Alternatívny koniec - 6. kapitola (The End)

13. února 2011 v 9:58 | Rukia & Rangiku |  Bleach poviedky
No a týmto našu poviedku ukončujeme. Už je to len záver a je to písané v tretej osobe. Rozmýšľali sme nad tým, že by sme urobili aj pokračovanie, keď už to má taký koniec, ale okrem pár scénok sme to veľmi detailne nerozmysleli a kým nemáme hlavnú dejovú líniu, nemáme kde žačať, takže nič nesľubujeme. Ak by sa nám časom podarilo niečo vymyslieť, dáme sem anketu, či by ste to pokračovanie vôbec chceli.


Alternatívny koniec

6. kapitola

Záver
"... A tak odpočívaj v pokoji, Renji," ukončil svoju reč Byakuya s ešte viac depresívnym výrazom.
Všetci stáli okolo vyrezávanej drevenej truhle, v ktorej ležalo Renjiho telo. Po tom, ako Renjiho truhlu spustili do hrobu, sa všetci pomaly začali rozchádzať. Zostali tam len Rukia, Ichigo, Ishida, Orihime, Chad a Byakuya a o niečo ďalej Kira, Hisagi a Rangiku.
"Síce som sa trocha bála toho jeho zamračeného pohľadu, ale bude mi veľmi chýbať," žialila Orihime.
"Všetkým nám bude chýbať," zamrmlala Rukia.
"A prečo nemal pohreb aj Yamamoto?" spýtal sa Ishida.
"Počul som, že Kurotsuchi vzal jeho telo a vyslovene odmietol jeho pozostatky vrátiť. Dokonca sa zabarikádoval vo svojom laboratóriu," odpovedal mu Byakuya.
"Nechápem, ako to s ním Nemu môže vydržať," poznamenal Ishida. Vtedy sa všetky tváre obrátili k nemu. Ishida sa iba začervenal a odvrátil pohľad.

O pár dní na to sa všetkých 13 jednotiek dvornej stráže zhromaždilo na hlavnom nádvorí Seireiteia. Prebehli voľby na nového vrchného veliteľa. Voliť sa smel ktokoľvek z kapitánov. Každý shinigami (plus Ichigo a jeho skupinka) dostal papier, na ktorý mal napísať meno a následne ho vhodiť do špeciálnej schránky. Keď všetky papiere skončili v schránkach, začali sa zratúvať hlasy.
"Koho ste volili?" pribehla Orihime k Ichigovi a Rukii. "Ja som volila kapitána Ukitakeho, lebo sa mi zdal milý, najmä keď nám kedysi dovolil s Rukiou tu trénovať."
"Ja som volil Toushira," oznámil Ichigo.
"Ja, samozrejme, svojho brata," zamiešala sa do rozhovoru Rukia.
"To by som chcel vidieť, ako Byakuya robí niečo pre tento svet," zahundral Ichigo.
"Čo tým chceš povedať? Že môj brat je sebecký?" zavrčala Rukia.
"Isteže, veď je zo šľachtickej rodiny."
"Ale to som aj ja," ozvala sa Rukia chladne.
"Ty si len adoptovaná."
"Vy s tým neprestanete?" stopol ich Ishida, ktorý sa tam znenazdajky zjavil. Obaja stíchli a iba sa naňho škaredo pozerali.
"Pokiaľ ide o mňa, volil som Mayuriho," odpovedal Ishida na Orihiminu otázku.
Všetci vyvalili oči. "Čo?!"
"No viete, Nemu ma poprosila..."
"Ishida v poslednom čase si nejaký divný," skonštatoval Ichigo.
Orihime k nim zavolala aj Chada, lebo chcela vedieť, koho volil on.
"Toushira," odpovedal.
"Zase? Ten Toushiro je ešte krpatejší ako moja sestra a má viac fanúšikov ako Don Kanonji," posťažoval sa Ichigo.
"Tak načo si ho volil, idiot," vyvrátila oči Rukia.
Ichigo jej chcel niečo odseknúť, ale vtedy ho prekričal hlas mikrofónu, ktorý oznamoval výsledky hlasovania.
"Bolo to veľmi tesné, ale nad kapitánkou Unohanou o dva hlasy zvíťazil náš nový vrchný veliteľ - Toushiro Hitsugaya!"
Dav začala jasať a vystrčil na pódium prekvapeného Toushira. Pribehla k nemu Rangiku a začala z neho násilím strhávať biely plášť.
"Matsumoto, čo to robíš?" spýtal sa šokovane.
"Kapitán, stojte rovno," prikázala namiesto odpovede. Hneď ako mu stiahla ten plášť, natiahla mu druhý, takmer rovnaký, ibaže so znakom 1. jednotky.
"Dala som ho ušiť presne pre vás," usmiala sa Rangiku šťastne.
"Ale ako si vedela, že to vyhrám ja?" nechápal Toushiro.
"Spravila som vám fanclub, presviedčala a podplácala všetkých, aby za vás hlasovali a sama som vám potajme dala 10 hlasov," pochválila sa.
"Matsumoto, ja ťa zaškrtím," zasyčal.
"Ale kapitán, užívajte si to. Toto je práca, po ktorej ste vždy túžili. Ste na vrchole slávy. Celý svet vám bude ležať pri nohách," presviedčala ho Rangiku.
Toushiro sa len díval pred seba so znechuteným výrazom. Predstavil si, ako osemtisíc rokov strávi na tejto pozícii. A skončí ako starý plesnivý dedko, ktorý si zakaždým bude odhaľovať hruď, kedykoľvek sa pustí do boja. Lepšie už to ani byť nemôže.

Odkedy sa Toushiro stal vrchným veliteľom, odohralo sa veľa zmien. Ako svoju podkapitánku si vymenoval Momo a členov z 10. jednotky si dal priradiť k prvej. Druhá jednotka zostala v pôvodnom stave. Post kapitána 3. jednotky na Rangikinu žiadosť zaplnil opäť Gin a Rangiku sa stala jeho podkapitánkou. Zvyšok zostal bez zmeny, rovnako ako celá 4. jednotka. Aby nemuseli rozpustiť 5. jednotku ujali sa jej Urahara ako kapitán a Yoruichi ako podkapitánka. Kira sa stal Byakuyovým podkapitánom. Siedma a ôsma jednotka zostali v pôvodnej zostave. Deviata jednotka na ďalej zotrvávala bez podkapitána a staral sa o ňu Hisagi. Takisto desiata jednotka bola bez kapitána, podkapitánom bol Sasakibe a členmi členovia 1. jednotky (ktorí sa s 10. prehodili). Jedenásta a dvanásta sa nezmenili. Ukitake odišiel do dôchodku a 13. jednotku prevzali Ichigo ako kapitán a Rukia ako jeho podkapitánka.

Toushiro a Momo zaklopali na dvere.
"Už idem!" ozvalo sa z dreveného domčeka.
Pomaly sa otvorili dvere a zjavila sa v nich drobná postava.
"Babi!" zvolala natešene Momo.
Obaja sa zvítali s Toushirovou babkou, ktorá ich pozvala dovnútra na čaj.
"Tak rada vás opäť vidím, deti moje," natešene sa okolo nich zvŕtala a nasilu im ponúkala koláčiky.
"Deti, a čo máte nového?" usmiala sa.
"Predstavte si, že Shiro sa stal vrchným veliteľom," pochválila sa Momo.
"Povedal som ti, že mi nemáš hovoriť Shiro."
"To naozaj? Dotiahol si to ďaleko. Som na teba pyšná, vnúčik môj," povedala babka veselo.
"A to nie je všetko," pokračovala Momo šťastne, "začali sme spolu chodiť."
Babka sa obrátila k Toushirovi. "To je skvelé, Shiročko, konečne si sa k tomu odhodlal. Momo, teba už aj tak beriem ako súčasť rodiny."
Hinamori sa len usmiala a odpila si z čaju. Toushiro sa zahanbene díval na bielu porcelánovú šálku, ktorú držal v rukách a počúval to ich švitorenie.

Byakuya zaklapol rámik s Renjiho fotkou a položil ho kúsok ďalej od Hisaninej. Zapálil sviečku a potichu sa díval na všetky tri fotky, ktoré boli rozložené medzi kvetmi v jeho malom oltáriku. Hľadel na fotky svojho dedka, Hisany a Renjiho. Povzdychol si.
"Ďakujem, Hisana, že máš mladšiu sestru. Keď už tu všetci umierate, aspoň niekto mi tu zostal. A akoby toho nebolo málo, dostal som toho nudného podkapitána, ktorý je depresívnejší ešte viac ako ja, a netuším, kde teraz je."

"Počkaj, Kira, dolejem ti!" zavolal Hisagi, ale už videl tak rozmazane, že vylial viac ako polovičku toho, čo lial do pohára Kirovi. Obaja sedeli v krčme a boli namol ožratí.
"Hisagi, ja som taký šťastný, že už nemám Ichimarua za kapitána. Vieš, ako mi robil zle?" vychrlil zo seba Kira.
"A čo ti takého robil?" opýtal sa Hisagi.
"Psychicky ma deptal a hádzal po mne papierové lietadielka vyrobené z kapitánskych papierov!" kvílil Kira. "Ale ten jeho neznesiteľný úsmev bol zo všetkého najhorší."
"A teraz pri Byakuyovi je to lepšie?" vyzvedal Hisagi.
"Áno skvele si rozumieme. Máme rovnaký pohľad na vec," usmial sa Kira.
"Nechápem, o čom sa už len vy dvaja môžete baviť," nerozumel Hisagi.
"No veď práve. O ničom," odpovedal spokojne Kira. Hisagi len krútil hlavou a potom poznamenal: "Škoda, že už s nami Rangiku nemôže chodiť piť."

Ishida nervózne pobehoval okolo 12. jednotky s kyticou ruží. Neustále si čosi šomral akoby si pripravoval nejakú reč. Zrazu sa rozleteli dvere. Stál v nich Mayuri. Vyceril žlté zuby a opovržlivo sa spýtal: "Budeš tu pobehovať ešte dlho? Rušíš ma pri pitvaní dôležitého objektu. Tak čo chceš?"
"Prišiel som za Nemu," vytisol zo seba Ishida.
"Nemu! Okamžite poď sem, ty krava sprostá!" zavolal Mayuri.
Nemu sa ihneď zjavila vedľa neho.
"Ahoj," pípol Ishida. Nemu iba odzdravila a nesmelo sa usmiala. Ishida jej podal kyticu červených ruží. Nemu si ju vzala a oči jej zažiarili šťastím. Mayuri prebodol Ishidu vražedným pohľadom. Ishida sa zhlboka nadýchol a odhodlal sa vysloviť to, po čo sem prišiel.
"Pán Mayuri, prišiel som vás požiadať o dovolenie chodiť s vašou dcérou," vykoktal.
Mayuri mu chcel najprv zatresnúť dvere pred nosom, ale potom to začal zvažovať. Skrížením kombinácie gigaia a modifikovanej duše s Quincyom by mohol vzniknúť zaujímavý výskumný objekt.
"Môžeš si ju aj vziať, ale pod jednou podmienkou. Smiem vypitvať vaše decko."
Nemu sa ako obvykle poslušne uklonila. "Áno, pán Mayuri."
"ČOŽE?!" zjačal Ishida vydesene. Už nebolo cesty späť.

Urahara a Yoruchi sedeli v kancelárii 5. jednotky a nanovo si zvykali. Spolu vyplňovali papiere.
"Už je to pekne dávno, čo sme takto vypisovali papiere. Alebo skôr nevypisovali," ozval sa Urahara.
"Hovor za seba. Ja som svoju prácu vždy odovzdala vyplnenú a presnú," protirečila Yoruichi.
"Tak, keď si tú prácu robila tak dokonale, mohla by si urobiť aj tú moju," navrhol Urahara a už jej prisúval papiere.
Yoruichi sa zasmiala a vstala.
"Vieš, prečo som zobrala toto miesto, hoci so svojimi schopnosťami a postavením by som mohla robiť kapitánku?"
Urahara zvedavo čakal na odpoveď.
"Aby som nemala toľko práce," začala, podišla bližšie k nemu a sadla si mu na kolená. "A aby som mohla byť s tebou."
Urahara na ňu chvíľu hľadel a potom sklonil hlavu a pobozkal ju na pery.
"Nechcela by si si ma vziať?" navrhol.
"Konečne. Na túto vetu som čakala veľa rokov," usmiala sa Yoruichi a šťastne prikývla.

Orihime a Chad sa prechádzali uličkami Seireiteia. Rozhodli sa, že tu strávia prázdniny. Aspoň tak môžu dlhšie byť s Ichigom, Rukiou, Ishidom a ostatnými.
"Je skvelé, že nám tu cez prázdniny dovolili zostať, nemyslíš Chad?" štebotala Orihime. "Len mi je ľúto, že tu s nami nemôže byť aj Tatsuki."
Chad iba prikývol.
"Ale opäť sme zostali len my dvaja. Nepôjdeme niekoho navštíviť? Poďme pozrieť pána Ukitakeho. Bude sa ti uňho páčiť," tešila sa a už ho ťahala za sebou.

Za kanceláriami 3. jednotky v obrovskej záhrade plnej stromov s tomelami pod jedným z nich sedeli na lavičke kapitán s podkapitánkou. Hoci podkapitánka vlastne ležala a hlavu mala položená na jeho nohách. Obaja sa napchávali praženými tomelami a vyberali meno pre bábätko, ktoré sa malo onedlho narodiť.
"A čo tam meno Ayumi?" navrhol Gin.
"Nie, to sa mi nepáči," zamračila sa Rangiku. "Už stokrát som ti vravela, že vyberáme chlapčenské mená, lebo to bude chlapec."
"Ako so môžeš byť taká istá?"
"Matky to vedia," mlela si svoje Rangiku.
"Tak teda vyberme jedno dievčenské a jedno chlapčenské meno." Gin sa pokúsil o kompromis.
"Dobre, tak si každý vyberme každý svoje," súhlasila Rangiku.
"Ja už mám vybraté," ozval sa Gin po chvíli. "Bude to Yumiko."
"Dobre, aj ja mám vybraté. Hiroki," usmiala sa Rangiku. "Veď uvidíme kto z koho."
"Uvidíme," uškrnul sa Gin, sklonil hlavu a pobozkal ju.

O pár týždňov na to sa im narodili dvojičky, chlapec a dievča. Yumiko mala strieborné vlasy a modré oči po otcovi a Hiroki mal ryšavozlaté vlasy a svetlobelasé oči po mame. Práve teraz sa rodinka prechádzala po tej istej záhrade. Gin mal Yumiko vyloženú na chrbte a Rangiku niesla Hirokiho v náručí. Všetci sa veselo smiali a boli šťastní.

Ichigo s Rukiou sedeli v tráve na kopci, z ktorého bol nádherný výhľad na celý Seireitei. Rukia sa opierala o Ichiga a v náručí zvierala malého bieleho zajačika. Toho dostala od Ichiga. Bola to zajačica a volala sa Aimi. Odkedy ju Rukia dostala, takmer ju nepustila z rúk.
"Čo povedal Isshin na to, že si sa stal kapitánom?" spýtala sa Rukia.
"Od šťastia a hrdosti celý týždeň oblápal matkin plagát," usmial sa Ichigo. "Ani mu nevadilo, že teraz musím ostať natrvalo v Spoločenstve duší. Tuším bol rád, že sa ma zbavil. Ale Yuzu to brala dramaticky. Musel som jej sľúbiť, že ich budeme navštevovať aspoň raz do týždňa. Našťastie, Toushiro nie je ako Yamamoto. Nech mu je Mayuriho laboratórium ľahké."
Pri poslednej vete sa museli obaja pousmiať.
Rukia po chvíli Aimi zdvihla a začala sa s ňou maznať a stále opakovala: "Ňu, ňu, ňu..." Nakoniec jej dala božtek na ňufáčik.
"Chudák zajac," poznamenal Ichigo.
"Čo máš proti môjmu zajacovi? Len mu závidíš," vyhlásila Rukia a spustila si zajaca naspäť na kolená.
"To určite," odvrkol Ichigo. "Mali by ťa zavrieť za týranie zvierat."
Rukia už otvárala ústa, no než stihla niečo ďalšie povedať, zajac z jej náručia vyskočil a rozbehol sa preč.
"Vidíš? Aj ten zajac si to myslí," neodpustil si poznámku Ichigo a obaja sa pustili za ním. Absolútne sa im ho nedarilo chytiť.
"Hlavne na ňu nestúp," ozvala sa Rukia.
Táto poznámka bola pre Ichiga úplne od veci, tak sa na ňu nechápavo obzrel. Preto si nevšimol kameň, potkol sa a zletel na zem. Rukia nestihla zabrzdiť a spadla naňho. Vtedy Aimi bezstarostne prihopsala k nim.
"Myslím, že teraz je na mojej strane," usmiala sa, vzala ju do náručia a znova jej dala pusu na ňufáčik.
"Máš pravdu. Závidím jej," ozval sa Ichigo. Rukia sa zasmiala a on jej na pery vtisol bozk.

"A na mňa ako obvykle zabudli," zavrčal malý plyšový lev. Kon sa spolu s ostatnými dostal do Spoločenstva duší, no každý ho odignoroval a on sa teraz prechádzal osamotenými uličkami.
"Všetci ma opustili," kvílil, "dokonca aj sestrička."
Kým takto fňukal a utápal sa v sebaľútosti, dostal sa do blízkosti kancelária 12. jednotky. Vtedy sa ozval výbuch. Kon vystrašene zjačal a skryl sa za roh. Po chvíli sa odhodlal trochu vykuknúť. Pohľad mu padol na postavu Aizena, ktorý sa vynoril z dymu. Zjavne nebol až taký mŕtvy, ako si všetci myslela. Pokojným krokom odišiel preč.
Kon sa z toľkého psychického vypätia zrútil na zem. Pri páde mu zelená loptička vyskočila z hrdla. A tak jediný, kto vedel o Aizenovom návrate, nemohol vstať a povedať, čo videl.


 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 noe-chan noe-chan | 13. února 2011 v 12:40 | Reagovat

Nooooo, super koniec... takže Aizen prežil... hehe... a na Kona zase všetci zabudli... :D
Hahááá, Toushiro a vrchný veliteľ?? hehe... :D supííík... :D
No, ako obyčajne Mayuri ma dorazil... že vypitvať vaše decko... hehe... tak nad týmto som priam plakala od smiechu... plus k tomu to "Áno, pane" od Nemu... hehe :D
Hmm, Gin a Rangiku a dvojčatá... :D aspoň mal každý čo chcel... hehe :D
Heh, že zavrieť Rukiu, za týranie zvierat... hehe... :D toto som aj ja povedala kamarátke, keď som uvidela ako držala mačku na jednej fotke... hehe za krk!! no dobre, bola malá.... hehe... a s tými zajacmi... tie naše som aj ja zvykla riadne "otravovať" ale keď boli také zlatéééé :D hehe...
No, ale poviedka bola veeeeeľmi dobrá... úžasná.... :D a škoda, že je už koniec... dúfam, že vám niečo napadne a budete pokračovať... hehe :D

2 rukiichi rukiichi | Web | 13. února 2011 v 12:58 | Reagovat

Ooo..To byla suprová povídka..Strašně se mě líbila..Už se těším na další povídky, které budete psát.. :-)  :-)

3 klarinqqqa2 klarinqqqa2 | Web | 13. února 2011 v 13:12 | Reagovat

Super povídka, jenom škoda že už je konec :-(  Ae podlě mě by jste mohli udělat aji pokráčko... Kdyby si na Kona někdo vzpoměl.. ae to je skoro nemožný :-D  XD

4 Shandris Shandris | Web | 13. února 2011 v 14:55 | Reagovat

Jasne!! Musíte spraviť pokráčko! Nemá zmysel dávať anketu bo všetci daju áno:D:D Prosíím to by bolo úpe supeeer:D A táto kapitola bola úžastna, na celej som sa smiala a Tou, že hlavný kápo no téda:D A na tu matsu som sa smiala, že tajne mu dala 10 hlasov xDD A ten Kirov rozhovor s Hisagim, že prečo si rozumie s Byakuyom ja iné smiechy xDXD A aizen späť...veď to si samo žiada pokráčko!!:D

5 Ayumu Kobayashi Ayumu Kobayashi | Web | 13. února 2011 v 15:42 | Reagovat

rangiku a vi dvě :-D

6 Kachiri:D Kachiri:D | Web | 13. února 2011 v 17:03 | Reagovat

Shandris mi ukradla slová z úst :D anketu to jednoznačne nepotrebuje :D aspoň teda podľa mňa :D absolútne sa mi to ľúbilo :D s tým vrchným kapitánom ste to vyriešili dobre :D ďalších niekoľko tisíc rokov nemusia riešiť problém, že by im vrchný kapitán zomrel na starobu :D no, a očividne na tom má hlavnú zásluhu Matsumoto :D podplácanie, tajný fanklub a desať hlasov.. to vrchnému veliteľovi ani hovoriť nemala :D ale zas, v toľkej radosti :D ani sa jej nečudujem :D no, nebyť toho Aizena, všetci by žili šťastne až do smrti :D mali by sme mu poďakovať :D lebo by potom nebolo pokračovanie :D viem, vravím akoby už naisto bolo :D ale ja tomu verím :D verím, že vás dačo napadne :D

7 Sam Sam | E-mail | Web | 13. února 2011 v 17:42 | Reagovat

tak najprv mi zabijete Renjiho, Ukitakeho narvete do dôchodku a ešte mi aj dáte IchiRuki na koniec! :D inač, Mayuri zabil, aj Ichiho veta - nech mu je Mayuriho laboratórium ľahké :D a svadba Uraharu s Yoruichi - jéé :D a ten koniec :D normálne ma štve, že na Kona každý zabudne! :D

8 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 14. února 2011 v 1:18 | Reagovat

boze ja som sa tak rehotala :D  A akoby toho nebolo málo, dostal som toho nudného podkapitána, ktorý je depresívnejší ešte viac ako ja, a netuším, kde teraz je." a Kira : "obidvaja mame rovnaky nazor na vec" :D a ze ho Gin psychicky deptal papierovymi lietadialkami :D  no ja take smiechy a potom ten Mayuri "Nemu! Okamžite poď sem, ty krava sprostá!" :D ja take rehoty az som segru zobudila a potom to ze vypytve ich decko a Nemu ze dobre :D Chudak Ishida a ja dalsie udrby to mi uz segrin vankus pristal v hlave :D jee a Gin s Rangiku maju dvojcata to je zlate :-) a zlaty boli aj Ichigo s Rukiou :-) Nech mu je Mayuriho laboratórium ľahké to bol tiez skvely koment :D ale ten Aizen na konci on je pekna svina! :D

9 Ayumu Kobayashi Ayumu Kobayashi | Web | 14. února 2011 v 8:25 | Reagovat

mám pro vás diplík :-D

10 Rukia Kuchiki Rukia Kuchiki | Web | 21. února 2011 v 21:02 | Reagovat

super poviedka....veľmi sa mi páčila a hlavne ten koniec ktorý nemal chybu..... :)

11 Orihime Sado Orihime Sado | 21. září 2011 v 16:58 | Reagovat

ta poviedka je bombova :-D a ja som myslela ze Kona najde Mayuri a ze ho zacne pitvat :D  :D a Aizen ze prezil? ani mi nechybal a ked som citala tak som na Kona zabudla :D  :D Rukia s tym "nu nu nu" :D  :D a ze Toushiro a kapitan? moc mi to nesedi ked si ho predstavim na kresle kde sedaval Yamamoto :D a ta jeho babka je asi ako vysoka? :D  :D ale fakt dobra poviedka :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama