Internát - 3. kapitola

7. března 2011 v 17:16 | Rangiku |  Bleach poviedky
Nakoniec sem predsa len dávam pokračovanie Internátu :D Chcela som, že až zajtra, ale nakoniec to vyšlo na dnes :D V dnešnej časti sa dozviete, kto je "záhadný" nový študent na škole a samozrejme na internáte :D Aj keď, všetci určite viete o koho ide, ale viac nepoviem :D Ako sa budú ostaní k nemu správať? A hlavne jedna osôbka? Dozviete sa v tretej časti :)
Inak u Tsuki som si objednala video :D Strašne sa teším, bude to na párik GinRan. Len neviem akú si mám vybrať pesničku :D Ak by mal niekto nejaké návrhy, beriem ich :D Keď nie, budem nútená si vybrať niektorú z tých vyše 270 pesničiek, čo mám v mobile :D A pôjdem pomaly sa chystať do kostola :D Po dvoch rokoch sme si s kamoškou zmysleli, že pôjdeme na spoveď :D Takže dúfam, že sa tam nijako nestrápnim ako zvyčajne :D Držte mi palce :D


Internát

3. kapitola

V to ráno, keď mali ísť prvý deň do školy v tomto školskom roku, samozrejme, sa nikomu nechcelo stávať.
Bolo sedem hodín a v dievčenskej izbe práve zazvonil budík. Rukia unavene vytiahla ruku spod paplóna a vypla ho. Trochu sa pomrvila, pretrela oči a vyskočila z postele.
"Dámy, kúpeľňu si beriem ako prvá ja. Lebo ako aj tak vidím, vy dve tak skoro vstávať nebudete," s týmito slovami sa zatvorila do kúpeľne.
"Ja už stávam," odvetila so zívaním Orihime. "Rangiku, aj ty by si mala už vstať."
"Uhm."
O 15 minút, Rukia vyšla z kúpeľne už kompletne prichystaná a oblečená do školskej uniformy. Povedala Orihime, že ich počká dole v jedálni a niečo im objedná na raňajky.
Zišla dole po schodoch a videla zopár chalanov z triedy. Bezcieľne stáli, akoby na niečo čakali.
Rukia pristúpila k nim a neodpustila si pár poznámok: "Čo tu len tak postávate? Práve ste zistili, že to jedlo, čo nám tu dávajú, nie je zadarmo? Musím vás sklamať chlapci, ale celá táto škola niečo stojí." Po tom sa pobrala do jedálne, v tom ju však niekto chytil za ruku, aby ju zadržal.
Ichigo!
"Rukia, ak budeš najbližšie s Orihime, povieš jej, že potrebujem s ňou súrne hovoriť? Prosím." Ichigo vyzeral, že pôjde o niečo vážne, tak Rukii nič iné nezostalo, len mu sľúbila, že Orihime za ním pošle, hneď ako zíde dole.
Ichigo vzápätí odišiel a Rukia šla po raňajky.

Práve zazvonilo na hodinu a v triede panoval riadny chaos. Nikto nebol na svojom mieste a všetci horlivo debatovali o tom, čo majú nové a čo zažili cez prázdniny.
Zrazu sa otvorili dvere a celá trieda stíchla, mysliac si, že prišla ich triedna. Do triedy však nevošla ona, ako predpokladali, ale iba Orihime. Tá si sadla do štvrtej lavice pred Rukiu. Rukia a Rangiku hodili na seba ustráchané pohľady, lebo videli na nej uslzené oči.
"Orihime, stalo sa niečo?" strachovala sa Rukia.
Už-už chcela niečo povedať, ale vtedy prišla profesorka. V triede zostalo ticho, každý si sadol na svoje miesto a otočil smerom k nej.
Rukia pozrela na vedľajšiu lavicu, kde mal teraz sedieť Ichigo. On zatiaľ neprišiel. Odvtedy, čo ju poprosil, aby za ním Orihime prišla, ho nevidela.
Otvorili sa dvere a vstúpil Ichigo. Triednej sa ospravedlnil s tým, že bol na záchode.
"Dobre," začala Yoruichi, keď zapísala do triednej knihy. "Takže sa opäť stretávame po dvoch dlhých mesiacoch. Dúfam, že ste si ich poriadne užili a teraz ste nabití energiou a naplno začnete nový školský rok. Keďže je to váš posledný rok na tejto škole, predpokladám, že trochu viac zaberiete v učení, aby ste úspešne zmaturovali," dopovedala.
"Nebojte sa, pani profesorka. Tento rok sa už naozaj budem učiť," zareagoval na to Keigo, ktorého posadila do prvej lavice.
"To som naozaj rada, Keigo. Beriem ťa za slovo," odvetila so smiatím jeho triedna.
"Na mňa sa môžete spoľahnúť."
"No, dosť bolo srandy. Teraz vám chcem oznámiť jednu novinku. Týka sa to celej triedy, takže natrčte uši, nebudem to opakovať. Príde k nám nový študent..."
"MY VIEME!" zahlásili zborovo.
"Akí ste o všetkom len informovaní. Tak, ale asi neviete, že príde až o týždeň."
"A prečo?" spýtal sa ktosi.
"To vás už nemusí zaujímať. Proste preto. Zatiaľ si zaznačte rozvrh, ktorý pre vás pripravili a na dnes by to bolo všetko," dodala Yoruichi a začala písať na tabuľu.
"Čo?! V piatok máme osem hodín?! To čo má..." komentoval Keigo a rozhadzoval rukami, že skoro udrel Soi Fong, ktorá sedí o lavicu dozadu.
"Bez komentárov," upozornila ho triedna.
Neskôr sa už všetci zdvíhali na odchod, len Yoruichi si zavolala Rangiku, nech tam zostane. Chcela s ňou prediskutovať určité veci, ohľadne jej dočasného pestúna. Babám kývla, aby ju nečakali.
Tak Rukia rýchlo strhla Orihime a vyžadovala od nej, aby všetko vyklopila, čo sa stalo.
"Rukia, on sa so mnou rozišiel," plakala jej na pleci.
Rukia tomu nemohla uveriť. Tíšila je ako malé dieťa. Po chvíli k nim dorazila aj Rangiku a o všetkom sa dozvedela. Spoločne Orihime silno objali a vzali ju do izby, aby sa upokojila.

Po týždni rôznych trápení v škole alebo aj mimo školy nastal deň, kedy mal prísť ich nový spolužiak.
V 4.C mali práve matematiku a profesorka pri tabuli vysvetľovala nové učivo. Zo žiakov iba podaktorí skutočne dávali pozor. Väčšina len bez záujme opisovala z tabule a iní zas sa zabávali niečím iným ako bola matika. Isté je len to, že tam bol poriadny hluk.
Orihime bola na tom už psychicky lepšie a celkom dobre sa pozviechala nad stroskotaným vzťahom. S Ichigom sa po tom ešte pozhovárali, vysvetlili si to a dohodli sa, že ostanú dobrými priateľmi.
Ichigo, ktorý si podopieral hlavu sa tváril, že dáva pozor. Pritom však čumel bezcieľne na tabuľu, lebo nemal nijakú šancu toto učivo pochopiť. Náhodne pozrel na Rukiu a keď videl, ako si do zošita kreslí svojich obľúbených zajačikov, musel sa pousmiať.
Rukia si to všimla, očervenela a spýtala sa ho: "Čo ti je také smiešne?" Popritom rukami zakrývala kresbičky.
"Nič, nič. Práve som sa díval na tie tvoje zmochlaniny a celkom je to zlaté."
Bolo na mále a bola by mu vynadala za tie ´zmochlaniny´, ale keď dodal, že je to zlaté, nechala to tak. Chvíľu sa na seba zadívali a nevšimli si ani Orihimin upierajúci pohľad.
Rangiku mala všetko na háku a uprednostnila skôr "obdivovanie" školského areálu. Sedela v predposlednej lavici pri okne, takže mala skvelý výhľad. Všimla si, že pred bránou práve zaparkovalo čierne nablýskané auto.
To musí byť ten nový. Určite je to on a ako vidím, bude riadne bohatý. Ďalší idiot, skonštatovala.
"Myslím, že tamtá mladá dáma určite bude vedieť riešenie," zrazu zahlásila matikárka. Všetky hlavy sa otočili dozadu a vtedy si Rangiku uvedomila, že myslí ju.
"Ééé,..no," koktala. Samozrejme, že nevedela odpoveď. Od začiatku nedávala pozor. Veď ani nevedela, ako sa to učivo volá.
Dvere sa odrazu otvorili a Yoruichi vstúpila do triedy spolu s usmievajúcim chalanom. Oznámila im, že je to ich nový spolužiak a nech sa k nemu správajú slušne. A keby niečo chcel, aby mu pomohli alebo nech sa obráti na ňu. Ešte mu pripomenula, aby po hodine prišiel za ňou a vzápätí odišla.
"Sadni si kam chceš. Voľné miesta sú len dve: tu vpredu pri dverách alebo tamto vzadu," ukazovala mu matikárka.
Chalan sa bez slova vybral dozadu a sadol si za Rangiku. Neprestal sa pri tom usmievať.
"Ešte mi povedz tvoje meno. Musím si ťa zapísať do notesa," spomenula si profesorka.
"Ichimaru Gin," odvetil so zvláštnym prízvukom.
Ako si to meno zapísala, obrátila sa naspäť smerom k Rangiku.
"Takže, slečna, dozviem sa ten výsledok?"
"Desať na mínus siedmu," ozvalo sa šeptom spoza jej chrbta.
Rangiku bola veľmi prekvapená, ale výsledok nepovedala. "Neviem ho, pani profesorka. Nedávala som pozor. Prepáčte," priznala sa zahanbene.
"Tak dávajte pozor! Buďte rada, že vám dnes tú päťku nezapíšem. Čo ste zamilovaná, keď ste tak duchom neprítomná?" Ani nečakala na odpoveď, len sa vrátila k príkladu a napísala výsledok. Naozaj to bolo desať na mínus siedmu.
Každému táto hodina pripadla ako večnosť. Konečne zazvonilo a všetci si vydýchli, dokonca aj matikárka.
Gin sa zdvihol na odchod, ale predtým sa zastavil pri Rangiku. Tá len nemo na neho pozerala.
"Ak by si chcela, mohol by som ťa doučovať?" navrhol jej
"Nepotrebujem tvoju pomoc," odbila ho a začala si spratávať veci.
"Ako chceš, ale keby niečo, vieš, kde ma nájdeš." A odišiel.
To doučovanie by naozaj potrebovala, ale predsa nebude prijímať návrhy od neznámeho chalana, ktorý tu je ledva päť minút.
"Ideš?" opýtala sa Rukia a celá trieda sa pobrala do druhej učebne.
"Nemali by sme počkať na Gina?" Orihime sa obzerala, kde by mohol byť.
"Myslím, že netreba. On si nájde cestu aj sám. Poďme," zavelila Rangiku a šli preč.
Chodba zostala po chvíli úplne prázdna. Zazvonila na ďalšiu hodinu a pre študentov začalo ďalšie 45-minútové utrpenie.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Shandris Shandris | Web | 7. března 2011 v 18:05 | Reagovat

Ja som to vedela, že Gin ^^ Teším sa na pokráčko:3 A Rukia má teď volné pole k IchimU:D

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 7. března 2011 v 18:57 | Reagovat

Ako vidim Rangiku je taky expert na matiku ako ja :D ja som tiez tusila ze to bude Gin :-) je Ichigo povedal ze Rukiine kresbicky su zlate a su ^^ tesim sa na dalsiu kapitolu :-)

3 noe-chan noe-chan | 7. března 2011 v 20:01 | Reagovat

Jeje, Gin... :D ja som na to totálne zabudla... teda, akože má prísť nový študent... hehe :D mno, ale keď som si predstavila, že je Aizenov synovec, tak som vybuchla... akože som sa začala rehotať, ani neviem prečo.... :D mno, čo už... to som proste ja... smejem sa bez príčiny... Chudák Gin... že Aizenov synovec... :D hehe... už sa teším na ďalšiu kapitolu... :D :D

4 Veselá Kiyí-chan Veselá Kiyí-chan | Web | 7. března 2011 v 20:52 | Reagovat

pěkné :D Ran:žádne extra howadiny jsme nerobily :D

5 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 8. března 2011 v 14:12 | Reagovat

Rukia: ja som vedela, že to bude Gin :D a nejako to dajú dohromady :D a to bolo také milé, keď Ichi povedal Rukii, že jej obrázky sú zlaté :D

6 klarinqqqa-chan klarinqqqa-chan | E-mail | Web | 8. března 2011 v 21:41 | Reagovat

Tím Ginem jsem si nebyla moc jistá, ale nějaké to tušení jsem měla... Ta hodina je dobře popsaná, líp než 45minutové utrpení se tomu říkat nedá..

7 Kachiri:D Kachiri:D | Web | 9. března 2011 v 12:13 | Reagovat

nom, očividne som tu bola iba ja tá pribrzdená, čo si nevedela dať dohromady dva a dva :D to že to bude Gin mi docvaklo až keď som prečítala tú vetu o usmievajúcom sa chalanovi :D a tá posledná veta ma dorazila :D som zvedavá na ďalšiu časť :D

8 Sam Sam | E-mail | Web | 9. března 2011 v 20:25 | Reagovat

zmochlaniny :D:D dobré :D:D a celkom sa mi to páčilo :D

9 P3P P3P | Web | 6. června 2011 v 19:34 | Reagovat

zajačiky ... tie zajačiky milujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama