Návrat

12. října 2010 v 15:42 | Rangiku |  Bleach poviedky
Tak čo, aký ste mali deň? Ja celkom v pohode. Prežila som aj dvojhodinovku angliny (aj písomku) a aj odutý ksicht biologikárky. Mali sme s ňou dve hodiny, lebo nám zastupovala aj namiesto občianskej. Opäť som tam skoro zaspala :D. Ostatné hodiny išli ako po masle. A tovarko - pozerali sme zase nejaké videá, ako sa čo robí. Tentoraz sme pozerali výrobu toaleťáku :D, hokejky a nejakých stolov. A už mám aj lepšiu náladu, lebo včera som ju mala úplne zlú.
Čo sa týka poviedky, tak toto je moja druhá v poradí. Viem, že som je sľúbila ešte pred dvoma týždňami, keď som ju začínala písať, ale dostala som akýsi blok a nemohla som s ňou pohnúť ďalej. Tak som tento víkend ju dopisovala a včera prepisovala :P. Tak čakám opäť na vaše názory. A ešte k tomu obsahu poviedky. Priala by som si, aby Bleach aspoň tak nejak skončilo, ako som to napísala. Alebo aj inak, len keby to neskončilo tak, ako to teraz je. Po prečítaní pochopíte. Ale pre mňa už nebude Bleach ako bývalo. Gin mi bude strašne chýbať. Viem, že to furt dookola opakujem, ale mne to proste nedá. Jeho s Rangiku, no to boli moji miláčikovia. A nemali ani možnosť byť spolu a to ma na tom štve najviac. A ešte, keď som zistila, že Gin vôbec nie je zradca, ale to celé naplánoval, tak to potom bolo ešte horšie pre mňa :(.
Už končím s výkecom. Pôjdem sa učiť a potom ma ešte čaká úloha zo strojopisu, ktorú som včera vôbec nestihla. Našťastie zajtra máme len 5 hodín :D.


Návrat

Ubehli už 3 roky od toho dňa, čo Ichigo porazil Aizena a všetko sa vrátilo do normálu. Teda, ak nepočítame fakt, že Ichigo stratil v ten moment svoju moc shinigamiho a na nič z toho, čo sa týkalo Aizena, Spoločenstva duší a shinigamiov, si nepamätá. Podobne boli na tom aj Ishida, Orihime a Chad. Taktiež si na nič nepamätali a stratili svoje schopnosti. Alebo si to len mysleli?


KARAKURA

"Ichigó, ty ma vôbec nepočúvaš!"
"Ja tým tvojím kecom o bohoch smrti a Spoločenstve duší proste neverím. A už mi prestaň píliť s tým uši, musím sa učiť na matury. Sú už o týždeň a ja neviem ani prd. Tak mi daj pokoj," vyprskol Ichigo na Kona. Potom si sadol za stôl a pustil sa do učenia.
"Odvtedy, čo si stratil pamäť, nie je s tebou vôbec žiadna reč."
Kon sa vyštveral na stôl, kde sa Ichigo poctivo učil. Svetlo zažatej lampy dopadalo kolmo na zošit, do ktorého sa Ichigo pozeral podopierajúc si hlavu. Vedľa neho boli nachystané ďalšie štyri.
"Ale ja ti hovorím pravdu! Ako si nemôžeš pamätať na to všetko, čo si ako shinigami zažil? A na sestričku? Ani na tú si nepamätáš?" Kon od zúfalstva mal slzy na krajíčku.
Kon letel cez pol izby a vrazil do steny.
"Už som ti povedal, aby si mi dal pokoj. A žiadnu Rukiu nepoznám. Mimochodom, zacláňal si mi," vrčal Ichigo, keď v tom vletela do izby Yuzu.
"Ichi, je ti niečo? Počula som ťa kričať," strachovala sa a vykúkala len spoza dverí.
"Nič mi nie je!" oboril sa na ňu.
"Tak prepáč, prídem neskôr," Yuzu zosmutnela a bolo na nej vidno, že je z Ichigovho správania v šoku.
"Nie, ty mi prepáč, Yuzu. Nemal som na teba tak vyletieť. Čo si to vlastne chcela?"
"Len to, že je už hotová večera. Tak ak by si chcel...," nedopovedala, lebo ju prerušil Ichigo.
"Povedz ostatným, že dnes nebudem večerať. Nejako ma prešla chuť," pohľadom prešiel ku Konovi, ktorý ležal nehybne na zemi.
"Dobre teda. Tak ťa nechám učiť. Potom dobrú noc, Ichi," odvetila a zavrela za sebou dvere.
Pustila kľučku a zvrtla sa na päte, ale v tom uvidela o stenu opretú Karin.
"Čo som ti hovorila. Nejde, čo?" opýtala sa, no dobre vedela odpoveď.
Len smutne pokrútila hlavou a dodala: "Nemáme ho rušiť."
Ešte sa obzrela na dvere Ichigovej izby a potom spoločne odišli do kuchyne.
Ichigo vo svojej izbe sa prestal na chvíľu učiť a podišiel k otvorenému oknu.
Rukia, kto si? Prečo mi tvoje meno stále znie v hlave? pýtal sa v duchu sám seba a zahľadel sa na oblohu.

SPOLOČENSTVO DUŠÍ

"Rukia, ...Rukia,... Rukiáaa," ku koncu už Renji kričal.
Rukia zaklipkala očami a pozrela nechápajúc na Renjiho.
"Opäť si sa tak tupo zahľadela na oblohu. Nemysli naňho stále," vyčítal jej a uprene sa díval na ňu.
"Nehovor, že som sa tupo dívala. A nemyslela som naňho," hnevala sa Rukia, prešla okolo Renjiho a zastala.
Oddnes sa už nikto nebude stretávať alebo inak stýkať so zástupcom shinigami, Ichigom Kurosaki. Ako stratil pamäť a všetku svoju moc, prestal byť jedným z nás. Prikazujem vám, aby ste ho už nijak nekontaktovali a nechali ho žiť svoj ľudský život. To jediné preňho môžeme spraviť za to, že nám tak pomohol. Tieto slová jej zneli počas celých troch rokov. Uvedomila si, že sa zase zamyslela a už ani nechcela sa tým trápiť. Musela zabudnúť. Navždy.
Pustila všetko z hlavy a spýtala sa: "Renji, pôjdeme za ostatnými. Určite nás netrpezlivo očakávajú."
Renjiho utrápený výraz tváre sa v okamihu zmenil. Usmial sa, lebo nemohol tomu uveriť: "To myslíš vážne? Naozaj chceš ísť za nimi?"
Od toho dňa, čo stalo to s Ichigom, Rukia bola veľmi skleslá a s nikým poriadne nehovorila. Iba ak s bratom alebo Renjim. Už ju ani nepovolávali do sveta živých a rozhodne nie do Karakury.
"Áno. Prečo sa tak prihlúplo pýtaš? A mal by si vymeniť aj ten tvoj natvrdlý výraz tváre," začala rýpať do Renjiho.
Už-už chcel povedať, že sa konečne vrátila stará dobrá Rukia, no iba pokračoval v podpichovaní: "Ani ten tvoj ksicht nevyzerá práve najlepšie."
Rukia mu takú vrazila, že padol na zem a na tvári mal odtlačok jej päste.
"Pohni, čo sa toľko flákaš. Nezmenil si sa. Stále všade musíš byť posledný?" dodala výsmešne a už vychádzala z dverí.
"Ty...ty...uh..," nevedel prísť na správne slovo, ale aj tak to bolo jedno, lebo Rukia tam už dávno nebola. Videl ju z okna, práve mu vyplazovala jazyk a robila grimasy.
Ichigo, ty debil. Keby si vedel, čo si v našich životoch tou stratou pamäti porobil. Som rád, že Rukii sa zlepšila nálada. Musí na všetkých z Karakury zabudnúť. Všetci musíme, týmto ukončil svoje premýšľanie a vybral sa dole za Rukiou, ktorá ho nedočkavo čakala.

"No hurá! Čo si musel ísť ešte na WC, keď ti to toľko trvalo?" neprestávala doňho Rukia rýpať.
Momo sa zachichotala. Smiechu sa neudržal ani Hisagi, či Kira.
"Prestaňte, všetci! Nebol som na žiadnom záchode, len som šiel niečo zaniesť kapitánovi Kuchikimu," klamal a trošku sa začervenal.
"To isto. Nemusíš si vymýšľať, my ťa chápeme," ozval sa Hisagi. "Teda ani nie. My nemáme poruchy s trávením." Spustil sa ďalší výbuch smiechu a to Renjiho naštvalo ešte viac.
Renji šiel vybuchnúť a tak sa pokúšal zmeniť tému: "A čo je vlastne s Rangiku? Už dlho som ju nevidel," spomenul so na ňu len tak náhodou.
"Máš pravdu, nechodí už s nami nikam," súhlasila s ním Momo. "Aj Toushiro hovoril, že je zábudlivejšia a neporiadnejšia ako predtým,"
"Všetok svoj voľný čas trávi s kapitánom Ichimaruom," pridal sa do rozhovoru aj Kira a povedal to dosť skleslo.
"Mohla by niekedy prísť, dávno sme sa neopili." Hisagi si až potom uvedomil, čo povedal. "Téda, éé, no, myslel som, že tak dávno sme neboli spolu všetci, ako všetci a nepili limonádu. To som mal na mysli," zahováral koktajúc.
"To preto, lebo vtedy, pred troma rokmi, skoro Ichimaru zomrel a ona sa určite veľmi vyľakala, že už nebudú spolu. O to viac ju to bolelo, keď zistila a vlastne aj my ostatní, že Ichimaru nebol zradca. Ale to iba hral, aby zničil Aizena a pomstil ju, za to, čo jej a aj jemu v detstve vykonal," pri vyslovení jeho mena jej naskočili zimomriavky. "Tak ich nechajme, nech si to užijú pokým je čas," dokončila teraz už smutnejšie.
"Hovoríš to tak, ako by si zdieľala podobné pocity," reagovala na to Hinamori.
Renji na ňu vrhol nenávistný pohľad a ona si to všimla a hryzla si do pery.
"Zdá sa mi, že nás tu niekto pred chvíľou spomínal," v debate ich prerušil niečí hlas, ktorý sa ozval za nimi.
Bol to Gin spolu s Rangiku. Obaja usmiati, čo bolo u nich v tejto dobe zvykom a kráčali k nim držiac sa za ruky.
Zastali pri nich a ostatní zarazene na nich pozerali.
"Čo vám niekto odkúsol jazyky?" spýtal sa svojím zvyčajným spôsobom.
"Ka-kapitán , od kedy ste tu stáli?" ako prvý sa ozval Kira.
"Nie dlho, ani sme nepočuli, tú časť, kde ste sa pýtali na Rangiku," odvetil ironicky.
"Aha. Takže ste počuli všetko. Ospravedlňujeme sa vám, že sme vás za chrbtom ohovárali..." odvetil Hisagi.
"Nemusíte sa ospravedlňovať, my vás za to nijako nepotrestáme," ozvala sa po prvý krát Rangiku. "A ty si nemusel byť na nich až taký zlý," povedala tentoraz iba Ginovi, ale vôbec to nevyzeralo ako nejaké karhanie. Potom sa k nemu ešte viac pritúlila.
"Ako povieš. No mal by som už ísť na poradu kapitánov. Už meškám 10 minút. Starý Yama bude mať nervy, že opäť meškám. Môžem byť rád, že ma opäť dal do funkcie kapitána." Gin pobozkal Rangiku a kývol ostatným. Vykročil smerom k prvej jednotke. Nezdalo sa, že by sa extra ponáhľal.
"Zostali sme teda len my šiesti," komentoval Renji.
"No ja musím ísť tiež. Kapitán chcel vybaviť papiere za tento mesiac. Uvidíme sa večer." A už jej nebolo.
"Typická Rangiku. Stavím sa, že večer opäť nepríde," ozval sa Kira a videl už iba ako zachádza za roh.
Nastalo ticho.
"Tak už poďme niekam. Nudím sa." Rukia prerušila ticho.
"Poďme už, lebo na slečna Znudená sa nevie dočkať," reagoval Renji a po týchto slovách, všetci šli a ani samy nevedeli kam.

KARAKURA

Zazvonilo na hodinu a študenti 4.C sa usadili na svoje miesta. Bola posledná hodina - japončina.
Orihime sedela v tretej lavici a v rukách držala svoje tyrkysové sponky a zahľadela sa do nich.
"Deje sa niečo, Orihime?" spýtal sa jej Ichigo, keď si všimol, ako na tie sponky hľadí.
"Nie, nie, všetko je v úplnom poriadku. To len, že tie sponky mi spadli na zem a ja som ich zdvihla a trošku som sa zamyslela nad ...maturitami. Ako to tam bude vypadať, či to zvládnem, či niečo nezabudnem alebo sa nezakoktám. Vieš čo myslím?" mlela a pritom rozhadzovala rukami okolo seba.
Ichigo nestihol nič povedať, lebo v ten moment do triedy prišla profesorka a začala sa hodiny.
Ishida a Chad, ktorý sedeli za nimi, taktiež nič nevraveli.
Zvyšok hodiny prebehol maximálne v poriadku.

SPOLOČENSTVO DUŠÍ

Bolo už večer a Rukia a ostatní sa naďalej len tak poflakovali po Seireitei.
V tom k nim pribehla 3.členka 13-tej jednotky, Kiyone Kotetsu. Odkašľala si, aby upriamila na seba pozornosť, lebo chcela niečo ukázať Rukii.
"Rukia, volá ťa kapitán Ukitake, chce s tebou o niečom dôležitom hovoriť. Vraj je to súrne," predala odkaz Rukii a vrátila sa do kancelárie 13-tej jednotky.
Rukia zostala trochu mimo.
"Radšej idem, keď je to také dôležité, potom sa k vám vrátim." Hneď ako to povedala, odbehla.
Rukia vstúpila do miestnosti, kde zvyčajne bol jej kapitán a uklonila sa, ako sa patrilo.
"Volali ste ma, kapitán?"
"Áno Kuchiki." Potom pozrel na Kotsubakiho a Kiyone, ktorý stáli napravo od neho. Kývol im a oni hneď pochopili, že majú ísť preč. Prikývli a šli teda von.
Chvíľu bolo ticho, ale Ukitake začal s tým čo chcel: "Kuchiki, na porade kapitánov som sa dozvedel, že vo svete živých je opäť veľký výskyt hollow. Tak som sa ťa chcel opýtať, či by si chcela ísť aj ty, samozrejme, nie sama. Zobrala by si si nejakého spoločníka, ktorý by šiel s tebou. Viem, že už dávno som ťa o to nežiadal, ale momentálne nemám na výber. Čo ty na to?"
Rukia chvíľu nič nehovorila, ale potom akoby sa prebrala a odpovedala: "Súhlasím, pane. A zobrala by som si na pomoc podkapitána Abaraia, ak môžem?"
"Isteže. Tak sme dohodnutí. Zajtra odchádzate." Ukitake sa ešte usmial a naznačil jej, že už môže ísť.
Rukia teda odišla z kancelárie trinástej jednotky a vonku čakal Renji spolu s ostatnými. Ako inak, hneď sa jej začali vypytovať, čo chcel Ukitake od nej a ona im to vysvetlila a aj povedala Renjimu, že zajtra pôjde s ňou do sveta živých. Potom prešli na inú tému a o tomto sa už nebavili.

Cez noc Rukia veľmi nepokojne spala. Snívalo sa jej o tom dni, keď Ichigo bojoval s Aizenom. Bolo to pre ňu ako nočná mora, lebo vtedy skoro zomrel a to by tiež neprežila. Stále sa jej vracali tie obrazy, každú noc po tom, ako sa to stalo. Nech robila čokoľvek, neprestávalo to. Po čele jej stekala kvapka potu a zrazu vykríkla. Zobudila sa z tohto sna alebo z tejto nočnej mory a posadila sa na posteľ. Poobzerala sa okolo seba a uvedomila si, že je vo svojej izbe a je už pol tretej. Bola rada, že týmto nezobudila Byakuya, lebo nechcela aby si o ňu robil starosti. Tak sa šla napiť a vrátila sa späť do postele. Poriadne sa zababúšila paplónom a prestala na to myslieť a nejako sa jej podarilo zaspať tak, že už sa jej to nesnívalo. Snažila sa myslieť na svoje zajačiky, to ju upokojovalo.

Ráno vstala veľmi zavčasu, obliekla sa, stihla sa aj naraňajkovať, ale nedá sa povedať, že by toho zjedla nejako veľa. Ponáhľala sa za Renjim, ktorý ju mal čakať o siedmej pred bránou Senkaimon.
Prišla tam, ale zatiaľ tam okrem dvoch strážnikov nikto nebol.
Renji, ako vždy, musíš meškať, pomyslela si.
Po piatich minútach tam už konečne prišiel Renji, no nie sám. Prišli ešte Ikkaku a Yumichika a z diaľky videla Rangiku s Ginom.
"Čo tu vy robíte?" spýtala sa vyčítavo Ikkakua a Yumichiku. "Nemal ísť so mnou iba Renji?"
"No pôvodne bol taký plán, ale keď sa Madarame a Ayasegawa dozvedeli, že idete s Abaraiom do sveta živých, chceli ísť tiež, lebo sa vraj nudia," Zjavil sa tam Ukitake a povedal to akoby nič. Potom ukázal na Gina a Rangiku.
"A čo sa týka tých dvoch, tak o nich som sa dozvedel asi pred pol hodinou, že idú. Tiež nemajú čo robiť. Yamamoto súhlasil hlavne preto, lebo chcel mať od Ichimarua na chvíľu pokoj," dodal usmievajúc.
"Nebude nás tam akosi veľa?" spýtala sa Rukia.
Nikto ju však nepočúval, nechala to radšej tak.
Všetci sa rozostúpili pred bránou a tí dvaja strážci ju otvorili. Všetci šiesti vstúpili dnu a pobrali sa vpred. Do sveta živých.

KARAKURA

Ichigo práve vstal z postele. Bolo už desať hodín, ale keďže bola sobota a nemuselo sa ísť do školy, tak mu to nevadilo. Síce nebol zvyknutý vstávať až tak neskoro, ale prospelo mu to. Včera sa totiž učil až do pol noci.
Šiel rovno do kúpeľne a rovno si dal osviežujúcu sprchu, aby ho to prebralo. Obliekol si domáce oblečenie a ešte si umyl zuby. Zišiel dole na raňajky. Otec nebol doma. Bol v práci, vo svojej malej nemocnici. Totižto on pracoval aj v sobotu doobeda, vraj aby mal väčší zárobok, ale nijaké finančné zmeny nepociťoval.
Karin tiež nebola doma. Šla von si zahrať s kamarátmi futbal. A Yuzu bola zrejme v obchode a nakupovala jedlo na obed.
Ichigo, s veľkou námahou, si musel raňajky spraviť sám. Natrel si chlieb s maslom a keďže došla jeho obľúbená šunka, tak si musel dať ten nechutný syr, čo zostal.
Po raňajkách spratal po sebe a šiel naspäť hore do izby. Na posteli sa vyvaľoval Kon, jeho hovoriaci plyšák, čo absolútne nevedel odkiaľ ho má.
"Ichiii,..."
Kon nestihol ani pípnuť a už letel von oknom.
"Čo som ti spravil, že sa ku mne takto správaš?" bolo počuť zo záhrady.
"SKLAPNI!"
Ichigo sa už nechcel dusiť doma, rozhodol sa, že pôjde von, asi za Chadom. Prezliekol sa a vyšiel von. Bol rád, že nestretol Kona, lebo nemal chuť sa s ním opäť hádať.
Po ceste nad všeličím premýšľal, že si ani nevšimol, že niekto naňho máva. Orihime pribehla k nemu.
"Ichigo!"
"Orihime, prepáč, nevšimol som si ťa. Čo tu robíš?"
"Bola som na nákupoch, lebo som pozvala Tatsuki na obed. Chystám pre nás niečo špeciálne. Asi spravím fazuľovú pastu na sladkých zemiakoch. Moje obľúbené." Orihime sa usmiala.
"Potom pozdravuj Tatsuki, prosím. A užite si to," povedal Ichigo a ešte dodal: "Ja sa chystám k Chadovi."
"To je super. Aj ty jeho pozdravuj. Už musím ísť, aby som to stihla. Uvidíme sa. Ahooj."
"Áno, uvidíme. Čau."
Zrazu niečo strašne buchlo a tí dvaja videli asi tak 10 metrov od nich, veľký dym, ktorý stúpal hore. A potom ešte ten zvuk. Taký zvláštny zvuk ešte nikdy nepočuli.
"Čo to bolo?" spýtala sa vystrašene Orihime a obaja mali vyvalené oči.
"Neviem. Mala by si ísť radšej preč. Ja sa tam idem pozrieť," rozhodol Ichigo a vykročil smerom, kde sa ozval ten zvuk. Ozval sa zase.
"Ichigo, nechoď tam. Je to nebezpečné."
"Neboj sa." Vtedy sa rozbehol k tomu miestu a už ho nebolo.
"Ichi...," Orihime ho chcela zastaviť, no nepodarilo sa jej to.
Ichigo dobehol tam a uvidel to monštrom. Bolo to veľké, vydávalo to hrozný zvuk a a malo to aj na hlave bielu masku. V Ichigovej hlave sa zjavovali niečo podobné. Akoby to bol záblesk z minulosti, ktorý si však nepamätal.
"Zarev, Zabimaru," zakričal niekto.
Ichigo si všimol, že okolo toho monštra sú dvaja ľudia. Nebol si celkom istý, či to boli ľudia. Jeden mal červené vlasy zviazané do copu a cez čelo mal obviazanú šatku. Mal na sebe čierne kimono. V rukách držal meč, ktorý momentálne nevyzeral celkom ako meč, ale mal zvláštny tvar. Bol zložený z viacerých čepelí, ktoré sa mohli rozložiť a predĺžiť do ľubovoľnej dĺžky.
"No tak, Renji, tento mal byť môj. Mne potom žiadny hollow nezostane," zúrila tá malá.
Mala na sebe tiež to čierne kimono. Cez tvár jej padal jeden prameň jej čiernych krátkych vlasov. Aj ona mala svoj meč, no tento bol v normálnej forme. Mal červenú rukoväť.
"Rukia, prestaň. Ten ďalší bude určite tvoj."
Rukia?
Ichigo si spomenul na to meno zo svojich snov.
"Ichigo? Si v poriadku" ozvalo sa za ním tenkým hláskom.
"Orihime, vyľakala si ma."
"Prepáč. Nechcela som. Čo to je?" ukázala smerom na to monštrum. "A kto sú tamtí?"
"Ty ich vidíš tiež?"
"Áno. Prečo by som nemala?"
"Všimni si, že tí ľudia, čo chodia okolo, si ich vôbec nevšímajú, akoby tam ani neboli. Tak ich asi nevidia. A myslím, že je to aj s tým monštrom. Inak by utekali na všetky strany."
"Kurosaki, na to si prišiel sám?" Ishidov hlas znel dosť posmešne.
"Ishida, ty si tu tiež?" otočil sa a všimol si aj Chada stojaceho za ním.
"Samozrejme, že som na to prišiel sám. Čo si myslíš, s kým hovoríš," Ichigov hlas naberal na intenzite.
"Nekrič toľko, Kurosaki, lebo nás zbadajú," upozorňoval ho Ishida.
"Ja kričím?! Ja hovorím dosť potichu!" ku koncu už zreval. Ozvalo sa to na celú ulicu.
"Hups."
Vtedy Renji zabil toho hollowa a spolu s Rukiou sa obzreli dozadu, kde počuli ten rev.
"Ichi-go," Rukia vyvalila oči a nezmohla sa na slová.
Ichigo sa tiež pozrel smerom k Rukii a Renjimu a okamžite ich spoznal. Vyvalil oči a ostal stáť na mieste.
Po chvíli mlčania, státia na mieste a a zízania na seba, pristúpila Rukia bližšie k Ichigovi a ostatným.
"Ichigo..."
"Rukia, nemusíš sa snažiť, on si nás aj tak nepamätá. Vymažme mu pamäť a nebude si na nič z toho čo sa teraz udialo, pamätať. Potom môžeme ísť za ostatnými.
Rukia si to uvedomila a zosmutnela. Otočila sa na odchod ale v tom jej niekto stisol ruku.
"Rukia? Voláš sa tak, však?" spýtal sa Ichigo a uprene sa na ňu díval.
"Ichigo, ty si ma pamätáš?"
"Nie tak celkom. Viem, že ťa určite poznám, ale nepamätám si, kto si a čo si zač. Viem, že sme v minulosti mali niečo spoločného, no tiež si nepamätám, že čo. Myslím si, že poznáš aj mojich priateľov, ale neviem, ako ste sa spoznali. A s určitosťou viem povedať, že poznám aj tohto týpka za tebou s červenými vlasmi," objasnil jej Ichigo.
"Kto ti tu je týpek? Ichigo, chceš jednu po ...," Renji mu okamžite jednu strelil.
"Ale ako je to možné? Po Aizenovej smrti si si nič nepamätal a aj tvoje schopnosti shinigamiho sa akosi stratili," pokračovala v rozhovore Rukia.
"Aizen? A som bol shinigami?"
"Áno. Na nič si nepamätáš?" spýtal sa Renji.
Ichigovi prebehol v mysli obraz z minulosti. Bol tam on s Aizenom a bojovali spolu. Mal na sebe čierne kimono, trochu odlišné od tých, čo mala Rukia s Renjim a okolo ramena obviazanú reťaz spojenú s jeho čiernym mečom. A na tvári mal akúsi čudnú masku.
"Ja si to pamätám. Aizena, aj ten deň, keď som ho porazil. Neviem, čo sa to deje." Ichigo sklonil hlavu.
"To nie je možné." Renji sa čudoval.
"Rukia, aj ja si ťa pamätám." Orihime pristúpila bližšie k Rukii a Ichigovi a uprene sa na ňu zadívala. "Pamätám si aj, ako sme ťa išli zachrániť do Spoločenstva duší a aj, ako ste ma vy zase išli do Hueco Mondo."
"Orihime," Rukia sa tomu potešila, že si jej kamarátka spomenula a silno ju objala.
Ishida si odkašlal a priznal sa aj on: "No, aj ja si to pamätám, ale myslel som si, že je to iba nejaký môj výplod fantázie."
"Ishida!" Ichigo naňho ukázal prstom a vykrivil ústa.
"Aj ja si to pamätám." Po dlhom čase prehovoril Chad.
"Chad, ty tiež? Prečo ste mi nič nepovedali?" zlostil sa Ichigo.
"Lebo by si nám ako inak neveril, Kurosaki," Ishida si prstom pritiahol okuliare, ako to mal vo zvyku.
"Opäť ti to ako poslednému dopína. Vôbec si sa nezmenil," podpichovala ho Rukia.
Ichigo nestihol nič povedať, lebo sa zrazu otvorila obloha a vystrčil sa odtiaľ špicatý nos.
"Menos Grande? Ale nedostali sme žiadne hlásenie, že tu budú aj Menosy."
"Rukia, ak sa bojíš, tak ja ich povybavujem aj sám." Renji siahol na svoj meč, ktorý mal zastrčený v pošve, ale Rukia ho zadržala. Medzitým sa v Karakure objavili desiatky Menosov.
"Počkaj chvíľu, Renji."
"A na čo mám čakať. Dokým nás tu všetci privalia?"
"Nie. Budeme mať posilu," povedala a obrátila sa k Ichigovi. Vytiahla si svoju červenú rukavicu s lebkou a vyrazila Ichigovu dušu z tela. Už bol z neho po dlhom čase opäť shinigami. Vtedy sa tam objavil Ikkaku a Yumichika a aj Gin s Rangiku sa pridali.
"Ako to, že môže byť shinigami?" opýtala sa Rangiku, ale v tom sa tesne pri nich zjavil jeden Menos.
"Potom vám to vysvetlím," odvetila im. "A budeme potrebovať každú pomocnú ruku," Ichigo pritakal a kývol Ishidovi, Orihime a Chadovi.
"Môžeš s nami rátať," Ichigo pritakal a kývol ostatným.
Ishidovi sa na ruke objavil náramok Quincyho a vytvoril si luk. Hneď vystrelil niekoľko šípov a jeden rad Menosov bol zničený.
Chad tiež nezaostával. Pravá ruka sa mu obalila jeho tradičným štítom a udrel Menosa a ten padol. Piati za ním tiež popadali s ním ako domino.
"Zarev Zabimaru!" Renji švihol svojím premeneným mečom a tiež pár Menosov zabil. A aj Rukia.

O niečo ďalej stál Ikkaku a Yumichika. Ikkaku sa usmial.
"Yumichika, týchto mi nechaj," ukázal na kopu Menosov pred sebou. Ako to dopovedal, vyvolal svoj meč. Po predĺžení meča, ho roztočil nad sebou a zakričal. Pustil sa tiež do boja.
"Ikkaku, prečo vždy to musíš byť ty. Vôbec mi nedopraješ zábavy. Bože, tí Menosi sú ale škaredí," povedal si už len pre seba.

Rangiku bojovala hneď vedľa. Ale bolo ich veľmi veľa a vtedy jeden išiel vypustiť Cero, ale predĺžený meč ho prerezal na polku a zabil.
"Tuším tu niekto potrebuje pomoc," usmial sa Gin na Rangiku.
"Zabíjaj, Shinsou," jeho meč sa opäť predĺžil a vyzabíjal všetkých Menosov okolo nich.
"Mala som to pod kontrolou," zaklamala.
Gin sa usmial ešte viac a pobozkal ju.

Dole stál Ichigo a videl, že Menosov je tu stále veľa.
Orihime stála za ním a tiež chcela pomôcť, ale vedela, že so svojím Tsubakim moc nezmôže.
Rukia, Renji, Ishida a Chad pribehli za ním.
"Zdá sa mi to, alebo ich je rovnako?" komentoval Renji.
"Čo teraz urobíme?" spýtala sa Rukia.
Jeden z Menosov sa práve chystal vypustiť na nich Cero. Keďže sa dohovárali čo ďalej, nikto si to nevšimol.
Orihime sa ale pozrela hore a hneď využila príležitosť.
"Hinagiku, Baigon, Lily! Santen Keshun! Ja toto odmietam!" Jej tri víly vytvorili nad všetkými ochranný štít, takže sa im nič nestalo. No Menos chcel znovu zaútočiť.
Ichigo siahol na svoj meč a stuha, ktorá bola obmotaná okolo sa rozvinula.
"Getsuga Tensho!" zakričal a švihom mečom. Menos okamžite padol k zemi.
"Už ma to prestáva baviť," odvetil ešte a jednu ruku s mečom vystrel a tú druhú položil na lakeť prvej.
"BAN-KAI.." Okolo neho sa rozvinul jeho silný duševný tlak a jeho čierne kimono sa zmenilo. Taktiež aj jeho meč zmenil podobu. Stal sa z neho dlhý, tenký čierny meč.
".. Tensa Zangetsu," dokončil.
Rukia sa naňho zahľadela a už v ňom nevidela len toho starého Ichiga, ktorého si pamätala spred troch rokov. Bolo na ňom niečo nové. Niečo sebaistejšie, rozhodnejšie a vyspelejšie. Skôr ako sa stihla nazdať zmizol jej z dohľadu a zjavil sa pri tom Menosovi a už ho iba videla padať na zem. Znovu zmizol a postupne vyzabíjal všetkých. Ostatní ho tiež nestíhali registrovať a videli len padať a miznúť Menosov až nakoniec tam nezostal ani jeden.
Ichigo pevne zovrel rukoväť meča a sklonil hlavu.
"Ďakujem," povedal a pobral sa ostatnými.

Orihime liečila Chadove rany, ktoré utrpel, keď bojoval so svojím posledným hollowom.
"Ďakujem, Orihime," zaďakoval Chad a Orihime sa len usmiala a ďalej liečila.
Ostatní vypadali byť v poriadku.
"Budeme musieť sa vrátiť späť do Spoločenstva duší," pripomenul Renji.
"To je pravda. Mali sme na to iba tento deň a už sa zvečerieva," dodala Rukia.
"Ach, aký tu máte krásny mesiac a ešte krajší západ slnka," rozplýval sa Yumichika so zavretými očami. Keď ich otvoril, tak zistil, že sa naňho všetci nechápavo pozerajú.
"Áno, mali by sme ísť," zahováral a prišiel bližšie k bráne Senkaimon, ktorá viedla do Spoločenstva duší.
"Vrchný kapitán bude mať čo vysvetľovať," posmešne povedal Gin, ktorý bol znovu nalepený na Rangiku.
"Tiež si myslím. Veď on ako prvý sa stretol s Ichigom po boji s Aizenom a odvtedy sa Ichigo a potom aj vy ostatní," skonštatoval Renji, "na nič nepamätáte."
"Myslíte si, že im vymazal pamäť?" spýtala sa Rangiku.
"Je to možné. Ale akosi to nedomyslel. Prečo by nás teraz posielal do Karakury, keď tu bolo riziko, že sa s Ichigom stretneme?" pokračoval Renji.
"To vyriešime, keď sa vrátime. Hlavné je, že je Ichigo späť," Rukia sa na Ichiga usmiala. "Už pôjdeme," dokončila a všetci zo Spoločenstva duší sa pobrali.
Ichigo jej ešte stisol ruku a povedal: "Vrátiš sa ešte." Neznela to ako otázka, skôr ako prosba.
"Samozrejme. Kto iný by dával na teba pozor, nech neurobíš hovadinu? A ešte tu musíme doriešiť veľa vecí. Zatiaľ sa tu o to postaraj. Tak sa maj, Ichigo," dopovedala a brána sa zavrela a zmizla.
Chvíľu tam len tak stáli, ale zrazu za sebou počuli Konov hlas.
"To bola sestrička? Bola to sestrička a ty si mi ani nedal vediať? Ichigó, prečo si mi to urobil? Ja som sa s ňou..." ďalej blabotal, no nikto ho nepočúval.
"Mali by sme sa aj my pobrať domov. Už je neskoro a zajtra sú maturity," odvetil Ichigo ignorujúc Konov nárek.
"Sakra! Ja som úplne zabudla na zajtrajšok. A Tatsuki? Bože, zabudla som aj na Tatsuki!" stresovala Orihime, rozlúčila sa a utekala domov.
Ichigo, Ishida a Chad sa pomaly pobrali tým istým smerom. Každý smerom domov.
"Vráť sa sestička! Sestričká! SESTRIČKÁÁÁ!!! Ozvalo sa po celej Karakure.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sam Sam | E-mail | Web | 12. října 2010 v 19:50 | Reagovat

to bolo zlaté :D:D aj keď u nás sa týždeň pred maturitou už nechodí do školy, vtedy je akademický, ale neviem ako to chodí v Japonsku :D Orihime je tam taká sympatická, pripomína mi spolužiačku :D len ma iritoval ten IchiRukiovský nádych :D ale to je môj problém :D

2 noe-chan noe-chan | Web | 12. října 2010 v 20:47 | Reagovat

Jéééj, to bolo dobré... určite oveľa, oveľa, oveľa lepšie ako manga.... by som hneď zamenila Kubo-sensei - a za teba... :D Bože, ak sa nad tým teraz zamyslím, celkom rada by som išla znova maturovať... som ja ale tupá čo??? hehe :-) Veľmi, pekná poviedka... :D

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 16. října 2010 v 19:48 | Reagovat

:-) kraaasa :-) dufam ze bude taketo pokracovanie mangy :-) a ta IchiRuki scenka na konci kawaii :D a Kon nemal chyby :D

4 rukiichi rukiichi | Web | 23. ledna 2011 v 15:19 | Reagovat

Užasná povídka..Strašně se mě líbí.. :))

5 Orihime Sado Orihime Sado | 19. září 2011 v 16:29 | Reagovat

pekna poviedka Kon bol zlaty :D  :D mne ho byva aj luto :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama