Rukiine narodeniny

1. října 2010 v 14:01 | Rukia |  Bleach poviedky
No, toto je moja v poradí už druhá poviedka. Ináč, všetko, čo napíšem, si nikdy nečítam, lebo to vždy milión krát opravujem, takže som si to nečítala. Neviem, čo presne tam je :D Asi nejaká somarina :D Lebo ja mám vždy milión nápadov a aj tak to nikdy nedopíšem :D No čo už :D Nebudem sa nejako rozkecávať, lebo aj tak ideme asi s Rangiku do mesta, tak aby som stihla všetko, čo som chcela :D


Rukiine narodeniny

"Nie, nie a nie," znovu zopakovala Rukia.
"Ale áno," veselo si pospevovala Rangiku.
"Vravím nie a hotovo."
"Prečo vlastne toľko protestuješ?" nechápala Rangiku, "mala by si sa tešiť. Veď máš narodeniny."
"Áno a nechcem okolo toho robiť také haló," zašomrala Rukia.
"Ale no tak. Ty sa nestaraj o nič a ja ti zorganizujem celú oslavu," pokračovala Rangiku.
"Nie."
"Rozpošlem všetkým pozvánky."
"Nie."
"Máš pravdu. Radšej ich obvolám, aby stihli prísť ešte dnes večer," prikývla Rangiku.
"Dnes večer?" Rukia myslela, že ju asi klepne.
"Ešte budem musieť skočiť do obchodu," mrmlala si Rangiku, teraz skôr už len pre seba. "Ty musíš ísť, samozrejme, so mnou," zahlásila a schmatla Rukiu za ruku, "potrebujem predsa počuť tvoj názor."
Rangiku sa zvrtla na odchod a Rukiu ťahala nasilu za sebou.
"Vieš, ja strašne rada organizujem takéto oslavy," vravela Rangiku a vôbec si nevšímala Rukiin nesúhlasný výraz.
"Áno, to som si všimla," prehodila Rukia ironicky a potom si zašomrala čosi, čo znelo ako: "Prečo ja?"

O pár hodín už sedeli na gauči v Byakuyovom dome. Rangiku nemala ani najmenší problém nasáčkovať sa tam. Rukia len rezignovane sedela na stoličke a hojdala nohami.
"Akej farby chceš balóny?" spýtala sa Rangiku.
"Červené, oranžové, ružové, modré, čierne, fialové a strieborné."
Rangiku sa k nej prekvapene otočila. Bola prekvapená, že jej odpovedala, lebo doteraz ju Rukia ignorovala.
"Aj tak ti v tom nezabránim, tak čo už. A navyše, okrem toho, že ti to môžem skritizovať, nemusím ani prstom pohnúť. Keď ťa to tak teší, pokojne ďalej organizuj," vysvetlila Rukia.
Rangiku celá žiarila. Pribehla k nej a objala ju.
"Ďakujem. Budeš nadšená, uvidíš."
"Ako málo stačí ku šťastiu," poznamenala Rukia, "farby stúh povyberaj, aby ladili s balónmi."
Rangiku vyskočila a pustila sa do práce. Aby nemusela posielať pozvánky, zavolala si na pomoc pekelné motýle, ktoré šli za Renjim, Byakuyom, Toushirom, Ukitakem a, na Rangikinu radosť, aj za Hisagim a Kirom. Motýle sa vrátili, všetci oznámili, že prídu, teda okrem Kiru, ktorý mal akúsi robotu. Rangiku ďalej pozvala aj Uraharu a Yoruichi, obaja taktiež povedali, že prídu. Rangiku mala šťastie, že Ichigo, Ishida, Orihime a Chad sú momentálne v Spoločenstve duší. Do ľudského sveta by sa im zrejme nedovolala. Zdvihla mobil a začala vyťukávať Orihimino číslo. Zdvihla po prvom zazvonení.
"Haló?" ozvala sa.
"Ahoj, to som ja. Dnes večer o siedmej príď k Byakuyovmu domu," vravela Rangiku.
"Iste, ale prečo?"
"Tvoja kamarátka Rukia má dnes narodeniny. Ešte niečo, ak by si stretla Chada, povieš mu, aby prišiel aj on? Nech mu nemusím volať."
"Páni, ja som ani nevedela, že Rukia má narodeniny, to je úžasné. Chad je vlastne hneď tu vedľa mňa. Prídeme."
"Teším sa," usmiala sa Rangiku a zložila. Už vyťukávala ďalšie číslo. Chvíľu mu trvalo, kým zdvihol.
"Ishida?"
"Há? Odkiaľ máš moje číslo?" ozval sa nechápavo.
"To je jedno. Ja som ťa len chcela zavolať na oslavu Rukiiných narodenín. Byakuyov dom, dnes večer o siedmej."
Ishida čosi zasyčal, ale Rangiku mu nerozumela.
"Čo sa ti stalo?" opýtala sa.
"Ale nič, pichol som sa ihlou do prsta. To je jedno, prídem."
Zložil. Rangiku vyťukala posledné číslo. Len, čo zdvihol, zrevala mu do ucha: "Ahoj, Ichigo!"
Vyvrátil oči.
"Čo potrebuješ?"
"Rukia má dnes narodeniny, vedel si o tom?"
"Rukia... čo?"
"Že má dnes narodeniny. Organizujem jej oslavu. Takže sa uvidíme, hej? Dnes večer o siedmej v Byakuyovom dome."
"Aha, jasné." Zdalo sa, že je z toho ešte trochu mimo. Rangiku položila telefón a potom sa obrátila k Rukii.
"Takže to by sme mali... Nemala by som ešte niečo uvariť?"
Rukia skoro spadla zo stoličky. Preboha, len to nie.
"A nestačilo by niečo objednať? Aby sme to do siedmej stihli," navrhla opatrne. Rangiku sa chytila.
"Máš pravdu, bude to jednoduchšie."
Hlavne to bude jedlejšie. Rukia sa uškrnula.

Presne o siedmej sa všetci naraz stretli. Rukia mala už viditeľnejšie lepšiu náladu. Dokonca sa tešila. Rangiku bola šťastná, že sa jej podarilo všetko, čo plánovala. Samozrejme, všetci priniesli aj darčeky.
Hisagi to vyriešil jednoducho - dal Rukii fľašu saké.
Ukitake jej daroval čajové lístky jeho najobľúbenejšieho čaju a k nim malý modrý roztomilý čajník. Takým bonusom bolo vrecko cukríkov.
Toushiro a Rangiku dali Rukii spoločný darček. Bola to nádherná ľadová soška draka s rubínovými očami. Draka vyrobil Toushiro (pre Hyourinmaru to nebol problém) a rubíny zase navrhla Rangiku.
Renji dal Rukii striebornú retiazku a Byakuya jej venoval veľkú prekrásnu kyticu natrhanú zo svojej záhrady.
Uraharov darček bola nová strieborná vyklápačka, keďže tá Rukiina stará už pomaly odchádzala z funkcie. Yoruichi k nemu svoj darček zladila. Boli to kvetinkové nálepky na mobil.
Orihime pre Rukiu upiekla veľký koláč a Chad jej dal pohľadnicu.
Ishida pre Rukiu ušil fialovo-červené šaty, podobné tým aké nosievala v ľudskom svete.
"Sú nádherné," usmiala sa Rukia. Bola až prekvapujúco šťastná. Ale predsa jej tu ktosi chýbal...

Ichigo pomaly nevedel, čo so sebou. Bolo už čosi po siedmej a on ešte stále nevedel, čo by mal Rukii dať. Zamyslene sa prechádzal uličkami. Napadlo mu, koľko má asi Rukia rokov. Potom si uvedomil, že to asi ani nechce vedieť. Spomenul si na to, keď sa prvý krát stretli. Vošla mu cez okno do izby a keď ju oslovil, totálne ho ignorovala. Vytočilo ho to a skopol ju na zem. Keď sa spamätala z toho šoku, že ju vidí, vysvetlila mu, že je shinigami. Neveril jej a nazval ju krpcom, tak naňho uvrhla spútavacie kúzlo a potom mu oznámila, že hoci na to nevyzerá, je asi desať krát staršia ako on. Potom vysvetľovala ďalej a ukazovala mu tie jej šialené nepochopiteľné zajačikovské kresby. Predstavila sa mu až tesne predtým, ako bola nútená predať mu svoju moc.
Z myšlienok ho vytrhlo štekanie akéhosi pouličného psa. Ale to bolo jedno. Už vedel, čo by jej chcel dať.

Dvere sa rozleteli a dnu vbehol zadýchaný Ichigo. Všetci sa k nemu obrátili.
"Trvalo ti to," zhodnotila Rangiku.
"Prepáč," vytisol zo seba Ichigo medzi dvoma nádychmi. Akosi sa ani nedostal k slovu, len Rukii vtisol do rúk obrovského plyšového zajaca. Celá sa rozžiarila.
Potom už všetko pokračovalo, tam kde to skončilo. Fľašou saké si pripili, namiesto torty mali Orihimin koláč, hoci viacerí si radšej zvolili kekse, ktoré už boli kúpené.

Približne o pol desiatej sa už aj začali pomaly všetci chystať na odchod. Chad a Orihime šli prví, po nich Ishida a tak ďalej až postupne odišli všetci. Rangiku síce mala zostať, aby tu upratala, ale akosi rýchlo sa vyparila. A tak zostali len Ichigo a Rukia. Ichigo uvažoval, že by už asi tiež mal ísť, ale Rukia k nemu podišla bližšie. V náručí objímala toho plyšového zajaca, ktorého jej dal. Ichiga napadlo, či ho od tej chvíle, ako jej ho podal, vôbec pustila z rúk.
"Ešte nikam nechoď," povedala a pozrela mu do nádherných hnedých očí, "chcem sa ti poďakovať a niečo ti dať."
Spýtavo na ňu pozrel.
"Zavri oči," prikázala. Ichigo nechápal, ale poslúchol ju.
"Dať? Čo mi chceš dať? Sú to tvoje narodeniny, nie moje," spýtal sa so zavretými očami.
"Kto hovorí, že je to len pre teba?" zasmiala sa. Cítil ju niekde blízko seba, ale nevedel, kde je. Stále vôbec nič nechápal.
"Ale..."
"Príliš veľa rozprávaš," prerušila ho s úsmevom.
"Rukia..."
Nedopovedal. Pocítil jej pery na svojich a potom už ďalej protestovať ani nemohol. V tej chvíli mu nezáležalo na ničom, akoby celý jeho svet zaplnila ona. Bozkávala ho najprv pomaly, potom rýchlejšie. Keď skončila, trochu sa odtiahla a obaja otvorili oči. Hnedá sa stretla s modrofialovou.
Usmial sa a potom ju schytil do náručia a zatočil sa s ňou.
"Nabudúce mi daj vedieť skôr, kedy máš narodeniny," zasmial sa a objal ju. Rukia len s úsmevom prikývla.
Ale, prosím ťa, nehovor mi, koľko máš rokov, pomyslel si Ichigo a uškrnul sa.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sam Sam | E-mail | Web | 1. října 2010 v 15:45 | Reagovat

mám taký dojem, že Byakuya by sa asi veľmi netešil a Hisagi by tam flámoval do ďalšieho poobedia :D a vieš, IchiRuki pre mňa e-e :D ale to je čisto môj osobný problém :D

2 noe-chan noe-chan | Web | 1. října 2010 v 19:24 | Reagovat

Pekná poviedka.... :-) Viem si predsataviť Rangiku, ako sa tešila, že to môže zorganizovať.... :D

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 1. října 2010 v 22:47 | Reagovat

Nadherneee milujem IchiRuki! a ta scenka na konci kyaaa :3 :D Ani ja by som nejedla tortu od Orihli xDD

4 Klarinqqqa Klarinqqqa | E-mail | Web | 2. října 2010 v 8:41 | Reagovat

NWM KDE MÁTE REKLAMY TAK TO PÍŠU ZDE MOC SE OMLOUVÁM ZA REKLAMU!!! pls hlásnete pro mě? http://konichiwa-girl.blog.cz/1010/sonjs-zacina děkuju

5 Saki Saki | E-mail | Web | 2. října 2010 v 19:24 | Reagovat

ahoj nechceš spřátelit?

6 Trhlá Ginovo Kiyí-chan Trhlá Ginovo Kiyí-chan | Web | 3. října 2010 v 10:23 | Reagovat

Hezu jse ti povedlo XDXD jak se máš? a co Rangiku jak se má?

7 Trhlá Ginovo Kiyí-chan Trhlá Ginovo Kiyí-chan | Web | 5. října 2010 v 15:20 | Reagovat

Ja se mam dobře XD

8 Orihime Sado Orihime Sado | 16. října 2010 v 12:38 | Reagovat

no byakuya musel byt prekvapeny :D

9 Hikari SB Hikari SB | E-mail | Web | 2. března 2011 v 21:49 | Reagovat

wow! nádherné *.* skvělá povídka :)

10 sa-yo sa-yo | Web | 3. března 2011 v 18:53 | Reagovat

jeeej to je krasne ja milujem taketo poviedky a samozrejme IchiRuki :D

11 P3P alias po novom Palka P3P alias po novom Palka | Web | 7. června 2012 v 20:43 | Reagovat

najkrajšie narodeniny, aké mohla mať :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama