dokončiť. Bez toho, aby na neho čo i len pozrela odišla preč. Za sebou ťahala aj Orihime, ktorá ani nemukla. Po nich nasledovala Rangiku. No ona sa pri Ichigovi nenápadne pristavila a potichu mu povedala, že všetko bude dobré.
Ichigo na chodbe zostal sám. Vlastne bolo tam zopár jeho spolužiakov, ktorí okolo neho prechádzali, ale ich hlasy vôbec nevnímal. V hlave sa mu ozýval iba ten Rukiin. Po chvíli sa chodba vyprázdnila a on osamel. Radšej sa pobral naspäť do svojej izby v internáte.

Cez týždeň bolo na chodbách internátu pomerne mŕtvo.
Každý bol zatvorený v izbe a drvil sa, alebo tým, čo z toho pomaly, ale isto začínalo zahrabávať, sa zobralo von pred internát do školskej záhrady a užívali si krásne jarné počasie.
Pod jednou rozkvitnutou sakurou sedela na lavičke Rangiku a rozpustené vlasy jej povievali vo vetre. Aj slzy na lícach jej stihli vyschnúť. Sedela tam sama.
"Čo tu robíš?" prikradla sa k nej Rukia a vyrušila ju z hlbokého premýšľania. Prisadla si k nej.
Rangiku zaklipkala svojimi belasými očami a pretrela si ich. Potom jej stručne odpovedala: "Nič, len tak pozorujem."
Rukia sa pozrela tým istým smerom ako ona a chvíľu sa len mlčky dívali.
Pozerali sa na svojich spolužiakov. Bol tam Grimmjow, Renji, Soi Fong, ale aj Tatsuki s Nemu. Ishida bol usadený tiež pod jedným stromom a čítal si knihu. Chad sa rozprával s Ichigom.
Keď ho Rukia zbadala, odvrátila od tej skupinky pohľad.
"Prečo mu už konečne neodpustíš?" prerušila Rangiku už dlho trvajúce ticho a stupňujúcu napätosť.
"Prosím ťa, nezačínaj s tým zase. Už som ti to sto krát vysvetľovala."
"Áno, ja viem, ale veď sa nemôžete donekonečna na seba hnevať. Keby si mu odpustila, možno by sa to dalo ešte zachrániť," neustúpila Rangiku.
"Nebudem zachraňovať niečo, čo už aj tak nemá zmysel. Už by som mu neverila. A prečo ti na tom tak záleží, aby sme sa dali dokopy?" nechápala Rukia.
"Lebo vy by ste ešte mohli byť spolu a viem, že tým veľmi trpíš."
"Už to dlho nepotrvá. V pondelok sú skúšky a potom pár dní tu ešte vydržím a potom dáme všetci zbohom tejto škole a tomuto internátu. Som ti hovorila, že po škole chcem ísť do Európy. Som už dospelá a aj keď mi to Hisana s Byakuyom nechcú dovoliť, môžem si robiť, čo chcem."
Rangiku pri tom zosmutnela.
"Neboj, budem ti často písať, ale ja tu proste nemôžem zostať. Chcem tam ísť študovať, dávno o tom snívam. Už tu ani nejde tak o Ichiga. To je skôr iba taká zámienka," pokračovala Rukia.
"Budeš mi ale hrozne chýbať. Orihime zas plánuje po škole sa prihlásiť na cukrárenský kurz a s Grimmjowom si chcú kúpiť nejaký malý byt, teda tak to bolo aspoň naposledy," zopakovala Rangiku kamarátkine plány.
"A čo ty?" opýtala sa Rukia.
"Ja? Keď skončím školu, budem musieť sa niekde zamestnať. Ponúkali mi miesto v jednom klube, tak rozmýšľam, že by som vzala to. Môj pestún sa už dosť dlho neozval, tak zrejme nemá záujem mi platiť aj výšku."
"Inak dlho si o ňom nehovorila, čo sa s ním vlastne stalo?"
"Od tohto polroka sa že vraj škole ani neozval. Len mi platí školné, to je všetko. To pre nich to stačí," odvetila Rangiku. "A rozhodla som sa, že to s Hisagim ešte raz skúsim," povedala zrazu.
Rukia sa na ňu pozrela spýtavým pohľadom.
"No čo, on ma má skutočne rád a preto som ho aj pozvala, aby prišiel za nami."
"Aha, to je v poriadku, ale nikde som nepočula to, že ho miluješ."
"Mám ho rada," odvetila prosto.
"´Mám ho rada´, to ako keby si hovorila o kamarátovi alebo bratovi, nikde žiadna vášeň," skonštatovala Rukia.
Rangiku to nechala tak a radšej sa spýtala Rukie, prečo vlastne za ňou prišla, či z nejakého konkrétneho dôvodu.
"Orihime nás volá na slávnostné lakovanie nechtov. A aby sme si švihli, aby sme sa na dnešnú slávnosť stihli pripraviť," odpovedala jej.
"Tak to by sme si mali pohnúť, lebo keď meškáme, vie byť Orihime pekne nepríjemná," zasmiala sa Rangiku a obe sa vybrali do izby.

Ako Ichigo videl odchádzať Rukia s Rangiku, pobral sa za Ishidom s úmyslom si od neho poradiť.
Ishida sedel na zemi a neunúval sa ani odvrátiť zrak od rozčítanej knihy, ktorú držal v rukách. Až keď dočítal stranu, pretočil ďalšiu, dal si do knihy záložku a zatvoril ju. Popravil si okuliare a až potom venoval Ichigovi pozornosť. Odkašlal si a začal: "Kurosaki, čo by si potreboval?"
"Ja? No, nič. Prišiel som len tak, na priateľský rozhovor. Čo zaujímavého čítaš?" V podstate ho to vôbec nezaujímalo, ale nechcel na neho hneď vybafnúť, že potrebuje pomoc.
A Ishida to tak aj bral a na to odvetil: "Viem, že tu nie si preto, tak vyklop, čo chceš. Chcem už dočítať poslednú kapitolu. Som zvedavý, či toho vraha nakoniec chytia alebo..." umlčal sa, lebo vedel, že ďalej ani netreba pokračovať. "Tak, čo by si rád, Kurosaki?" vrátil sa k téme.
"Chcel by som od teba radu, lebo vyzeráš byť dosť inteligentný. Čo by si robil, keby ťa baba, ktorú máš rád, ale ktorú si oklamal, chcel späť, no ona ťa ignoruje a je na teba aj naštvaná."
"Nič," povedal stručne.
"Nič?"
"Nič," zopakoval a znovu si napravil okuliare. "Lebo mne by sa také niečo určite nestalo a pokojne môžeš ľudí aj konkretizovať, viem, že hovoríš o tebe a Rukii. Vlastne to vie celá škola. A Rukii sa vôbec nečudujem, ja by som sa ako debil nezachoval."
"D-debil," koktal.
"Presne. Ale keby sa mi to náhodou stalo, tak by som tomu dievčaťu vyznal lásku pred všetkými, pred celou školou, aby každý videl a hlavne ona, že to s ňou myslím vážne a že to nebola len hlúpa stávka ako na začiatku," povedal svoj názor a pozrel na Ichiga, ako na to zareaguje.
Ten sa chvíľu zamyslene díval pred seba. Vyskočil na nohy a dodal: "Už to mám, si génius, Ishida. Ďakujem, niečo ma napadlo." Odbehol preč a Uryuu sa vrátil k čítaniu knihy. Radšej ani nechcel vedieť, čo Ichigo zamýšľa.

Tri dievčatá si vo svojej internátnej izbe lakovali nechty a ozdobovali rôznymi kvetinkami. Orihime ako vždy začala ako prvá, takže jej bledo ružové nechty boli uschnuté a mala už na sebe oblečené ružové kimono s oranžovým obi. Rozhodla sa, že s vlasmi nespraví nič a nechá si ich voľne rozpustené.
"Orihime, ide s tebou aj Grimmjow?" chcela vedieť Rukia, ktorej práve Orihime viazala jej tmavomodré kimono s fialovým obi. Nechty si zladila do podobných farieb.
"Po dlhom presviedčaní mi už nechcel odporovať. Vraj má na mňa slabosť," usmiala sa Orihime a pokračovala: "Na tejto slávnosti bude skoro celá škola."
"Už sa veľmi teším" povedala Rukia s miernou iróniou. Aj keď bola pravda, že sa naozaj tešila.
"Aj ja, aj ja," pridala sa Rangiku, ktorá vyťahovala svoje červené kimono zo skrine a práve hľadala k tomu biele obi.
"Máš ho na posteli," ukázala jej Orihime. Rangiku ho schmatla do rúk a začala sa prezliekať. Obzerala si pri tom svoje červené, čerstvo nalakované nechty.
Rukia si viazala vlasy do dvoch copíkov, keď sa Orihime ponúkla, že jej pomôže. Na to vzala do parády aj Rangikine vlasy a zopla jej boky vlasov dozadu, ostatné nechala rozpustené, len ich prehodila na jednu stranu.
"Hotovo, môžeme ísť," povedala Orihime s radosťou a víťazne zatlieskala rukami.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 28. dubna 2011 v 15:46 | Reagovat

Rukia: dobrá časť, ale toľko vecí o budúcnosti, to ma pomaly dostalo do depresie, lebo neviem, čo v budúcnosti budem robiť ja :D ale páčila sa mi Ishidova filozofia :D a ako si baby lakovali nechty :D vedela som si to živo predstaviť :-)

2 Saki-san Saki-san | Web | 28. dubna 2011 v 15:52 | Reagovat

decilitr....tenhle dílek se mi moc líbil:)

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 28. dubna 2011 v 17:34 | Reagovat

:D :D Ishida ho inac odpisal :D :D ze mne by sa nic take nestalo :D no konieec :D som zvedava co Ichiga napadlo :-) :-) jezis ja som z toho GrimmHime tak na mäkko taky zlaty su :3 no co mam slabost na crack pariky xDD tesim sa na dalsiu kapitolu :-)

4 noe-chan noe-chan | 29. dubna 2011 v 11:08 | Reagovat

"lebo vyzeráš byť dosť inteligentný" mno, dobrý dôvod pýtať sa práve jeho... :D Ishida je kráľ... :P pekne ho odpísal... :D jemu by sa nič také nestalo, je na to príliš inteligentný, čo? :D :D Ejha, ľudia, teraz to na mňa tak prišlo... ja chcem znova maturovať... :D bola to pekná šupa... :D :D - nie som normálna, čo? :D - mno, bola to super časť a už sa teším na pokračko... :D

5 Sam Sam | E-mail | Web | 29. dubna 2011 v 13:42 | Reagovat

páni, ona teda nie je tehotná... Som prekvapkaná :D a jo, typické... Keď Ichigo nemôže, Ishida mu pomôže :D teda niežeby nemohol, on v pohode môže a aj vie, ale jemu sa nechce :D Ishida by za tie svoje rady mohol vyberať poplatok, pekne by zbohatol :D

6 Shandris Shandris | Web | 1. května 2011 v 13:56 | Reagovat

Jooj skúšky mno to aj mňa čaká ale až za rok -.-" neteším sa xD Hmm...čo toho Ichiho tak mohlo napadnúť?? to som zvedavá a aj na to či sa tam Gin ešte objaví, predsa nemôže nechať Rangiku samu:/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama