Internát - 5. kapitola

23. března 2011 v 16:24 | Rangiku |  Bleach poviedky
Táto časť sa mi akosi nepodarila. Nie žeby sa mi tie predtým nejako obzvlášť podarili, ale táto je hrozná. Hlavne ten začiatok. Potom to berte s rezervou. Viem, že Ichigo by len tak na také čosi nepristúpil, ale potrebovala som nejakú zápletku do deja :D Je to taká sprostosť, ale už to nebudem meniť. A asi idem ešte dopisovať poviedku, aby som to už mala dopísané všetko, tak sa majte a túto časť nejako pretrpte :D Ale hádam nebude až taká hrozná :D


Internát

5. kapitola

Ichigo neustále krútil hlavou na nesúhlas. Predsa nemohol súhlasiť s takou absurdnou vecou.
"Vám už načisto šibe?! Neurobím to!" opakoval dokola.
"Ale prečo nie?" pýtal sa Renji.
"Lebo... to predsa Rukii nemôžem spraviť... to...," koktal.
"Slaboch," skonštatovali Ikkaku a Yumichika.
"O čo tu ide?" vyzvedal Hisagi, ktorý sa tam znenazdajky objavil. Všetci mrkli na neho.
"Ty tu čo robíš? Aj ty si sa nebodaj zapísal do tejto opičárne, čo si hovorí škola?" Chalani vybuchli do rehotu.
"Sem? Nikdy. Prišiel som za Rangiku. Vôbec mi nedvíha mobil," oboznámil ich a ešte čakal na odpoveď, čo sa robí.
"Vieš, Ichigo je slaboch, to sa deje. Nechce sa staviť, že Rukiu nedostane do Silvestra do postele. Ešte je asi zranený z toho predchádzajúceho vzťahu. Pri tom mu jeho bývalá už dosť dlho randí s niekým iným," Ikkaku ukázal na bočný stôl v jedálni, kde sedel Grimmjow a niečo šepkal Orihime do ucha. Ona sa začala chichotať.
Všetci sa dívali tým smerom, dokým Ichigo nezahlásil, že s tým súhlasí.
"Súhlasíš teda s tým? Tak ľahko? Žiadne pritláčanie k múru..." začal Renji.
".. ani bitka s palicou..." pokračoval Ikkaku.
"... alebo trhani vlasov..." opäť Renji.
"... či vypichnutie očí alebo aj..." Ikkaku prestal.
"Prestaňte! Povedal som, že s tým súhlasím? Áno, či nie? Tak držte konečne huby!" nakričal na nich Ichigo.
"Aké nevkusné riešenie problémov," prehodnotil Yumichika a popravil si vlasy.
"Dobre, chalani. Idem za tou Rangiku. Inak neviete, kde by som ju asi našiel?" spýtal sa len tak náhodou.
"Buď bude vo svojej izbe učiť sa alebo v knižnici," odpovedal mu Yumichika a teraz už pozeral do zrkadla.
"No jasné," neveril Hisagi.
"Rangiku prednedávnom šiblo a začala školu brať veľmi vážne. Neustále sa ťahá s tým géniusom..."
"S kým?" nepočkal ani na odpoveď a vybehol hore po schodoch. Nemusel Rangiku dlho hľadať, uvidel ju pri schodoch, ako na niekoho čaká. Pristúpil k nej a ona vrhla na neho nenávistný pohľad.
"Čo tu robíš?"
"Ty by som sa mal skôr opýtať ja teba!"
"Ak si si nevšimol, v tomto internáte momentálne bývam."
"Nemyslel som to. Ale počul som, že sa ťaháš s nejakým chalanom, ktorý tu je nový."
"Po prvé: ja sa s ním neťahám. Sme len priatelia a pomáha mi so školou. A po druhé: teba to nemusí, čo trápiť. My už spolu nechodíme," vyhŕkla na neho. Už bola nachystaná odísť, ale Hisagi ju zastavil.
"Rangiku..."
"Je mi to ľúto, Hisagi, ale ty si ma už raz sklamal. Nepamätáš sa? To ty si odišiel! Nedám sa tebou už oklamať," rozhodla a vytrhla sa mu.
"Každý raz urobí chybu. Myslíš, že tento ťa nijako nesklame?" zakričal po nej, keď už skoro zašla za roh.
Smutne zvesil hlavu a vzápätí odišiel. Preč odtiaľto, z tejto školy, z tohto mesta a hlavne z Rangikinho života. Nebude ju už do ničoho tlačiť, už si vybrala.

Začal sa december a vonku sa poriadne ochladilo.
Orihime s Grimmjowom chodili spolu už vyše troch mesiacov a zatiaľ im to klapalo.
Ichigo svoju stávku zobral dosť vážne a s Rukiou sa snažil tráviť, čo najviac času. Spoločne sedávali na obedoch, úlohy a veci do školy taktiež robili spolu a poobedia zaplnili tým, že si niekam vyšli alebo sa neustále rozprávali. Výborne si rozumeli, ale zatiaľ to bolo len kamarátstvo.
Jeden večer sa Rukia a Rangiku dohodli, že spoločne dokončia prezentáciu, ktorú dostali pre týždňom. Termín odovzdania sa pomaly blížil a chceli to mať aj v podstate za sebou, tak šli do školskej knižnice a tam sa rozložili. Nikoho tam nebolo. Rozdelili si to tak, že Rukia bude hľadať veci na internete a Rangiku zas pohľadá niečo v knihách.
Na hodinách odbilo jedenásť hodín a prácu mali skoro hotovú. Rukia si pretrela oči a zívla. Pozrela na Rangiku a všimla si, že tá už dávno spí. V tom jej niekto zakryl oči.
"Hádaj kto?" opýtal sa.
"Ichigo, čo to robíš?" usmiala sa Rukia a veľmi sa potešila. Hneď sa aj prebrala. Vstala zo stoličky a pristúpila k nemu.
"Poď, niekam ťa zoberiem," chytil ju za ruku, no pri odchode sa zvrtol naspäť k nej a nežne ju pobozkal.
Rukia to nečakala, očervenela a zostala v šoku.
"Prepáč, bol to len taký skrat," zaklamal Ichigo a bolo na ňom vidno, že mu je to trápne.
Rukia neváhala a pobozkala aj ona jeho. No tentoraz sa zapojili do toho obaja a tento bozk bol oveľa vášnivejší. Ich jazyky sa zo sebou pohrávali a nevedeli sa od seba odtrhnúť.
Keď sa od seba odlepili, Rukia sa mu priznala: "Milujem ťa, vždy to tak bolo."
Ichigo sa zháčil a spomenul si na stávku. Nie, nebudem na to dnes myslieť. Rukii povedal niečo podobného a vybrali sa spolu do nejakého klubu zabaviť sa. Tam prežili krásny večer.

O niečo neskôr, keď Rukia a Ichigo odišli, Gin hľadal Rangiku. Bolo mu povedané, že bude s Rukiou v knižnici. Videl však len na pohovke ležať Rangiku s knihou v ruke. Usmial sa ešte viac a sadol si vedľa nej. Knihu jej opatrne zobral z ruky a položil ju k ostatným.
Ona sa hneď na to trochu pomrvila a otvorila oči. Keď uvidela usmievajúceho Gina, tiež sa usmiala.
"Nechcel som ťa zobudiť."
"To nevadí, aj tak si musím ísť zaniesť tieto knihy," ukázala na kopu kníh, "a potom pôjdem asi už spať," odvetila mu a postavila sa z pohovky. Chcela si zobrať knihy, ale Gin sa ponúkol, že jej s nimi pomôže a odprevadí ju ku izbe.

Rangiku otvorila dvere na izbe a Gin tam vstúpil spolu s ňou. Položil jej knihy na písací stôl a vybral sa na odchod. Šla ho odprevadiť ku dverám.
"Ďakujem," povedala mu pri dverách.
Gin nemusel nič hovoriť, jeho úsmev hovoril za všetko. A ani by nič nestihol povedať, lebo z jednej strany chodby uvideli dozorcu.
Dozorca školy, Yasochika Iemura, známy tým, že si píše všetky mená, ktoré urobili nejaký priestupok, do svojho notesu. Tí sú následne potrestaní.
A práve oni dvaja robili jeden priestupok. Síce pre nich a pre všetkých ostaných študentov to ako priestupok nevyzeral, veď nerobili nič zlé, ale na tejto škole bolo zakázané, aby chlapci boli v dievčenských izbách alebo naopak.
Dozorca si ich akurát všimol a mieril si to rovno k nim.
Rangiku s Ginom nemuseli dlho premýšľať, čo treba robiť, Obaja sa na seba pozreli a prikývli si, že myslia na to isté. Rangiku teda zabuchla dvere, zamkla ich a rozutekali sa spoločne druhou stranou. Ako inak, dozorca sa rozbehol za nimi a začala sa menšia naháňačka. Držali sa za ruky a spolu prešli skoro celé poschodie pokým nenašli ďalšie schody. Zbehli po nich na prízemie, no Yasochika im bol neustále v pätách. Bežali cez dlhú chodbu a prudko zabočili doprava. Prešli až na koniec chodby a nič iné im nezostávalo, len sa schovať do niektorých z dverí. Všetky až na jedny boli zamknuté. So smiatím vbehli dovnútra a zabuchli za sebou dvere. Vo vnútri bola úplná tma. Ginovi sa po chvíli podarilo nahmatať svetlo a to aspoň čiastočne osvetlilo miestnosť.
"Myslíš, že nás ešte hľadá?" opýtala sa Rangiku po niekoľkých minútach.
"Netuším, ale mali by sme tu na chvíľu počkať, aspoň pokým si nebudeme istí, že je vzduch čistý," navrhol a Rangiku s tým súhlasila.
"Inak, čo je toto za miestnosť?" zaujímal sa Gin po dlhej odmlke a celé si to obzeral.
"To by mala byť podľa všetkého práčovňa, ale už dávno sa na daný účel nevyužíva. Teraz je to skôr iba také skladisko," a ukázala na kopu rôznych posteľných prevlečení, uterákov, plachiet a matracov.
Na to sa striasla od zimy. V miestnosti nebolo práve najteplejšie a tak si ju Gin pritiahol k sebe a snažil sa ju zohriať.
V tom počuli za dverami dozorcov hlas, tak prestali skoro aj dýchať. Kľučka sa pomaly otáčala, ale Yasochikovi sa nepodarilo otvoriť dvere. Začal nimi triasť, ale nič sa nezmenilo. Po chvíli to vzdal a odišiel.
Keď si boli obaja istí, že tam nie je, vybrali sa na odchod aj oni. Avšak, dvere nešli otvoriť ani im.
"Myslím, že sú zaseknuté," vyhlásil Gin.
Nič iné im teda nezostávalo, len čakať. Nevedeli presne, ako sa odtiaľ dostanú, no zatiaľ sa posadili na jeden z matracov a pozreli na seba. Ich pery sa k sebe pomaly približovali.


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 23. března 2011 v 16:28 | Reagovat

Rukia: tak mám asi divný vkus, ale mne sa páči :D záplatku si dobre vymyslela :D Ichigo by na to asi naozaj nikdy nepristúpil, on je predsa lejn trochu svätuškársky, ale potom sa to vyrieši, že? :D a to s Rangiku a Ginom je tiež zlaté :D Yasochiku si dobre premyslela :D

2 rukiichi rukiichi | Web | 23. března 2011 v 18:13 | Reagovat

Wau..Úžasná část.. :-) Je to teďka velmi zajimavé, hlavně jsem zvědavá jak to dopadne mezi Rukiou a Ichigem.. Něco mě říka, že to nebude jen tak.. :-D Jinak se už nemůžu dočkat na další část.. :-)

3 noe-chan noe-chan | 23. března 2011 v 18:29 | Reagovat

Neviem, prečo hovoríš, že sa ti tá časť nevydarila... náhodou mne sa ľúbila... tá zápletka je celkom vydarená... hehe... hmm, Ichigo a pristúpiť na také čosi bez bitky a hádok?? hehe :D neviem, hoci... ehm... ja radšej už nebudem vyjadrovať... zapracovala moja fantázia... hehe :D ale tá časť je naozaj dobrá... Gin a Rangiku sa zasekli... hmmm... fasa... :D hehe... som zvedavá čo bude ďalej... :D hehe

4 Sam Sam | E-mail | Web | 26. března 2011 v 22:10 | Reagovat

neeee, ono je to celé dopletené... Ja chcem IshiHime! :D Ale ten Yasochika bol úplne mrte!!! :D:D Skoro ma to zabilo :D

5 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 27. března 2011 v 13:14 | Reagovat

Hej to co skoncila si vtom najlepsom! :D No som zvedava co tam dosejkuje ten Ichigo vsak Rukia ho zdere z koze ked zisti na aku stavku pristupil xD GrimmHime je naj! :D tesim na na dalsiu kapitolu :-)

6 Shandris Shandris | Web | 27. března 2011 v 15:39 | Reagovat

je to super:) aj ten začiatok:D A skončila si práve v tom naj:D:D Rýchlo pokráčko:D:D a som zvedavá či to Ichi spraví Rukii:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama