Miluj ma až do konca

10. prosince 2010 v 14:00 | Rukia |  Bleach poviedky
Rangiku mi oznámila, že píše poviedku a že ju niekedy v najbližšom čase zverejní. A mňa dokopala, aby som zverejnila tiež, zase nejakú svoju :D Tak sem dávam túto, lebo je to to jediné, čo mám napísané. A napísala som to asi pred pol rokom. A zabila som tam Gina... (Hneď spoiler, to je čo, ľudia? :D) A to bolo ešte pred tým, ako vôbec zomrel v mange. A je to celé akási kravina, ale Rangi povedala, že sa jej to celkom páči, len sa jej nepáči, čo som urobila Ginovi... Tak keď sa to páči aspoň jej, tak je dobre :D Ani som to odznova nečítala a naozaj si nepamätám, čo tam je, čo je len dobre, a ani to znova čítať nemienim, lebo by som to aj tak nikdy nezverejnila... Ale pamätám si, že tam tuším bola Gina :D Lebo som pozerala japonský kalendár mien a Gin tam nebolo, ale bola tam Gina, tak som to využila :D No a tak, je to kravina, robte si s tým, čo chcete :D


Miluj ma až do konca

Rangiku sedela na stoličke a ruky mala zviazané putami. Pozrela hore na strop. Tá kruhová miestnosť ju deprimovala. Okolo nej boli lavice, na ktorých sedeli kapitáni jednotiek a priamo pred ňou sa týčil vysoký stôl, za ktorým sedel Yamamoto.
"Matsumoto Rangiku," prehovoril, "priznávate, že ste sa stýkali s Ichimaru Ginom aj po tom, čo sa pridal k zradcovi Aizenovi Sousukemu a opustil Spoločenstvo duší?"
Rangiku len zabodla pohľad do zeme nevediac, čo povedať. Pár mesiacov po tom, čo Aizen, Ichimaru a Tousen zradili a odišli zo Spoločenstva duší sa Gin raz v noci nečakane zjavil u nej doma. Nebola to jediná návšteva, Gin za ňou chodieval čoraz častejšie a vždy v noci, aby ich náhodou niekto nevidel. Napokon sa stretávali asi raz za týždeň.
"Matsumoto Rangiku."
Yamamotov hlas ju vytrhol z myšlienok.
"Kto vám to povedal?" spýtala sa Rangiku, aby sa vyhla odpovedi.
"To vás nemusí zaujímať, ale môžem vás ubezpečiť, že táto informácia pochádza od veľmi spoľahlivého zdroja. Takže, stretávali ste sa?"
"Áno, stretávali." Rangiku usúdila, že nemá zmysel klamať.
"Ako často?"
"Nepamätám sa."
"Kde ste sa stretávali a ako ste sa k nemu dostali?"
"Ja? Nijako. On vždy prišiel za mnou. Ku mne domov," odvetila Rangiku váhavo.
"Aha," prikývol Yamamoto a zapísal si niečo do hromady papierov, ktorú mal pred sebou. Rangiku preletela pohľadom po kapitánoch a zastavila pri Toushirovi. Stále sa škriabal a vrtel na stoličke. Nedokázal v tej istej polohe zotrvať ani desať sekúnd. Rangiku v živote nevidela svojho kapitána takého nervózneho. Asi to musí byť fakt vážne, keď sa o ňu tak bojí.
"Prezradil vám Ichimaru Gin nejakú svoju tajnú skrýšu?" neprestával Yamamoto.
"Nie."
"Prezradil vám nejakú tajnú skrýšu Aizena Sousukeho?"
"Nie."
"Prezradil vám niečo o svojich plánoch alebo o tom, čo sa chystá v najbližšom čase vykonať?" Yamamoto bol ako pokazená platňa, ktorá neustále len točila dokola a dokola s úmyslom nikdy neprestať.
"Nie."
"Prezradil vám niečo o plánoch Aizena Sousukeho alebo o tom, čo sa chystá Aizen Sousuke v najbližšom čase vykonať?"
"Nie." Rangiku začali jeho otázky v hlave splývať. Veď sa stále pýtal na to isté. Aizen a Gin predsa spolu s Tousenom zdrhli spolu, tak prečo by mal Gin iné plány ako Aizen? A akože ten Yamamoto čaká, že keď sa ona a Gin stretli, tak nemali nič iné na robote, než riešiť toho sprostého Aizena? Rangiku bolo srdečne jedno, čo sa deje v Hueco Mundo a Gin mal zase u riti celé Spoločenstvo duší. Skutočne vedeli ten čas aj lepšie využiť.
"Viete niečo, čo by sme mali vedieť aj my alebo máte niečo s čím by ste sa nám chceli zveriť?" pokračoval Yamamoto.
"Nie." A aj keby som mala, tebe to určite nepoviem, pomyslela si Rangiku.
"No dobre, takže, Matsumoto Rangiku, ak nechcete svoje odpovede prehodnotiť, budem musieť vyniesť rozsudok. Keďže ste nám v podstate nič nepovedali, stýkali ste sa s jedným zo zradcov a dokonca ste mu možno podávali tajné informácie o nás a Spoločenstve duší, musíme vás takisto považovať za zradkyňu a preto z moci mi pridelenej vás odsudzujem
na trest smrti. Poprava sa uskutoční oddnes za tri dni. Odveďte ju do cely, prosím."
Toto bol úder, aký Rangiku nečakala. Bolo to horšie, akoby ju niekto oblial ľadovou vodou a hneď na to vriacou. Poprava?! Keď ju dvaja shinigami prinútili postaviť sa, v momente sa zosypala na kolená. Nasilu ju zdvihli a vliekli preč. Nemôžu ju predsa popraviť... Nie. Rangiku zavrela oči. Všetko je zbytočné.

"Ichigo!" zavolala Rukia. Zastal a obrátil sa.
"Ahoj," kývol jej. Priskočila k nemu. Na tvári mala akýsi poplašený výraz. "Deje sa niečo?" opýtal sa.
"Byakuya mi práve povedal, čo bolo na tom stretnutí a čo vravel Yamamoto. Rangiku majú popraviť za to, že sa tajne stretávala s Ichimaruom. O tri dni."
"No zbohom," dostal zo seba Ichigo. Toto bolo fakt prehnané. Má Yamamoto vôbec nejaký stopercentný dôkaz? Ichigo o tom silne pochyboval. Aizena aj Yamamota to musí asi strašne baviť unášať ženské a potom ich odsudzovať na trest smrti. Najprv Rukia, potom Orihime, teraz Rangiku. Rukia i Orihime boli však už dávno v poriadku. S Rangiku to ale nevyzeralo veľmi veselo.
"My už s tým nič nenarobíme," povedal Rukii a pohladkal ju po vlasoch.
"Ja viem," povzdychla, "no aj tak..."
"No aj tak," zopakoval a ruku spustil.
"Ichigo," Rukia zdvihla hlavu, "ty teraz odchádzaš späť do ľudského sveta, však?"
"Áno," prikývol pomaly.
"A... nezostal by si tu ešte pár dní?" poprosila.
Ichigo ju objal a ju to trochu prekvapilo. "Ak to chceš ty, tak zostanem," povedal.
"Ďakujem. Vieš, mám pocit, že týmto to ešte neskončilo."

Rangiku sedela v kúte na studenej zemi už druhý deň. Toto je fakt nespravodlivé, pomyslela si. Druhý deň, to znamená, že veľa času jej už nezostáva. Naozaj ju popravia? V hĺbke duše stále dúfala, že sa jej to iba sníva. Pozrela von oknom. Už sa zase zmrákalo. Dni tu ubiehajú akosi rýchlo, napadlo jej. Nemala už žiadny pojem o čase a o hodinu, alebo to bolo možno len pár minút, nastala už úplná tma. Všetci sa uložili na spánok, ale jej sa už nechcelo spať. Spala predtým. Okrem nej možno boli hore ešte dvaja strážcovia, ktorí stáli pred kamennými dverami jej cely. Tá cela bola obdĺžniková, nie veľmi veľká, ale zase nie až taká úplne malá. Keďže bola celá z kameňa, Rangiku nevidela, čo sa deje vonku, mala tam len to jedno strešné okno. Ním prenikalo dosť svetla, ale Rangiku ním videla len oblohu, slnko, mesiac a hviezdy. Uvažovala, koľkým ľuďom bude asi tak chýbať. Ginovi, asi aj kapitánovi, Hisagimu, Kirovi, možnože aj Momo, Rukii a Orihime a... a možno nikomu. Keď chceli popraviť Rukiu, boli aj takí, čo nesúhlasili a vďaka Ichigovi a jeho priateľom sa poprava napokon ani nekonala. Ale jej poprave sa už nedá zabrániť, príliš málo času. Vtom začula akýsi hrmot a vrátila sa do reality. O chvíľu sa čosi ozvalo znova. Kamenné dvere sa otvorili a Rangiku zabudla aj dýchať.
"Gin! Čo tu robíš?!" zasyčala vydesene. Ak ho tu niekto nájde, sú obidvaja mŕtvi. A čo vlastne znamenal ten hrmot?
"Ahoj," usmial sa veselo, "prepáč, že som neprišiel už včera, ale mal som robotu."
"Mal si robotu?! Robota ti prednejšia ako ja?! No moment, ty si sem nemal vôbec chodiť! Ani včera, ani dnes. Keď ťa tu nájdu, tak..."
"Nenájdu," prerušil ju s úsmevom, prišiel k nej a vzal ju za ruku. Spolu vyšli z cely.
"Načo si vlastne tu?" chcela vedieť Rangiku. Gin zavrel dvere.
"Naozaj si si myslela, že ťa nechám zomrieť?" zasmial sa a viedol ju ďalej. Rangiku si všimla na zemi bezvedomé telá dvoch strážcov. Záhadný hrmot sa vysvetlil.
Gin ju vyviedol von a oboch osvetlilo svetlo mesiaca.
"A kam teraz?" Rangiku pozrela na Gina.
"Keďže v Spoločenstve duší sa asi nebudeš môcť teraz voľne pohybovať, vezmem ťa k sebe," oznámil a otvoril oči, aby na ňu mohol žmurknúť.

Rukiu zobudili nejaké hlasy. Posadila sa na posteli a pretrela si oči. Nastražila oči a počúvala. Spoznala Byakuyov hlas. S niekým sa rozprával. Zachytila Renjiho hlas. Únava už ju prešla. Odkryla paplón a potichučky vstala. Vyšla z izby a bosými nohami ťapkala po dlážke. Prešla až ku schodom, ktoré viedli dole do obývačky. V obývačke stáli Byakuya a Renji. Obaja mali na sebe plášť shinigami, ale ona bola len v čiernej nočnej košieľke. Chcela vedieť, o čom sa rozprávajú, tak si sadla na vrchný schod a rukami sa chytila zábradlia.
"Áno," prikývol Renji, uklonil sa a odišiel.
Takže sa veľa nedozvedela, práve skončili. Vystrela sa a zišla dole po schodoch. Byakuya na ňu pozrel.
"Tak si hore?"
"Hej. Čo sa deje?"
"Rangiku Matsumoto asi nebude popravená," odpovedal nijako zvlášť ohromene.
"Ako to?" nechápala Rukia.
"Jednoducho. Zmizla. Dvaja strážcovia, ktorí sa teraz prebrali u Unohany tvrdia, že videli Gina Ichimarua. Zrejme ju uniesol, teda ak sa to, že šla dobrovoľne dá tak nazvať. A ona stopercentne šla dobrovoľne."
Rukia tam chvíľu len tak zarazene stála.
"Fíha," vytisla zo seba napokon a obrátila sa ku kuchyni. "Uvarím čaj, chceš aj ty?"
"Môžeš," odpovedal Byakuya a pozrel von oknom. "Už bude svitať," poznamenal.
Rukia len prikývla a prešla do kuchyne. Hlavu mala plnú otázok. Čo bude teraz? Yamamoto bude asi zase zúriť. Bohvie však, čo na to ostatní kapitáni. Chytila kanvicu a napustila do nej vodu. Cez závesy prenikali do izby tenké slnečné lúče. Byakuya mal pravdu, už bude svitať. Rozhodla sa, že sa vyberie za Ichigom. A potom sa rozhodne, čo ďalej.

Rangiku pozrela na prázdnu oblohu. Ešte pred dvoma, či troma dňami by ju nikdy nenapadlo, že raz bude stáť tu. Otočila sa ku Ginovi, ktorý stál za ňou. Len sa veselo usmieval ako obvykle.
"Nie si unavená?" spýtal sa jej.
Zavrtela hlavou.
"A hladná?"
Tentoraz prikývla.
"Tak poď so mnou," kývol jej a šiel vpred. Rangiku posledný krát hodila pohľad cez okno. Hueco Mundo bolo chladné a prázdne miesto. Totálne v ňom chýbali farby, všetko bolo len biele, sivé alebo čierne. Okrem toho, že to miesto pôsobilo sucho a nudne, bolo hlavne desivé. Rangiku sa zvrtla a nasledovala Gina.
Ako prechádzali po chodbe, Rangiku spozorovala, že naproti nim niekto kráča. Mykla sa. Aizen. Až keď boli blízko pri sebe, všetci traja zastali.
"Gin, čo to má znamenať?" spýtal sa Aizen a pozrel na Rangiku, "vedel som, že si šiel zase preč, ale ty sa vrátiš s týmto? To ma teda ozaj prekvapilo."
"Asi tu zostane s nami," pokrčil Gin plecami a neprestal sa usmievať.
"Ale ona patrí k nim," oznámil mu Aizen.
"Nad tým by sa dalo asi dlho polemizovať, keďže ju chceli popraviť." Gin sa usmieval a Rangiku mu nervózne zakvačila prsty do ramena. Držala sa ho ako kliešť.
"Zjavne je to už jedno. Ale, Gin, pamätaj, že toto si robiť nemal," povedal Aizen a odišiel. Gin sa otočil k Rangiku. "Tak vidíš, zostaneš tu s nami," zasmial sa. Rangiku sa však nechcelo smiať. Už ju prešla aj chuť do jedla.

"...a teda sa Matsumoto Rangiku pridala na stranu zradcov. Už nás viac nezaujíma, ale ak by ste ju niekedy stretli, dávam vám príkaz okamžite ju zabiť," dokončil Yamamoto. "Porada kapitánov sa skončila."
Kapitáni sa vyšli z 1. jednotky a začali sa pomaly rozchádzať. Hisagi a Kira priskočili k Toushirovi.
"Kapitán Hitsugaya, však to nenecháte len tak?"
Toushiro len vyvrátil oči. "A čo mám podľa vás robiť? Ale máte pravdu, Yamamotove príkazy mi už začínajú liezť krkom. A poriadne. Nechystám sa hľadať si novú podkapitánku."
Hisagi a Kira spokojne prikývli. "Takže čo bude?"
Teraz si Toushiro len smutne vzdychol. "Bude vojna. Všetci to vieme."

Kira preletel pohľadom po miestnosti rátajúc shinigami. Potom sa obrátil k Hisagimu.
"Bude ich dosť?"
"Neviem," pokrčil Hisagi plecami. "Ale ich počet veľmi zväčšiť nemôžeme, keďže sa nemôžeme všetkých vypytovať, či pôjdu s nami. Inak by sa to mohlo doniesť k Yamamotovi a my nechceme, aby nám na to prišiel."
"Aj tak na to príde," zahundral Kira.
"Iste, ale až keď už s tým nič nebude môcť robiť," uškrnul sa Hisagi.
Pristúpil k nim Toushiro. "Tak sa nám podarilo zhromaždiť akúsi bojovú jednotku na záchranu Matsumoto. Len dúfam, že to nebolo zbytočné."
"Malo by byť?" spýtali sa Kira aj Hisagi súčasne.
"Ide o to, že nevieme, či sa nám ju podarí zachrániť, či nikto pri tom nezomrie a čo bude robiť Aizen," odvetil Toushiro. "Ale ak by sa nezapojil, bolo by to lepšie."
Hodil pohľad na shinigami, ktorí sa rozhodli zúčastniť tejto záchrannej akcie. Okrem Toushira, Hisagiho a Kiru tam boli Momo, Renji, Iba, Kyouraku, Nanao, Ichigo, Rukia, Hanataro a jeden mladý shinigami, čo sa ťahá stále za Renjim. Jedenásta jednotka zjavne vycítila príležitosť na boj, keďže prišli aj Kenpachi s Yachiru zavesenou na chrbte, Ikkaku a Yumichika. Hoci sa mal Ichigo vrátiť zo Seireitei do ľudského sveta, namiesto toho z ľudského sveta do Seireitei prišli Orihime, Chad a Ishida. Takže ich bolo dohromady 19. Toushirovi sa to zdalo stále málo, ale vedel, že s tým už nič nenarobí. A tak sa vydali na cestu len dúfajúc, že to nedopadne až tak zle.

Rangiku sa len vrtela na stoličke. Už ju to čakanie nudilo. Nič nerobila, len sa stále buď prechádzala alebo sedela. Uvažovala, ako dlho to asi ešte potrvá. Unavene zívla. Zrazu vošiel Gin a prisadol si k nej.
"Čo nového?" prehodil, akoby len tak.
"Nemám čo robiť, jednoducho sa nudím," povzdychla.
"Tak s tým by sme mali chytro niečo urobiť," usmial sa.
Rangiku sa tiež musela pousmiať. Napadlo jej, koľko je tu už vlastne dní. Ale v podstate je to jedno. Rangiku otvorila ústa, keď vtedy pocítila naraz niekoľko duševných tlakov. Boli cítiť slabo, ešte boli ďaleko. Rangiku sa to však nepáčilo. Pozrela na Gina. Len vstal a vyšiel z miestnosti. Rangiku šla za ním. To už cítili duševné tlaky zreteľne a keď ich Rangiku začala rozpoznávať, vydesila sa. Vedela, že prišli po ňu, ale to predsa nebol dobý nápad.
"Je to veľmi zlé?" spýtala sa Rangiku opatrne.
"Ako sa to vezme," usmial sa Gin.
Na sekundu kamsi odbehol, ale hneď sa vrátil.
"Prepáč mi to, ale budem ťa musieť na chvíľku opustiť. Dávaj si pozor," povedal jej s úsmevom a do rúk jej vtisol meč.
"Haineko," povedala Rangiku prekvapene. "Odkiaľ si ju vzal?" chcela vedieť. Keď ju totižto uväznili, samozrejme, jej zabavili aj zanpakuto.
"Ukradol som ju chvíľu predtým, ako som vtedy šiel po teba. Myslel som, že sa bude hodiť," zasmial sa Gin a potom už išiel.
Rangiku pozrela na meč. Takže má bojovať aj ona? Ale na ktorú stranu sa má postaviť? A má teraz vôbec miesto, kam by sa mohla bez obáv vrátiť? Teraz je tu, v Hueco Mundo, a s Ginom. Tu je v bezpečí. Ale zase je tu Aizen. On ju tam veľmi nemusí, to jej bolo jasné. A oni, shinigami z trinástich jednotiek ju prišli zachrániť. Ale Yamamoto ju chce dať zase popraviť. Plná rozporov a rozvratov tam len tak nerozhodne stála. Tak na čiu stranu sa má postaviť?

Gin prešiel chodbou a zašiel za roh. Po ceste si veselo pískal. Prišiel až k dverám, otvoril ich a vyšiel von. Preletel pohľadom po bezodnom priestore Hueco Mundo. Potom sa len oprel o stenu a čakal svoju ctenú návštevu.
Netrvalo im dlho, kým dorazili. S kapitánom 10. jednotky na čele.
"Ichimaru," zasyčal.
"Kapitán Toushiro Hitsugaya. To už je doba, čo sme sa nevideli. Prišli ste si pokecať?" usmial sa Gin veselo.
"Prišiel som ťa rozsekať na kúsky," odpovedal Toushiro mrazivo.
"To ste sa sem celú cestu vliekli len kvôli mojej maličkosti?" Zdalo, že Gina to mrzí, že sa kvôli nemu toľko nachodili.
"Prišli sme si po Matsumoto," oznámil Toushiro.
"Aha, zaujímavé. Verili by ste tomu, že som si to aj myslel? Ale nechcel som to tipovať, ak by som náhodou netrafil," usmial sa Gin.
"Nehovor kraviny, nebolo ťažké to uhádnuť."
"To je možné. Tak nič. Bye bye." Gin im zakýval a už sa otočil.
"Ja som ešte neskončil. Hovorím, že sme si prišli po Matsumoto," zastavil ho Toushiro. Zdalo sa, že mu už dochádza trpezlivosť.
"Ach tak. Ja som myslel, že už odchádzate," znovu sa usmial Gin a poškriabal sa na hlave. "No ale ja tu Rangiku nikde nevidím. Neviem ako vy..."
"Možno, ak by si otvoril oči, tak by si toho videl omnoho viac," zavrčal Toushiro, prudko vytasil meč a švihol ním.
"Možno to ani nie je nutné," zasmial sa Gin a Toushiro vyvalil oči. Nielenže sa Ginovi podarilo jeho meč zastaviť holou rukou, ale ešte ho aj obrátil tou stranou, aby sa neporezal.
"Vráť nám Matsumoto," zopakoval posledný raz Toushiro.
"To asi nepôjde," usmial sa Gin a odskočil. Aj on vytiahol meč.
"Ja sa oňho postarám. Kira, Hisagi, bežte dovnútra po Matsumoto!" skríkol Toushiro, ale to už zo dverí vyšiel von Aizen. To znamenalo, že ich dovnútra nepustí. Toushiro si zahryzol do pery. Ak bude Aizen bojovať tiež, sú stopercentne mŕtvi. Ak nie, majú aspoň akú takú šancu, že to prežijú.
Všetci zastali a čakali, čo Aizen povie. Ešte aj vietor ustal.
"Dúfam, že ste sa ku mne neprišli vlámať. V mojom dome robiť neporiadok nebudete," oznámil Aizen.
"Jediné, čo chceme, je Rangiku Matsumoto."
"Poslúžte si. Toto sa ma netýka," pokrčil Aizen plecami.
Viacerí vydýchli. No naokolo sa už začali zhromažďovať arrancari, ktorých si nechal zavolať Gin. Ani jeden z nich nepatril k Espade, ale nikto nepochyboval o tom, že sú silní.
Čepele Shinsou a Hyourinmaru sa stretli. Aizen sa len oprel a zamyslene ich pozoroval. Dvere za ním za otvorili a vyšla roztrasená Rangiku.
"No vitaj, už by to mohlo aj skončiť," poznamenal Aizen a Rangiku až nadskočila. Nepovedala nič a vybehla von. Zastala až keď sa jej nohy zaborili do piesku. Všade naokolo sa už bojovalo. Ale ona sa ešte stále nerozhodla, na čej strane bude stáť.
Arrancari boli nielen silní, ale prvom rade mali prevahu v počte. Po dvoch hodinách už boli všetci unavení, ale napriek tomu nikto neprestával. Situácia sa obrátila, keď von vyšli Ulquiorra a Yammy, aby sa pozreli, čo sa deje. Yammy sa ihneď vrhol k nim do boja a Ulquiorra sa len postavil vedľa Aizena.
Nehovoriac o fracciónoch, piesok už začala zalievať krv. To už sa "v mene spravodlivosti" zapojil aj Tousen. Veci začali naberať celkom iný spád.

Ľadový drak vyletel do výšky a predĺžená čepeľ ho odrazila.
"Ichimaru, povedz mi niečo. Čo ti to vôbec paprče podávalo?" chcel vedieť Toushiro.
"Pýtaš sa na Hinamori alebo Rangiku? Myslím, že v tom stále máte zmätok, kapitán 10. jednotky," oznámil Gin.
Toushiro sa zarazil. Samozrejme, že sa pýtal na Matsumoto. Ibaže, keď sa nad tým zamyslel, skutočne bol ten hlavný a počiatočný dôvod, aby Ichimarua nenávidel (a tiež Aizena), že ublížil Hinamori. Nedal sa však vyviesť z miery.
"Odpovedz. Musel si sa do toho starať?"
"Isteže, inak by Rangiku popravili," odpovedal Gin, akoby to bolo samozrejmé.
"Pokúsili by sme sa Yamamota presvedčiť," trval na svojom Toushiro.
"Sám tomu neveríš!" vysmial ho Gin. "Yamamoto by sa nikdy nenechal presvedčiť."
"Prečo ti na nej tak záleží?"
"Pretože preto," odpovedal Gin jednoducho.
Ako bojovali, uhýbali sa a uskakovali, doposúvali sa až blízko k miestu, kde stál Aizen, Ulquiorra a o niečo ďalej aj Rangiku.
"Matsumoto zostane v Seireitei a bude žiť, o to sa postarám," povedal Toushiro pevne.
"Aj ja," prikývol Gin a vtedy obaja zastali. Pomaly sklopili meče.

Aizen pomalým krokom vykročil k Rangiku a zastal pár metrov pred ňou.
"Vieš, niečo ti poviem. Že ma už vážne štveš. Od začiatku som tušil, že s tebou budú problémy, pretože si Ginovi poplietla hlavu. Ale rátal som s tým, že keď odídeme, stratí sa to. Ale nie, vy ste sa stále stretávali, stále si ho huckala. Stále ho sťahuješ späť na svoju stranu. Ale to ti nemôžem dovoliť. Ja Gina potrebujem. A ty mi zavadziaš." Aizen pomalým pohybom vytiahol meč.
"Proste ťa budem musieť zabiť," povedal.
Rangiku vystrašene cúvla. Nemala kam uniknúť.
Aizen zdvihol meč do výšky a bodol. Bola to otázka sekundy. A potom vystrekla krv.
"NIE!!!" zvrieskla Rangiku a jej hlas počulo celé Hueco Mundo. So slzami v očiach sledovala ako Ginovo telo padá k zemi. Totiž predtým ako ju Aizen prebodol sa pred ňu bleskovým krokom zjavil.
Rangiku klesla na zem ku Ginovi. Nadvihla ho a objala. Ruky, špinavé a zamazané od piesku, začala obtekať Ginova krv.
"Prečo si to urobil?!"
"Pretože... ťa milujem," zašepkal a usmial sa.
"Bože, Gin, nie, zostaň so mnou, nenechávaj ma tu samú!"
"Prepáč..."
"Nie, Gin, to bude dobré, vyliečiš sa, prežiješ to..." Rangiku prehovárala viac seba ako jeho.
"Nie, to sa nedá," zavrtel Gin hlavou a usmial sa. "Prepáč mi, ak som ti ublížil. Ale hlavne mi prepáč, že som ťa opustil."
Potom otvoril oči, akoby posledný raz. Napokon ich zavrel a jeho hlava klesla na jej rameno. Stále sa usmieval, ako keby chcel, aby ho pochovali stále takého veselého. Rangiku sa z očí spustili slzy.
"Ty si somár, teba som zabiť nechcel," zašomral Aizen a potom sa len otočil a kráčal preč. Ulquiorra ho nasledoval. Aj ostatných arrancarov boj omrzel a opustili bojisko.
Shinigami sa zničení a doráňaní, celí od krvi mohli len porazenecky vliecť domov. Nič iné im nezostávalo. Boj skončil, už ďalej nemal zmysel. Aj Aizenovi to už bolo jedno, lebo Rangiku už Gina neovplyvňovala. Gin bol mŕtvy a teda už nemalo zmysel Rangiku zabíjať.
Rangiku sa po celý čas od Gina nepohla, stále objímala jeho mŕtve telo, akoby sa mohol ešte prebrať. Keď ju Toushiro poťahal za plece, že už musia odísť, znovu len zvreskla nie.
Dalo by sa povedať, že to neskončilo zle. Toushirova skupina prišla zachrániť Rangiku a napokon ju aj zachránila. Nikto z nich pri tom nezomrel a to bolo dokonca viac ako dúfali. A predsa, akoby nezostal žiadny dôvod na radosť.

Ulquiorra stlačil kľučku, otvoril dvere a vošiel do miestnosti. Aizen stál pri okne a hľadel von na Hueco Mundo. Od toho boja kvôli Rangiku uplynuli už takmer dva dni.
Ulquiorra podišiel k Aizenovi a oprel sa o stenu.
"Nad čím premýšľate?" odvážil sa opýtať.
"Nad tým, aký je život nevyspytateľný," odvetil Aizen. "Prišli sme o niekoho veľmi dôležitého."
"Chyba vo výpočtoch?"
"Ako sa to vezme. Všetko som to plánoval a o všetkom som vedel. Jedinou chybou bolo, že som nerátal s tým, že sa Gin postaví pred ňu. Myslel som, že ten malý Hitsugaya ho dosť zamestná. To bola skutočne jediná chyba, ktorú som urobil."
"Láske nerozkážete," povedal Ulquiorra zamyslene.
"Sila lásky nikdy neprekoná silu moci." Aizen odfrkol, no potom si povzdychol. "Ale vďaka nej sme stratili Gina. Tá jeho láska nikdy nezmizla. A tak, napokon máš asi predsa len pravdu. Láske nerozkážeš."

"Gina, dávaj pozor, lebo ešte rozbiješ tú vázu," upozornila Rangiku malé dievča so svetlobelasými očami a vlasmi padajúcimi do nich. Veselo skackalo a pobehovalo po dome. Malá Gina. Tak ju Rangiku pomenovala, po Ginovi. Občas jej prišlo ľúto, že jej malá dcéra nikdy nepoznala otca. Totižto, pár týždňov po tom, ako Gin zomrel a ona sa vrátila späť do Seireitei, zistila, že je tehotná. Ale aj odvtedy už prešlo pár rokov.
Rangiku uvažovala, akoby mohla tú malú neplechu zabaviť, aby neporozbíjala všetok nábytok. Vtedy však zazvonil zvonček na dverách a tak šla otvoriť. Boli to Ichigo s Rukiou a ich malý syn Hachiro, čiernovlasý chlapec s hnedými očami. Pozvala ich dnu. Gina sa spoločnosti veľmi potešila, keďže prišiel niekto, kto by bol hádam ochotný sa s ňou hrať.
Vytiahla farbičky a papiere na kreslenie. Ichigo a Rangiku si sadli na gauč. Gina s Hachirom si sadli na zem a Rukia si prisadla k nim. Začali si kresliť.
"Donesiem čaj," oznámila Rangiku. O dve minúty sa vrátila aj s čajom a šálkami.
"Čo máte nové?" vyzvedala a znovu si prisadla k Ichigovi na gauč.
"V podstate nič," odvetil, "nabudúci týždeň pôjdeme na návštevu do ľudského sveta."
"Vážne? To som zvedavá, ako sa má Orihime, dávno som ju nevidela," usmiala sa Rangiku.
"Tak poď s nami," navrhol Ichigo. Rangiku sa tomu návrhu potešila.
"Ichigo, pozri, čo nakreslil Hachi," ozvala sa Rukia a zamávala dvoma papiermi pokreslenými zajačikmi. Zjavne jedno Rukiino a jedno Hachirovo dielo.
"Vidíš, čo si urobila, Ruki? Teraz už aj náš syn kreslí také šibnuté obrázky," poznamenal Ichigo, za čo mu Rukia pohotovo hodila ceruzku do hlavy. Potom vstala, tiež si sadla na gauč a oprela sa o Ichiga.
"Nedala sa teraz náhodou Orihime dohromady s Chadom?" Rangiku sa vrátila k predchádzajúcej téme.
"Presne tak," prikývla Rukia.
"A čo Ishida? Zdalo sa mi, že ho to k Orihime ťahá," pokračovala ďalej Rangiku.
"Ten teraz navštevuje Nemu Kurotsuchi. To som zvedavý, ako dlho mu to vydrží, pretože, keď to zistí Mayuri, tak mu vypitve všetky vnútornosti," zasmial sa Ichigo.
Hodili pohľad na Ginu a Hachira. Po tom, čo dokreslili, sa naháňali a teraz zaspali opretí o seba. Ginina hlava padala na Hachirovo plece a z úst jej tiekli sliny.
"To má určite po tebe, to slintanie," nadhodil Ichigo s úškrnom smerom k Rangiku.
"No prepáč, ja v spánku neslintám a Gin tiež nikdy neslintal," zaprotestovala Rangiku.
"Zato ty v noci slintáš, Ichi," zasmiala sa Rukia.
"Ja? A to máš odkiaľ?" spýtal sa Ichigo nechápavo. Rukia neveriacky zavrtela hlavou.
"Tak teda, neviem, či si si to všimol, Ichigo, ale my spolu spávame. Chápeš? Spíme v jednej posteli. Takže som si musela všimnúť, že slintáš. A okrem toho som to vedela, už vtedy, keď som spávala u teba v skrini ešte v ľudskom svete," usmiala sa.
Ichigo sa začervenal a potom sa na chvíľu zarazil. "Moment, ako to, že už keď si spávala u mňa v skrini?"
Tento krát sa začervenala Rukia a na jeho otázku neodpovedala. Ozval sa zvonček na dverách a tentoraz to bol Toushiro. Rangiku ho hneď tiež pozvala na čaj. Usadil sa do kresla.
"Ako ide život, Toushiro?" opýtal sa Ichigo.
"Som kapitán Hitsugaya, prečo ti to, dokelu, robí také problémy zapamätať si to?!" vybuchol Toushiro.
"Ale no, upokojte sa, kapitán, dajte si čaj," chlácholila ho Rangiku.
"Prišiel som sem pôvodne preto, aby som ti pripomenul, že si zabudla vyplniť ešte nejaké papiere," nenechal sa.
Rangiku nahodila nevinný úsmev. Kdeže, ja som na ne nezabudla, to bol čistý úmysel, pomyslela si. Ale nahlas ho znovu len ponúkla čajom, aby sa z toho vyhovorila. On sa však nedal nachytať a tak to Rangiku na inú tému.
"A ako sa má Momo?"
Tentoraz sa Toushiro predsa len nechal chytiť. "Dobre, je šťastná."
"Bodaj by nie, keď má vás. V ktorom je vlastne mesiaci?"
"V piatom," odvetil Toushiro a zdalo sa, že ho tešia myšlienky na Momo. Avšak Rangiku, Ichigo a Rukia sa museli usmiať pri predstave, ako sa maličký Toushiro stará o vlastné dieťa, keď sám má sotva 130 centimetrov a to aj s vlasmi.
"To mi pripomenulo," ozval sa Ichigo, "Yoruichi a Urahara majú na budúci týždeň svadbu a mám vás všetkých pozvať."
"No jasné, skoro by som zabudla. Už sa teším," usmiala sa Rangiku a Rukia prikývla.
Medzitým sa už Gina a Hachiro zobudili a zase začali vystrájať.
"Čo keby sme šli von?" navrhla Rangiku a všetci nadšene prikývli. Na jasnej modrej oblohe žiarilo veľké slnko.

Tej noci nemohla Rangiku veľmi dobre spať. Snívalo sa jej čosi zvláštne.
Nachádzala sa v nejakej rozľahlej miestnosti plnej stien, chodbičiek, rámov a zrkadiel. Také zvláštne miesto. Prechádzala tade a obzerala sa vôkol seba. Prišla k jednému veľkému rámu, ktorý vyzeral ako nejaký prechod. Vtedy naproti nej vykročil Gin. Netušila, odkiaľ sa tam vzal, ale takmer sa jej zastavilo srdce. Zostali stáť naproti sebe, ale nemohli sa dotknúť, lebo ich oddeľoval ten veľký rám.
"Gin, čo to je?" nechápala celkovo.
"Na tom teraz nezáleží," usmial sa veselo.
"Ale ty si..."
"Hej, ale ako sa to vezme. Skutočnou pravdou totiž je, že existuje viac svetov, než len ľudský svet a Spoločenstvo duší. Ja som chcel len toľko, aby si bola šťastná. Dlho nemôžem, zostať, tak na teraz musím ísť. A neboj sa, my sa znovu stretneme, prisahám. Bye bye," zakýval jej a potom sa ten zvláštny sen rozplynul.
Rangiku otvorila oči a posadila sa. To bol zvláštny sen. Klesla naspäť na posteľ. Skutočne zvláštny sen. A nič v ňom nedávalo zmysel. No aj tak...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 klarinqqqa2 klarinqqqa2 | Web | 10. prosince 2010 v 15:10 | Reagovat

Náhodou je to hoodně povedené :-)  :-)

2 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 10. prosince 2010 v 15:16 | Reagovat

Rangiku: ako mne sa páčila tá poviedka, no len keby si mi tam nezabila Gina :-( A ešte k tomu si mi ho zabila skôr, než to bolo v mange :-( Ale inak sa mi páči. Mali spolu dieťatko, Ginaaaa :D  :D jee.. :D

3 noe-chan noe-chan | 10. prosince 2010 v 18:50 | Reagovat

Veľmi peknééé :) ako si ich tam "spárovala"... hehe..... :) chudák Gin, vždy to schytá... aj u teba aj v mange.. hehe :D ale veľmi pekná poviedka... :D

4 Veselá Coleovo Kiyí-chan Veselá Coleovo Kiyí-chan | Web | 11. prosince 2010 v 11:40 | Reagovat

Mě ty bleskovky baví :D

5 Veselá Coleovo Kiyí-chan Veselá Coleovo Kiyí-chan | Web | 11. prosince 2010 v 21:52 | Reagovat

zajímavé akorát trochu dlouhé :D chudák Gin (hledí kapesník) XD

6 Veselá Coleovo Kiyí-chan Veselá Coleovo Kiyí-chan | Web | 11. prosince 2010 v 21:53 | Reagovat

[5]: hledá

7 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 11. prosince 2010 v 23:38 | Reagovat

tak to bola paradaaaa! ale chudak Gin T-T Vykastrovat Aizena za to co spravil! boze ale maju spolu baaabo malu Ginu jejko :3 Rukia ty betarka tak ty takto si po nociach sledovala Ichiga ked si este v jeho skrini byvala :D a ten koniec no uzasne bodaj by sa stretli :-)

8 Kachiri:D Kachiri:D | Web | 16. prosince 2010 v 21:38 | Reagovat

krásne:3 Aizena si presne vystihla. Zabije si "kolegu", mikne plecom a zmizne najbližšími dverami. Chladnokrvná sviňa, zabiť ho je málo. Proste ho nemám rada :D

9 Orihime Sado Orihime Sado | 19. září 2011 v 15:50 | Reagovat

chudak Gin normalne mi ho je luto :-( Rangiku sa s toho musela spamatavat aj rok a tie deti :D  :D naozaj chutne :-D

10 P3P alias po novom Palka P3P alias po novom Palka | Web | 7. června 2012 v 21:05 | Reagovat

ďalší svet ... ten nápad som mala aj ja v mojej poviedke, ale oveľa lepšie padne Rangiku ako mojej postave :D
bolo to dokonale krásne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama