Internát - 1. kapitola

25. února 2011 v 15:32 | Rangiku |  Bleach poviedky
Trochu ma nakopla múza a ja som sa zase dokopala k tomu, aby som niečo opäť napísala. Tentoraz to bude poviedka rozdelená na časti. Pridávam zatiaľ prvú časť :) Musela som to už pridať, lebo takto sa aspoň prinútim to celé dopísať. Už dávno som chcela napísať poviedku zo školského prostredia, tak ju tu máte :D Takže sa to celé bude odohrávať v škole, alebo presnejšie v internáte, kde býva väčšina študentov. Hlavnými postavami budú naše dve postavy - Rukia a Rangiku :D A viac sa dozviete postupom času :D V tejto časti sa v podstate nič také neudeje, ale je to zatiaľ len prvá časť, tak sa to len začína rozbiehať :D Nebudú to veľmi dlhé časti, takže nebudem vás otravovať príliš veľkým vykecávaním :D Ak si to prečítate, opäť budem veľmi rada, ak nie, nebudem sa vám vôbec čudovať :D Tak užite si prvú časť Internátu :)


Internát

1. kapitola

Rukia práve sedela na zadnom sedadle auta, ktoré šoféroval Byakuya. Jeho žena a Rukiina staršia sestra Hisana sedela hneď vedľa neho a spoločne sa rozprávali. Bavili sa o nových doplnkoch do bytu a keďže Rukiu to vôbec nezaujímalo, dala si do uší slúchadlá, pustila si svoju obľúbenú pesničku a zadívala sa von oknom.
Načo to budem počúvať! Veď aj tak v tom byte nebudem tráviť veľa času. Iba ak nejaké tie víkendy a prázdniny. Väčšinu času strávim v tom prekliatom väzení, popritom premýšľala.
Tým väzením myslela svoju strednú školu, kde už bude chodiť štvrtý rok a internát, ktorý je vedľa a ona tam musí trpieť sama. Našťastie, má aspoň zopár kamarátov, na ktorých sa veľmi teší a za ktorých je veľmi vďačná. Odkedy sa stal Byakuya riaditeľom jej školy, väčšina sa s ňou prestala baviť.
V núdzi poznáš priateľa, spomenula si na toto porekadlo a dala si von z uší slúchadlá, pretože zbadala, že sa blížia ku škole.
"Neboj sa, Rukia," začala Hisana. "Víkendy môžeme tráviť spoločne, každý deň ti budem volať a keby si čokoľvek potrebovala, dáš mi vedieť. A predsa tu bude s tebou tvoj brat."
"Veď práve," povedala Rukia tak, aby ju nepočuli.
Vyšla z auta a Byakuya už vyťahoval jej kufre a všetky ostatné veci. Rukia sa zadívala na školu a v hlave jej vírili rôzne spomienky, ktoré tu doteraz zažila a nechala sa nimi unášať.
"Rukia, poď už," zavolala na ňu sestra.
Ani si nevšimla, kedy vytiahli všetky veci a tak sa ponáhľala za nimi.
"Máš všetko, zlatko?" opýtala sa starostlivo. "Vlastne, to je jedno. Keby si niečo potrebovala, ja ti to donesiem."
"To si už vravela," odvetila Rukia otrávene a otvorila dvere do internátu.
Ocitli sa vo veľkej miestnosti, ktorý predstavoval hlavný vchod a tiež aj sekretariát. Tu sa mali hlásiť a zapísať ju do zoznamu žiakov, ktorí budú bývať v internáte.
"Dobrý deň, pán riaditeľ. Aká bola cesta?" sekretárka sa nažila byť vždy veľmi milá a zdvorilá. Hlavne ak išlo o významné osobnosti, ako bol teraz Byakuya.
"Dobrý deň," odzdravil aj on ju. Na otázku aká bola cesta ani radšej neodpovedal. Sekretárka mu už podávala potrebné papiere a pero, aby to mohol hneď vyplniť.
Potom si akoby len tak náhodou spomenula, že tam Byakuya nie je sám a pozdravila aj Hisanu a Rukiu.
"Dobrý," zborovo zahlásili.
Nechápavo sa na nich pozrela a otočila sa naspäť k svojmu nadriadenému.
"A ešte podpištek tu dole," ukázala na vybodkované miesto v ľavom dolnom rohu, kde bolo napísané Podpis zákonného zástupcu.
Byakuya jej podal vyplnené papiere, vrátil pero a sekretárka ich len letmo prešla. Potom mu podala kľúčik od Rukiinej izby.
Zobrali kufre a namierili si to k výťahu, ktorý študenti mohli využívať len zriedka.
Rukia vo výťahu stlačila číslo tri. Ako každý rok, tak ani tento nebol výnimkou a izbu dostala na najvyššom poschodí.
Dvere výťahu sa otvorili a všetci traja zabočili doprava, kde boli všetky dievčenské spálne. Na ľavej strane boli chlapčenské izby. Na každú izbu pripadli traja študenti, ale boli aj také, ktoré mali jedno či dve miesta ešte prázdne. Rodičia už nedávali svoje deti veľmi do internátu, hlavne, ak boli odtiaľto. Rukiin dôvod bol zrejmý. Ich starý byt sa vtedy nachádzal mimo mesta, takže nemala na výber. Tento rok už nemala taký problém, ale Hisana s Byakuyom dlho pracovali a nemali by sa ako o ňu starať, navariť jej. Preto usúdili, že tento rok tam ešte vydrží. Keďže Rukia nie ešte dospelá, tak nemohla inak.
Prechádzali po dlhej chodbe, na ktorej, mimochodom, nebolo ani živej duše.
Ale čo sa čudujem. Kto by tu už bol týždeň pred začatím školy, tak ako ja.
Zbadala však po schodisku kráčať svoju dlhoročnú kamarátku a zároveň spolubývajúcu Rangiku. Vlasy mala zopnuté do copu, čo nebolo zvykom a na sebe mala oblečené čierne veci. Sukňu po kolená, blúzku a topánky na veľmi vysokom opätku. Teraz vyzerala ešte vyššie. Jej sklesnutý výraz tváre sa razom zmenil, keď aj ona videla Rukiu.
Vedela, prečo je taká. Pred mesiacom stratila oboch rodičov pri nešťastnej autonehode, keď sa všetci vracali z jednej oslavy. Rangiku našťastie vyšla z toho z menšími zraneniami. No jej rodičia nemali také šťastie.
"Ahoj Rukia. Tak som sa na teba tešila. Ako si sa mala? Čo máš nové?" bombardovala ju otázkami.
"Porozprávame sa v izbe, lebo tu je veľa zvedavých uší," ukázala na Hisanu a Byakuyu, ale myslela tým aj iných, ktorí na internáte už boli.
Rangiku prikývla a spoločne sa pobrali do spoločnej izby.
"Zlatko, ja už musím ísť. Vieš, ako som ti spomínala, že som si našla novú prácu? Tak dnes tam musím prísť skôr, lebo máme nejaké zaúčanie. Nechcem tam prísť neskoro," oznámila zrazu Hisana, keď vstúpili do izby a kufre položili vedľa postele.
"Ja idem vybaviť ešte nejaké papiere," pridal sa Byakuya.
"Uvidíme sa," rozlúčili sa a Hisana vtisla Rukii bozk na čelo a obaja odišli.
"Prečo mám taký pocit, že sa len vyhovárali? A sto krát som jej hovorila, nech ma nebozká na čelo ako malé dieťa."
"Podľa mňa to bolo zlaté. Kiež by aj so mnou sa mohol niekto tak rozlúčiť," zosmutnela Rangiku a sadla si na posteľ.
"Ale no ták. Nebuď smutná. Vieš čo? Aby si sa trošku odreagovala, tak hneď ako sa vybalím, pôjdeme na nákupy, ktoré tak miluješ a pozývam ťa aj na pizzu. Platí?" snažila sa ju Rukia rozveseliť.
"Ja neviem. Tak ale.."
"Žiadne ale. Ide sa a hotovo! Inak, nevieš kedy príde Orihime?" Rukia si práve spomenula na ich tretiu spolubývajúcu.
"Volala som s ňou a podľa najnovších informácií príde s Ichigom až o tri dni," zreferovala jej Rangiku.
"Aha," zmohla sa len na toto. V poslednej dobe, keď čo i len počula Ichigovo meno, strácala hlavu. Nevedela, čo sa s ňou deje. Keď ho videla, jej srdce sa silno rozbúšilo, začali sa jej potiť ruky a podlamovať kolená. A nechápala to o to viac, keďže Ichigo bol dávno zadaný. S Orihime chodil už nejaký ten piatok, takže mala smolu. A na viac, predsa by neublížila svojej veľmi dobrej kamarátke tým, že by jej ho prebrala.
"Nad čím premýšľaš?" spýtala sa jej Rangiku.
Chvíľu zostalo ticho a potom zahlásila: "Nad tým, ako hodím do teba vankúš." V tej chvíli spravila to, čo povedala.
Rangiku schytila ten svoj vankúš a začali sa s nimi ohadzovať.
"Myslím, že si obe neuvedomujeme, koľko máme rokov," zhodnotila Rangiku so smiechom. A ešte viac pridala.
"Ale ja si to veľmi dobre uvedomujem. Na svojich sedemnásť som právoplatne hrdá," pritom hodila dva vankúše naraz.
"Neboj sa, dlho nebudeš taká mladá."
Z ich izby sa ešte dlho potom ozýval smiech.


Internát | nasledujúca
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 rukiichi rukiichi | Web | 25. února 2011 v 17:45 | Reagovat

Suprová povídka.. :-) Je velice zajimává a už teďka jsem tvědavá jak to tam bude dál probíhat.. :-) A už se těším na další část.. :-)

2 Kachiri:D Kachiri:D | Web | 25. února 2011 v 19:05 | Reagovat

áááá :D len tak ďalej :D začína sa mi to brutálne páčiť :D "Myslím, že si obe neuvedomujeme, koľko máme rokov" :D to nemalo chyby :D

3 noe-chan noe-chan | 25. února 2011 v 19:27 | Reagovat

Mnoooo, super sa to začína... :D a teraz som hnusná, - ako myslím náladu xD - a tak som hneď na čosi pomyslela, keď tam bolo písané, že by neublížila Orihime, tým, že jej preberie frajera... mno, moja neskutočná "láska" k Orihime sa prejavila... xD hehe....
Strašne sa mi to ľúbilo a už sa teším na pokračko... :D

4 Saki-san Saki-san | Web | 25. února 2011 v 19:27 | Reagovat

moooooooooc se mi to líbilo a těším se na další:-)

5 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 25. února 2011 v 22:32 | Reagovat

zacina to skvele :-) chuda Rangiku prist o obidvoch rodicov :-( Hisana je ako moja mama :D ked ma ide zaviest na intrak tak len dufam ze nikto nebude na okoli pretoze ona chce na rozlucku objatie. strci mi do ruky tonu kolacov a nwm co vsetko :D tesim sa na dalsiu cast :-)

6 Sam Sam | E-mail | Web | 25. února 2011 v 22:48 | Reagovat

najprv som skoro skapala z toho Byakuyu ako riaditeľa, potom som čakala, kedy sa tam to IchiRuki zjaví a potom som skoro skapala, keď ste tam dali IchiHime! :D:D Super, keď sa rozídu a dáte IchiRuki, tak tam aspoň načrtnite IshiHime, bo z toho úplne šílím :D

7 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 26. února 2011 v 23:09 | Reagovat

Rukia: mne sa páči hlavne to, že si tam zahrnula nás dve ako hlavné postavy :D a potom asi to, že Hisana žije :D a Byakuya ako riaditeľ, mne to celkom sedelo :D

8 Shandris Shandris | Web | 27. února 2011 v 20:38 | Reagovat

super vypadá to skvelo:)tešim sa na pokráčko:)vo vašich storach ma vždy niečo prekvapí a to je kawai:D

9 P3P P3P | Web | 6. června 2011 v 19:21 | Reagovat

jeeeej :D je to zlaté .. ako som na takúto poviedku mohla natrafiť len teraz? :D teším sa na ďalšiu kapitolu :D
PS: Rangiku máááám veľmi rada :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama