Hlášky našich učiteľov zo základky

8. října 2010 v 18:04 | Rukia & Rangiku |  Odpad (Ulquiorrov syndróm :D)
Trochu sme si zaspomínali na staré časy a na našu drahú retardovanú základku :D A keďže väčšina našich učiteľov bola ako posadnutá a boli fakt divní, tak nás napadlo trochu vám sem o nich napísať a pridať nejaké ich hlášky. Nie sú tu všetky, bolo ich veľa, ale napísali sme sem tie, na ktoré sme si spomenuli. Najprv tu je stručná charakteristika učiteľa a pod ňou máte aj tie hlášky. Tak sa nimi zabavte a predstavte si, čo všetko sme my museli za tých 9 rokov pretrpieť :D


Slovenčinárka
- smrdela na míle ďaleko, bola úplne otrasná, cez leto mala mokré kruhy pod pazuchami (fuuuj!), vlasy mala ako helmu a cez farbu jej presvitali šediny, chodila na svojom "krásnom" bicykli (raz jej naši chalani prepichli na ňom gumy), obliekala sa ako nejaká 20-ročná a pritom má určite nad 60 rokov, na konci roka sme sa jej chceli poskladať na holiaci strojček a Rexonu (tá ťa nezradí), raz nás dve poslala k jej údajnej "babke" pre niečo, ale my máme teóriu, že je to jej mama, lebo jej babka musí byť už dobrých 100 rokov po smrti :D, chuderka má slabú povahu, raz sa nám ju podarilo dokonca rozplakať, takže ušla do kabinetu, a je to veľká žalobaba, vždy využila situáciu, keď išla akákoľvek učiteľka okolo, hneď začala na nás žalovať (príkladom bola naša zemepisárka, ktorá si len rýchlo zaliala kávu a hneď utekala preč, bolo na nej vidno, že ju to vôbec nezaujíma), prezývali sme ju: Lacka, Zorka, generál Laco, Rexona...

"Daj sem žiacku knižku!" - slovenčinárka
"Nemám ju tu." - spolužiačka
"Ako to, že ju tu nemáš?" - slovenčinárka
"No bože, nemám ju tu!" - spolužiačka

"Kde si bol?!" - slovenčinárka
"Viete, ja som bol..." - spolužiak
"A mňa to nezaujíma. Sadni si!" - slovenčinárka

"Prečo si si neurobila domácu úlohu?" - slovenčinárka
"Zabudla som." - spolužiačka
"Vieš čo, dušinka, ja sa s tebou nemám o čom baviť!" - slovenčinárka

"Tučková, mám podať aj tebe návrh na dvojku zo správania?" - slovenčinárka (to povedala Rukii)
V triede zostalo hrobové ticho
"To je nejaký vtip?" - spolužiak
"Nie, Andrejko môj milý, toto nie je žiaden vtip. Ja to myslím úplne vážne." - slovenčinárka

"Tučková, vy nemáte doma modré pero?" - slovenčinárka
"Šak máme, prečo?" - Rukia
"Tak prečo ti vaši nepodpisujú žiacku knižku?" - slovenčinárka

"Daj sem žiacku knižku, napíšem o tom vašim." - slovenčinárka
"Mám ju doma." - spolužiak
"Žiacka knižka je úradný doklad, hovorí o tom, aký je každý žiak. Žiacka knižka nemá čo ostávať doma, musíte ju mať vždy so sebou." - slovenčinárka

"Smrdí to tu." - spolužiak
"Boli ste tu jedine vy. Nikto iný tu pred vami nebol." - slovenčinárka
"Boli ste tu vy." - spolužiak

Jedna spolužiačka sa nastriekala voňavkou.
"Fuj, čo to tu tak smrdí?" - slovenčinárka
"To je voňavka. To je to, čo vy nepoužívate." - spolužiačka

Matikárka
- naša triedna, bola celkom v pohode, len v 8. a 9. ročníku jej z nás začalo šibať, tak bola na nás už hnusná, stále nám dohovárala a často sa opakovala, nosila svoje vestičky, pletené svetre a baretky, hovorila nám, že s nami ide do dôchodku, ale dozvedeli sme sa, že už učí niekde inde, tak že je to podrazáčka a nikdy jej to neodpustíme, prezývali sme ju: Martuška, Marti...

"Dievčence, oči máte ako vyrazené baterky." - matikárka (to hovorila babám na namaľované oči)

"Dievčence, mne je to ľúto, že sa musím schyľovať až k takýmto slovám, ale hádam, že vy ani na iné nereagujete, tak vám to musím povedať. Dievčence, vy už sa ozaj správate ako také kurvy." - matikárka

"Decká, vy idete dolu vodou..."
"Decká, vy budete roniť krvavé slzy..."
"Decká, viem, že teraz vám je to jedno, ale o takých dvadsať rokov vy si na moje slová spomeniete..."
"Decká, vy ste ako to zrnko piesku na dne Dunaja.."
"Decká, vy ste ako ten chrobák, ktorý si pred sebou valí tú guľu. A bude sa vám to naberať a naberať až raz vás to jedného dňa zavalí..."- matikárka (toto nám hovorila asi každú hodinu)

Zemepisárka
- mala nechutne tučnú riť, cez leto nosila akési pyžamá a nočné košele, na krku nosila náhrdelník upletený zo psích granúl, vždy keď si dala dole okuliare, tak jej vlasy nad ušami odstávali, stále nám hovorila "kamaráti" (hrozne nám to liezlo na nervy, ale komu by neliezlo), ale v osmičke sme ju tak naštvali, že odvtedy nám to už nikdy nepovedala, prezývali sme ju: Plevica, Pleva, Veľká riť...

"Dobrý deň, kamaráti. Sadnite si, kamaráti. Pripravte si papiere." - zemepisárka (jej obľúbené vety, ktorými začínala každú hodinu)

"Pripravte si papiere." - zemepisárka
"Ale prečo?!" - všetci zborovo
"Ale vy ste ma k tomu donútili." - zemepisárka

"Otoč sa." - zemepisárka
"Šak som otočený." - spolužiak
"Nie, nesedíš otočený. Sedíš polootočený." - zemepisárka

"Žákovičovej a Panákovi dávam poznámky, samozrejme, kladného charakteru." - zemepisárka (hovorila to Rangiku a ešte jednému spolužiakovi)

"Nie, je to zle nakreslené. Nemá to správne disproporcie." - zemepisárka

"Prvá otázka: Český turista prechádzal cez maďarské hranice na Slovensko. Chcel si kúpiť gumy do auta. Kde ich nájde?" - zemepisárka (takto inteligentne zneli naše otázky na písomkách)

Fyzikárka
- bola nadopovaná poučkami, vedela celú učebnicu od slova do slova, v lete nosila dlhé nohavice a v zime zase sukne (samozrejme kostímčekové), naši chalani ju raz zavreli v kabinete, keď niekto nevedel odpovedať alebo to nestihol povedať do dvoch sekúnd, tak si sama odpovedala celou poučkou (aj keď ste vymenili čo i len predložku , tak to povedala za vás), prezývali sme ju: Hurikán Katrina, Pecka, Pecanda...

Spolužiačka čítala z učebnice nové učivo a fyzikárka stála pri tabuli a vôbec nemala pri sebe knihu a spolužiačka naschvál kúsok preskočila.
"Vráť sa, preskočila si dva riadky." - fyzikárka

Ako každú hodinu si mlela svoje učivo a nikto ju nepočúval.
"Toto, myslím, bude 24., neviem, nepamätám si to celkom presne.." - fyzikárka (po tejto vete každý prestal debatovať/jesť/piť/čmárať do zošita/maľovať sa...)
"Vy to neviete?!" - všetci zborovo

(Toto bolo o niečo neskôr, keď už sme vyšli zo základky, ju Rangiku s ešte jednou našou kamoškou stretli a začali sa spolu rozprávať)
"A ako sa vám darí?" - fyzikárka
"Ale v pohode." - Rangiku
"A čo fyzika? Ako vám ide?" - fyzikárka
"My už teraz nemáme fyziku." - Rangiku
"Aha. Tak to sa už nemáme o čom baviť." - fyzikárka (a potom mávla rukou a išla preč :D)

Telocvikárka
- mala slabé nervy, rýchlo vybuchla. Učila iba nás, baby, a to aj na pracovnom, a hovorila nám "kofy". Nosila svoje milované storočné papuče, ktoré sa jej na konci deviny rozpadli a dovtedy, bohužiaľ, nosila už len tenisky :D Keď chodila, tak kývala hlavou zhora nadol. Prezývali sme ju: Vaza, Vazalka, Vazi...

"Vy kofy!" - telocvikárka (jej najčastejšia veta)

"Je to otrasne napísané. Prepíš to." - telocvikárka (na pracovnom)
"Božemój, aby si neskysla." - Rukia

(Pri polievaní kvetín. Hovorila nám, že vždy po polievaní nechá vo fľašiach vodu na nabudúce polievanie, že preto, aby bola odstáta. A potom povedala, že vždy jej to nejaký idiot vyleje)
"Pani učiteľka, a nie je to náhodou tak, že sa tá voda za tak dlhý čas aj odparí?" - Rukia
"Nie, to sa za ten čas nestihne odpariť. To mi musí nejaký blbec vylievať naschvál!" - telocvikárka

"Poriadne tam nalej tej vody! Celú krhlu!" - telocvikárka (pri polievaní kvetín)
"A nezhnije potom tá kvetina?" - Rangiku
"Čo to trepeš?! Kvetina nemôže nikdy zhniť od vody! Všetko to tam nalej!" - telocvikárka
"Dobre, ako poviete. Ale už sa to pomaly vylieva z toho kvetináča..." - Rangiku
"To je jedno! To sa potom utre!" - telocvikárka

Prírodopisár
- celoročne nosil furt tie isté rifle a podľa Rangiku bol chutný (ako malé bábo). Každú hodinu začínal slovami: "Decká, vy veľmi dobre viete..." Keď sem vyrušovali na hodine, hádzal po nás kriedu, kľúče alebo čokoľvek, čo mal po ruke. Najväčších výtržníkov si usádzal do prednej lavice, aby tak na nich mal dobrý dosah so svojou dlhou palicou. Ale bola s ním vždy sranda a bol to jeden z najlepších učiteľov na škole. Prezývali sme ho: Bimbo (to vymysleli chalani :D)... ale poväčšine sme ho volali priezviskom

"Decká, vy veľmi dobre viete..." - prírodopisár (tak začínal pomaly aj každú vetu)

"Postavili by ste sa nahí na ulicu?" - prírodopisár
"Nie." - všetci
"Ja áno! Za 1000 korún!" - prírodopisár
"Aj za 500? Alebo za 50? Za 30? Hej, a kebyže vám dám 10 korún, urobíte to?" - spolužiačka
"Nie, ja som si len robil srandu." - prírodopisár

"Dovidenia!" - všetci, keď sme odchádzali
"Čaute!" - prírodopisár

"Tučková, ty píšeš horšie ako môj kocúr." - prírodopisár
"Vy máte kocúra?" - Rukia
"Nie, to sa len tak hovorí. Ale mám dvoch psov." - prírodopisár

"Bože, Tučková, to zas bude hrozne napísané." - prírodopisár (keď sme mu dávali zošity na kontrolu)
"Nie, práveže som to pekne napísala. Som sa snažila. A to len kvôli vám." - Rukia
"Vidíte, pán učiteľ, jak vás máme radi? Teraz nemusíme písať tú písomku." - všetci
"Vy ma máte radi? Ona ma má rada, keď sa toľko snažila. A písomku písať budete." - prírodopisár

"Rozdajte si papiere." - prírodopisár
"A z čoho budeme písať?" - všetci
"Z prírodopisu." - prírodopisár

"Prečo musíme písať písomku?" - spolužiak
"Lebo citrón je žltý." - prírodopisár

Občinárka
- bola neskutočne tlstá a sotva prešla cez dvere :D a viac ráz nám hovorila, že ako veľmi schudla, ale nikdy to nebolo na nej vidieť. Nosila zásadne topánky minimálne o štyri čísla menšie a na opätkoch až sa pod ňou podlamovali. A ešte nosila všelijaké šáliky, šatky a storočné brošne a maľovala sa vždy takým istým spôsobom, nech už si obliekala čokoľvek. Vždy to boli zelené tiene, nad nimi oranžové a úplne na vrchu až cez obočie fialové :D A nosila krikľavé kabelky. A mala dvoch najväčších obľúbencov, jedného z nich volala Chudátko a toho druhého Moje malé čierne (kvôli trochu tmavšej pleti). Prezývali sme ju: Bartalka, Libuška, Tučné prasa, Slanina...

(Presadila si spolužiaka do prednej lavice, lebo sa bavil)
"No poďme, Miško. C´mon." - občinárka

"A schudla som 15 kíl." - občinárka
"Vážne?" - spolužiačka
"No, nevšimli ste si?" - občinárka
"Nie." - spolužiačka
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 trixi123 trixi123 | 8. října 2010 v 19:01 | Reagovat

ta to super ucitelia :-D

2 noe-chan noe-chan | Web | 8. října 2010 v 19:22 | Reagovat

:-D Tak takýto "bezchybní" učitelia sú asi všade... hehe, ...veľmi dobré... :D

3 Saki Saki | E-mail | Web | 8. října 2010 v 19:26 | Reagovat

XP tak to nemá chybu :-D

4 Sam Sam | E-mail | Web | 8. října 2010 v 19:43 | Reagovat

to je dobré :D:D:D Náš matikár zase hovoril: "A to číslo zistíte podľa jednoduchého pravidla - kuknem a vidím." :D A Tousen je akýsi zakomplexovaný pokiaľ sa jedná o spravodlivosť :D

5 Trhlá Ginovo Kiyí-chan Trhlá Ginovo Kiyí-chan | Web | 8. října 2010 v 20:02 | Reagovat

Tak to jste měly veselo XD

6 Tonchi ► okoloidúca YAOI starena =D ◄ Tonchi ► okoloidúca YAOI starena =D ◄ | Web | 8. října 2010 v 20:08 | Reagovat

no ty kokos...niekedy som umierala od smiechu. My máme triednu ktorá smrdí zatuchlinou a nedokáže pochopiť terajšiu módu. Zrejme jej nedopína, že tie jej pulóvriky 100 rokov za opicami, kabát ktorý má zrejme po svojej mame sa nenosí. A keď sa niektorá z nás výraznejšie nalíčila tak vždy hovorievala:
,,Dievčence, odkedy bývajú monokle od bitky také farebné?'' =D A niekedy tie jej vety že : vypichneš mu oko s tou ceruzkou, čo ak sa ten špendlík odrazí a vypichne mu to oko? Nevieme, či má nejakú slabosť pre oči alebo čo =DDD ale my to raz zistíme! =D

7 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 8. října 2010 v 20:44 | Reagovat

:D hej tak to su ine zadery :D boa pripomina mi to moju zakladku :D :D

8 Klarinqqqa Klarinqqqa | E-mail | Web | 9. října 2010 v 12:18 | Reagovat

zajímavé hlášky to jste tam měli asi hodně veselo co :-) ???  :D

9 Trhlá Ginovo Kiyí-chan Trhlá Ginovo Kiyí-chan | Web | 9. října 2010 v 14:25 | Reagovat

Pro Rangiku:jj to máš prawdu Ren a Nana jsou hezu pár XD

10 Orihime Sado Orihime Sado | 15. října 2010 v 18:34 | Reagovat

skoda ze som nezpoznala pecku!! :D  :-P  :D

11 Maher Maher | E-mail | Web | 23. září 2011 v 14:41 | Reagovat

Dobrej blog

12 Setsumi Setsumi | 16. února 2012 v 20:03 | Reagovat

Super smiala som sa od prveho riadku do konca. A tá zemepisárka postavou som si ju predstavila rovnako ako tú našu. My ju voláme trol. :) A telocvikárka nás občas tiež volala kofy na telesnej a bola riadna sekera a ešte k tomu nás učila ešte aj slovenčinu. A spomenem aj nášho chemikára, ten vždy keď dakto vyrušuje sa na neho usmeje a spýta sa: Kávičku? Krémešíček? a je sranda, že je tak trochu maďar tak sa najviac smejeme keď povie chemištry alebo interešting (predmety sa učíme po anglicky). Ideme puknúť od smiechu. A furt na nás volá: andeličky, mmmoment... A sory,že tak zdržujem ale posledná vec. Vety dosť často končí slovami: dobré,ne?

13 Michelle Michelle | E-mail | Web | 26. ledna 2014 v 23:49 | Reagovat

Jak tak zjišťuju, učitelé jsou všude stejní... :D :-D

14 Hitsi Hitsi | E-mail | 7. října 2014 v 16:06 | Reagovat

To zase náš dějepisář jednou řekl kámošovi
" Nedáváš pozor Petráček, asi si dává čajíček o páté s lidoopi"

jinak fakt super někde sem vážně umírala smíchy :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama